Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. september 2020

Protestné leto

Chorým mužom Európy nie je len Bielorusko

O tom, čo sa deje v Bulharsku a prečo to doteraz Európsku úniu nezaujímalo.

Chorým mužom Európy nie je len Bielorusko

Demonštranti držia plagát s fotkami bulharského predsedu vlády Bojka Borisova a lídrov Európskej únie. FOTO TASR/AP

V Bulharsku sa leto už tradične využíva nielen na oddych, ale aj na protestné aktivity. Toto leto je však výrazne iné než mnohé predtým, no vzhľadom na búrlivé dianie v Bielorusku, blížiace sa voľby v Spojených štátoch a v neposlednom rade pandémiu koronavírusu si ho svetové médiá takmer vôbec nevšimli.

Od začiatku prázdnin však obyvatelia Sofie každodenne pochodujú centrom hlavného mesta, pričom sa protesty dejú aj v ďalších mestách a podporujú ich i Bulhari žijúci v zahraničí.

Ústrednou myšlienkou je vyjadrenie nesúhlasu s 10-ročnou vládou premiéra Bojka Borisova a nedôvera úradu generálneho prokurátora pod vedením Ivana Geševa. Slovákom, ktorí poznajú bulharské pomery, to môže sčasti pripomínať akési déjà vu s požiadavkami protikorupčných protestov pred a po vražde novinára Jána Kuciaka až na to, že svetlo v bulharskom scenári možno hľadať márne. Nehovoriac o bezútešnom stave opozície.

Krátky exkurz na úvod

V Bulharsku by na jar budúceho roka mali prebehnúť parlamentné voľby, v ktorých môže dôjsť v prekresleniu dlhoročnej politickej mapy. Na začiatku leta Bulharov prekvapil dosiaľ nevídaný škandál okolo osoby premiéra Bojka Borisova.

Išlo o tajné nahrávky s jeho hlasom plné vulgarizmov a  správania sa pod úroveň predstaviteľa štátu. Objavili sa aj fotografie z jeho spálne s množstvom hotovosti, zlata a zbraňou na nočnom stolíku. Celý jún mali tak miestne médiá o hlavnú tému postarané.

Na začiatku júla sa však karta otočila. Generálny prokurátor Ivan Gešev nariadil špeciálnu akciu v kabinete bulharského prezidenta Rumena Radeva, nominanta Bulharskej socialistickej strany (pokračovateľky Komunistickej strany Bulharska) a hlasného oponenta premiéra.

Prezidentov sekretár spolu s poradcom pre oblasť bezpečnosti a obrany boli zadržaní v priebehu 24 hodín. Následne sa pred rezidenciou prezidenta zhromaždili občania, aby mu vyjadrili podporu a zároveň ukázali odpor voči podobným praktikám vládnej strany. Tá totiž za výdatnej pomoci generálneho prokurátora postupne mení túto inštitúciu na „strážneho psa“ určitých vybraných skupín.

Bulharský premiér Bojko Borisov. FOTO TASR/AP

Emóciu protestov krátko po ich štarte umocnili aktivisti stredového hnutia Áno Bulharsko. Tí vydarenou PR akciou upriamili pozornosť na jednu z pálčivých tém – rezidenciu čestného predsedu Hnutia za práva a slobody Ahmeda Dogana na pobreží Čierneho mora, ktorý protizákonne zamedzuje prístup verejnosti k pláži (pláže sú v Bulharska zo zákona vlastníctvom štátu).

Predseda európskych liberálov (kam patrí aj Hnutie za práva a slobody) Hans van Baalen na svojom účte na Twitteri  vyjadril podporu Doganovi a Bulharov nazval extrémistami, ktorí útočia na súkromný majetok, za čo bol jeho účet doslova zaliaty reakciami o skutočnej podstate prípadu. Bezočivé porušovanie zákonov bulharským politikom bolo podobne silným akcelerátorom ako predvolebné video z Cannes dnes už premiéra Igora Matoviča. Protesty sa tak rozrástli o ďalšiu tému i demonštrantov.

Kto stojí za protestmi?

Pri protestoch tak vedľa seba stoja skupiny občanov, ktoré by sa za iných okolností nestretli – spoločensky, politicky a ani morálne. Okrem prívržencov prezidenta Radeva sa do ulíc vydala aj veľká skupina Bulharov, ktorí nepodporujú ani socialistov, ani premiéra Borisova, pretože v nich nevidia zmenu k lepšiemu, ale k horšiemu.

Túto časť protestujúcich zosobňuje hlavne generácia mileniálov, ktorí sa rozhodli žiť mimo Bulharska, či už pre prácu, štúdium alebo snahu nájsť ideálny právny štát. Niektorí sa vrátili iba na leto, iní možno aj vďaka korone na dlhšie.

Od počiatku tohtoročných protestov sa však do role organizátora pasovali politický marketér Arman Babikian, advokát Nikolaj Chadžigenov a akademický sochár Velislav Minekov, ktorí si hovoria „jedovaté trio“.

Na rozdiel od ľudí, ktorí sa protestov zúčastňujú, v prípade organizátorov nejde o žiadnych mladých energických aktivistov (najmladší z nich budúci rok oslávi polstoročnicu), pričom otec sochára Minekova – tiež sochár – bol osobným priateľom dlhoročného bulharského komunistického vodcu Todora Živkova a súčasťou tzv. Živkovovej „poľovníckej družiny“.

Len pre ilustráciu, nie sú to len organizátori, ktorí majú s obrodným hnutím pramálo spoločného. Okrem neschopnosti „jedovatého tria“ zasiahnuť a upokojiť eskalujúcu situáciu, keď chcú podujatie využiť provokatéri (čo počas jedného protestu vyústilo do serióznych zrážok medzi políciou a demonštrantami), je príkladom za všetky aj hudobná tvorba ozývajúca sa z mobilnej tribúny.

Tú pravdepodobne financuje spevák, televízny moderátor a v ostatnom čase aj opozičný politik Slavi Trifonov, ktorý sa chce zrejme tiež zviesť na vlne protestov.

V deň celoštátneho protestu na začiatku septembra bolo však z tejto tribúny počuť aj skandovania rehabilitujúce vládu Plamena Orešarského. Išlo o vládu Bulharskej socialistickej strany s Hnutím za práva a slobody, ktorá sa stala príčinou predchádzajúcich obrovských protestov v Bulharsku v roku 2013.

Časť vysokopostavených členov tohto hnutia je v Bulharsku považovaná za súčasť politicko-finančnej oligarchickej skupiny, ktorá fakticky vládne krajine bez ohľadu na to, či sú pri moci bulharskí socialisti alebo ich súčasný pravicový oponent GERB.

Demonštrujúci počas 64. dňa protivládnych protestov 10. septembra 2020. FOTO TASR/AP

A to bolo doslova fackou občanom aktívnym v danom protestnom čase, čo vo viacerých utvrdilo pocit, že s protestmi niečo nie je v poriadku. Veľa z tvárí spred siedmich rokov na námestiach tak chýba, a to nie pre spokojnosť s vnútropolitickou situáciou, ale z dôvodu, že očakávajú skutočnú zmenu, nie len zámenu.

Protestom chýba koncovka

Hoci strana Áno, Bulharsko v protestujúcich vyvoláva sympatie i nádej na vytúženú zmenu v krajine, ani toto hnutie neponúka plán konkrétnych krokov, ako jasne a dôsledne ukončiť už 30 rokov trvajúci ťažkopádny prechod od komunizmu k demokracii. Iba odchod vlády a generálneho prokurátora, po ktorom volá „ulica“, nepostačí, pretože aj ich treba niekým nahradiť.

Síce strana prináša nový vietor a má záujem zjednocovať ľavicu a pravicu v boji proti korupcii a oligarchii, v otázke zvrchovanosti právneho štátu a reforme súdnictva, jedným z problémov jej obmedzenej popularity je nedostatok až absencia regionálnych štruktúr mimo hlavného mesta. A to im môže skomplikovať vstup do parlamentu.

Inzercia

V Bulharsku je však s menšou obmenou vídať stále tie isté politické tváre prestupujúce z jednej politickej strany do druhej. Vládna politická strana GERB je už roky pravidelne pod tlakom protestov nespokojných občanov, aby bola následne znovu zvolená. Tento paradox sa dá podobne ako donedávna aj v slovenskom prípade ľahko vysvetliť.

Za úspechom strany stoja okrem iného veľmi dobre vytvorené štruktúry po celej krajine a rozdeľovanie európskych peňazí pri minimálnej vôli Bruselu kontrolovať ich efektívne využívanie.

Ale aj vládnemu GERB-u, zdá sa, odzvonilo. Síce protesty Bojka Borisova primäli k výmene niekoľkých ministrov a okrem iného sľúbil sformulovať aj novú ústavu, ide skôr o opatrenia populisticko-kozmetického rázu. Napriek tomu proces rozpadu najsilnejšej vládnej politickej strany v Bulharsku GERB a s ním aj „zúčtovanie“ s bulharským biznisom prebieha už istý čas. A jeho voličov sa snaží získať nový politický projekt Republikáni za Bulharsko.

Aj za ním však stojí bývalý člen strany GERB, strojca úspešných straníckych štruktúr Cvetan Cvetanov. Strana má ambíciu uchádzať sa o dôveru Bulharov v najbližších parlamentných voľbách, pričom už teraz štruktúrami pokrýva 70 % krajiny.

A tak ostávajú stále tie isté politické tváre, skepsa a nechuť využívať volebné právo. Prípadný zrod čisto novej politickej reprezentácie nespokojných občanov z aktuálnych demonštrácií je napriek masovej účasti viac než nepravdepodobný.

Blíži sa koniec éry politického chameleóna?

Dlhoročne zaujímavým faktorom na bulharskom príbehu je však pozícia premiéra Bojka Borisova. Ten je pre európskych partnerov dôveryhodným politikom, kľúčovým hráčom vo vzťahoch medzi Tureckom a Ruskom a je dokonca považovaný za blízkeho priateľa Angely Merkelovej či šéfa predchádzajúcej Európskej komisie Jeana-Cleudea Junckera.

Bulharský premiér Bojko Borisov a nemecká kancelárka Angela Merkelová. FOTO TASR/AP

Napriek tomu, že Bulharsko je v rámci krajín EÚ na poslednom mieste v boji proti korupcii a zároveň na prvom mieste v miere korupcie, špičky v Bruseli pred tým donedávna zatvárali oči a nevenovali tomu veľkú pozornosť. Nehovoriac o tom, že v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc patrí krajine nezávideniahodné 111. miesto.

Krajiny V4 citlivo vnímajú vyjadrenia Európskej komisie na adresu Varšavy pre poľskú reformu súdnictva. Tá podľa Komisie podkopáva nezávislosť súdnictva. Pritom stanoviská Benátskej komisie k stavu bulharskej justície sú už roky nemenné.

Podľa Komisie sa Bulharsko pasuje so systematickým problémom neefektívnosti vyšetrovania trestnej činnosti v Bulharsku a s tým spojenou absenciou garantovania nezávislosti pri prípadnom vyšetrovaní trestnoprávnej činnosti generálneho prokurátora Bulharska.

Komisia dlhodobo žiada zaviesť súdnu kontrolu v prípade odmietnutia začatia trestného stíhania, neumožniť automatické odvolávanie sudcov na žiadosť generálneho prokurátora a tiež pozastaviť generálnemu prokurátorovi možnosť podriaďovať si Najvyššiu súdnu radu. Tieto odporúčania však Sofia už tradične necháva iba na papieri a jej nečinnosť Brusel doteraz toleroval.

Preto v ostatných dňoch prekvapila správa, že európska skupina pre monitorovanie právneho štátu a boja proti korupcii (DRFMG) už po druhýkrát v rámci mesiaca zasadala kvôli Bulharsku. Česká podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová europoslancom predstavila výsledky monitorovacieho mechanizmu Bulharska.

Hoci na druhé stretnutie začiatkom septembra neboli pozvaní predstavitelia bulharskej vlády, aj napriek tomu došlo k vypätej situácii. Jourová, ktorá bola aj súčasťou Juckerovej komisie, citujúc monitorovaciu správu, povedala, že za posledných 13 rokov bol v reformách súdnictva v Bulharsku konštatovaný pozitívny posun vpred.

Na to reagovala írska europoslankyňa zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice Clare Daly, že je „šokovaná tónom a obsahom“ prejavu Jourovej a obáva sa, že kladné hodnotenie je buď dôsledkom jej „neuveriteľnej nekompetentnosti, alebo úplnej podriadenosti záujmom Borisova pre jeho kontakty s vplyvnými skupinami v tomto parlamente a EÚ celkovo.“

Čaká Bulharsko poľská cesta?

Na prvom online stretnutí s predstaviteľmi Bulharska sa 14-členná skupina europoslancov pod vedením Sophie in’t Veldovej  (známej svojím angažovaním sa aj v prípade vyšetrenia vraždy novinára Jána Kuciaka) zaujímala o stav demokracie a právneho štátu v krajine.

Protestujúca držiaca bulharskú vlajku. FOTO TASR/AP

Europoslanci dali vláde jasne najavo, že obhajoba kontroverzných krokov pred členmi Európskeho parlamentu jednoducho neprejde.

Očakáva sa, že špeciálna skupina europoslancov v blízkej dobe finalizuje podklady z oboch stretnutí, a aj napriek odporu Európskej ľudovej strany, kam vládna strana GERB Bojka Borisova patrí, sa začiatkom októbra otvorí veľká debata v Európskom parlamente o zvrchovanosti zákona v Bulharsku.

Iniciátormi tejto procedúry sú dokonca dvaja bulharskí europoslanci z dvoch odlišných táborov: europoslanec Radan Kanev za demokratické Bulharsko (Európska ľudová strana) a europoslankyňa za bulharských socialistov (Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov) Elena Jončeva.

Podľa Jončevej je možné očakávať uznesenie európskeho parlamentu s vážnymi dôsledkami pre Bulharsko. Nevylučuje ani možnosť aktivovania článku 7 Lisabonskej zmluvy voči Bulharsku. Či k tomu naozaj dôjde, alebo to bude iba zdvihnutý prst ako v prípade Maďarska a Poľska, je stále viac než otázne. Isté je, že v Bulharsku už nejaký čas prebiehajú zákulisné politicko-oligarchické dohody, ktoré obratne využívajú hluk protestov. Len čo všetko utíchne, Bulharsko sa dozvie, či pokračuje v postkomunistickom prechode s ďalším Bojkom Borisovom alebo nastupuje vytúžená zmena.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame