Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
06. august 2020

Slovenská otázka

Vedia Slováci svoju krajinu spravovať dobre?

Premýšľanie o Slovensku v singapurskom zrkadle.

Vedia Slováci svoju krajinu spravovať dobre?

Ilustračné FOTO TASR – Pavol Zachar

František Mikloško sa nedávno v Denníku N zamyslel nad „slovenskou otázkou“. Správne poznamenal, že počas histórie sa jej obsah menil.

Ako príklad by sa dalo uviesť, že začiatkom 90. rokov, keď Ján Čarnogurský otvoril tému samostatnej slovenskej stoličky v Európskom spoločenstve a hviezdičky na európskej vlajke, stála otázka tak, či sa Slovensko bude podieľať na európskych integračných pohyboch samo za seba alebo sprostredkovane, cez spoločný štát s Čechmi.

Slováci stáli na križovatke, či pokračovať ďalej podobne ako Škóti, Katalánci a Flámi, ktorí sú súčasťou väčších štátnych celkov, alebo sa staneme štátotvorným národom vo vlastnej samostatnej republike. V roku 1993 bola vznikom SR takto položená otázka zodpovedaná.

No ak už národ svoj samostatný štát má a nečelí nejakým vážnym existenčným výzvam, obsah otázky sa mení: Vedia si Slováci svoju krajinu spravovať dobre?

František Mikloško to formuloval trochu inak. Cituje Petra Zajaca, podľa ktorého „slovenská otázka“ v roku 2020 znie: Má Slovensko na viac ako len na prežívanie?

Formulácia je síce iná, no pointa podobná. Keď občas premýšľam nad horizontom toho, čo je pre päťmiliónovú krajinu uskutočniteľné, myslím na jeden konkrétny príklad: Singapur.

Čo všetko je možné

Pred dvomi týždňami sme v našej videorelácii Knihomoľov zápisník predstavili slovenský preklad knihy Z tretieho sveta medzi elitu (Príbeh Singapuru), ktorú napísal jeho prvý premiér Lee Kuan Yew (vládol v rokoch 1959 – 1990). Je to pozoruhodná kniha, ktorá v čitateľovi zanechá veľa podnetov – aj vo vzťahu k Slovensku.

Moderný Singapur založili Briti pred 201 rokmi (teda dlho po Karolovi Veľkom, Svätoplukovi či svätom Štefanovi). Samostatným štátom je len od roku 1965 a vznikol tak, že ho fakticky vykopli z Malajzie.

Singapur je 5,7-miliónová ostrovná krajina, ktorá z východu na západ meria asi 58 kilometrov (o niečo menej ako vzdialenosť z Bratislavy do Leopoldova) a zo severu na juh 26 kilometrov (vzdušnou čiarou vzdialenosť z Malaciek do Pezinka). Zaujímavosťou je, že od získania nezávislosti sa mu podarilo rozšíriť svoje teritórium skoro o štvrtinu vďaka pôde, ktorú zobrali moru – o ďalšiu desatinu sa má takto územie Singapuru ešte rozšíriť do desiatich rokov.

Jeho HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily približne trojnásobne prevyšuje to slovenské a dvojnásobne prevyšuje to britské. Je tretie najvyššie na svete po Katare a Luxembursku.

Singapuru trvalo 30 rokov od získania nezávislosti, kým predbehol ekonomicky svojho niekdajšieho koloniálneho pána, Spojené kráľovstvo. Udialo sa to v prvej polovici 90. rokov...

Tým všetkým chcem povedať, že starobylosť alebo mladosť nejakého národa ani veľkosť, prípadne malosť jeho územia či počet obyvateľov, nie sú nevyhnutne zárukou ani neprekonateľnou prekážkou pre schopnosť vybudovať si pre svoj ľud úspešnú prítomnosť s vysokou životnou úrovňou. Naopak, hrabanie sa donekonečna v historických traumách alebo snaha skonštruovať si spätne nejakú slávnu národnú minulosť bez ohľadu na historické fakty, je často skôr psychologickým únikom pred frustrujúcou neschopnosťou vytvoriť si práve onú úspešnú prítomnosť.

Kde štát nekladie podnikavosti medze

Jeden čitateľ mi pod video o knihe Z tretieho sveta medzi elitu napísal, že ani Singapur nie je dokonalý príklad čistej trhovej ekonomiky, lebo tiež používal pri svojom rozvoji štátne zásahy a dirigistické prvky. Iste, no keď je reč o ekonomickej slobode, nikdy sa nebavíme o nastolení nejakého idealizovaného čistého modelu, ale o relatívnom posune k väčšej (či menšej) ekonomickej slobode oproti dnešku.

Slovenský ekonomický liberál nepotrebuje vzhliadať k Singapuru, aby argumentoval za posun k menej zošnurovanej ekonomike. V Indexe ekonomickej slobody sa aj bájne sociálne štáty severnej Európy umiestňujú vyššie ako Slovensko.

V každom prípade, Singapur je v tohtoročnom Indexe ekonomickej slobody prvý ako najslobodnejšia ekonomika na svete. Slovensko je až na 60. mieste.

V rebríčku Doing Business je Singapur na 2. mieste, Slovensko sa nachádza zase na 45. mieste. Pre novú vládu, ktorá pripravuje ďalšie „kilečko“ opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, teda je kam našu krajinu posúvať.

Dobré podnikateľské prostredie sa premieta aj do všeobecnej životnej úrovne a kvality života. V rámci Indexu ľudského rozvoja, ktorý zohľadňuje aj sociálne ukazovatele, je Singapur celosvetovo na 9. mieste a Slovensko na 36. mieste.

Inzercia

Keď Singapur získal samostatnosť, juhovýchodná Ázia bola známa notorickou korupciou. Lee Kuan Yew chcel svoj nový štát v tomto zmysle od susedov odlíšiť. Singapur je známy svojím protikorupčným zameraním, silnými inštitúciami a dôrazom na meritokratické ideály.

Výsledok? V Indexe vnímania korupcie je Singapur celosvetovo na 4. mieste, Slovensko na 59. mieste. Opäť je pre nás kam rásť.

Cestovný ruch ako príklad

Mimochodom, hoci Singapur je maličký a sotva známy nejakými starobylými pamiatkami, dokázal na svojom území vytvoriť moderné atrakcie, vďaka ktorým ho napríklad v roku 2018 navštívilo 14,7 milióna zahraničných turistov. To je zhruba sedemnásobok toho, čo dokáže pritiahnuť Slovensko s mnohými prírodnými i historickými krásami, kde však turistický ruch funguje výrazne pod svojím potenciálom.

Singapurské počty zahraničných turistov predstavujú asi polovicu z toho, čo v rovnakom roku pritiahlo Rakúsko (skoro 31 miliónov). A o čosi zaostávajú za Maďarskom (skoro 18 miliónov zahraničných turistov). Prekonávajú však Česko (necelých 11 miliónov). Lenže reč je o troch nepomerne väčších krajinách s pamiatkami i pestrými možnosťami pre outdoorové aktivity.

Cestovný ruch súvisí aj so vzťahom k životnému prostrediu. Singapur je mesto s množstvom zelených udržiavaných plôch. Vďaka tomu nepôsobí preľudnene ako niektoré iné ázijské metropoly. Navyše, Singapurčania sa snažili aj pri budovaní verejných priestorov, aby tieto boli pekné. Príkladom môže byť výstavné letisko Changi s najväčším vnútrohalovým vodopádom na svete.  

Samozrejme, momentálne je cestovný ruch ochromený v dôsledku pandémie koronavírusu. Čelí jej Slovensko i Singapur. Vo výsledkoch sme si však celkom podobní.

Singapur doteraz zaznamenal 27 úmrtí na tento vírus, kým Slovensko 29. Ako už bolo spomenuté, obe krajiny majú porovnateľný počet obyvateľov.

Vyberať si, z čoho si vezmeme príklad

Samozrejme, Singapur nie je dokonalý. Ako každá krajina, aj tento štát má svoje problémy či črty, ktoré napodobňovať netreba. A nejde len o autoritárske sklony vlády, občas sterilne pôsobiacu čistotu či drakonické tresty, kvôli čomu spisovateľ William Gibson raz nazval Singapur „Disneylandom s trestom smrti“. Ázijská konfuciánska kultúra je iná, než tá európska.

Jednou z oblastí, kde Singapur zaostáva i za Slovenskom, je pôrodnosť. Je to zvláštny paradox, ale štvorica ázijských hospodárskych tigrov (Južná Kórea, Hongkong, Singapur a Taiwan) sa nachádza úplne na spodku svetových rebríčkov s najnižšou pôrodnosťou na svete okolo 1,1 dieťaťa na ženu (Slovensko má 1,5 dieťaťa na ženu). A to napriek veľkorysým benefitom, ponúkaným vládou.

Ale aj to je súčasť singapurského receptu: Poučiť sa od druhých a napodobniť len to, čo je napodobnenia hodné. A neučiť sa len z jedného zdroja.

Žiadna krajina nie je dokonalá a nijaký ekonomický či antikorupčný model sa nedá odkopírovať jedna k jednej. Singapur však môže slúžiť ako určitá inšpirácia toho, že odhodlaný malý národ sa v priebehu pár desaťročí môže zo skromných začiatkov vyšvihnúť medzi najprosperujúcejšie krajiny sveta.

Dnes naša ekonomika zápasí s bezprostrednými následkami koronavírusu. Ale táto pandémia sa raz pominie a Slovensko musí už teraz klásť základy na opätovné naštartovanie svojej ekonomiky. V kríze sú ľudia ochotnejší prehodnocovať zabehnuté spôsoby práce než v čase konjunktúry, keď všetko zdanlivo ide, ako má.

Chce to pracovať na sebe i na svojej krajine, odhodlane si merať sily s najlepšími a robiť veci poriadne. To je odpoveď na slovenskú otázku.

A kto vie, možno vďaka tomu raz budú vychádzať knihy na tému „slovenský model“ a cudzinci sa na našom príklade budú učiť, ako pozdvihnúť vlastnú krajinu k úspechu.

Odporúčame