Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
29. jún 2020

Palko a KDH

Škoda

Vladimír Palko dnes oznámil, že nebude kandidovať na predsedu KDH. Prečo som z toho sklamaný.

Škoda

Ilustračná foto TASR – Martin Baumann

Tú myšlienku nemám z vlastnej hlavy, ale začal som jej veriť – slovenská spoločnosť je organizovaná v klanoch. Ako poslovenčený Rakúšan sa v tom slabo orientujem, už aj preto, lebo základom súdržnosti tých klanov nie je vždy kmeň alebo rodina ani svetonázorová zhoda. Proste u vás žijú ľudia, ktorí držia spolu ako rodina, a ja neviem prečo.

Je otázne, či sa ten klanový princíp vôbec môže vzťahovať na cudzinca. Pre istotu posielam vopred disclaimer: Pozor, tu podporoval Vladimíra Palka ako predsedu KDH niekto, kto môže byť vnímaný ako príslušník mikloškovsko-palkovského klanu.

Veci sa majú dokonca tak, že Palko je jediný Slovák mimo môjho rodinného kruhu, s ktorým si na Slovensku tykám. Po mojej svadbe so Slovenkou usúdil, že som teraz na to zrelý, a ponúkol mi tykanie. Borím sa s tým dodnes, zakaždým mi to pripadá ako neprimeraná drzosť. Všetkým vykám, len gentlemanovi s najvyššou predstaviteľnou autoritou mám tykať.

Predstava, že Vladimír Palko by sa mohol stať predsedom KDH, ma očarovala. Je čitateľný a konzistentný, svojou analýzou chradnutia kresťanskej demokracie na Západe získal európsky formát. Je silný diskutér, veril som, že aj v debate s Bihariovou – čo bude delikátnou úlohou pre konzervatívnych politikov – by kultivovaným spôsobom obstál. On vie ešte aj to, kedy treba mlčať. Mlčal v kauze Bezák. Vývoj ukázal, že urobil dobre. Rodinný život má usporiadaný až prehnane. Vyčíta sa mu, že ministerstvo vnútra ani pod jeho vedením nezostalo bez káuz, ani jeho početní nepriatelia však netvrdia, že by bol predajný. Nemá problém sa živiť normálnou prácou. V krajine, kde väčšina politikov sú nehanební kšeftári, to nepovažujem za maličkosť.

Za kľúčovú prednosť Vladimíra Palka som považoval skutočnosť, že stojí v rozumnom strede roztriešteného slovenského konzervativizmu. Ako príklad uvediem geostrategickú orientáciu Slovenska, v ktorej je súčasné KDH celkom stratené. Na jednej strane bezpodmienečné rusofilstvo otca zakladateľa Jána Čarnogurského, na druhej strane protiruské konšpirácie europoslankyne Miriam Lexmann.

(Disclaimer: Hoci ju málokedy vídavam, považujem Miriam – príslušníčku mikloškovského klanu – za kamarátku. Vo svojich bruselských časoch som najradšej s ňou kávičkoval, Miriam ma zaviedla v Bruseli do kresťanských kruhov. Veľmi som sa tešil, že ju zvolili do Európskeho parlamentu. Len nechápem, čo má stále s tým Putinom.)

Palko je podľa mňa jedným z mála slovenských konzervatívcov, ktorý prejavuje v zahraničnej politike zdravý úsudok. Má suverénne zmýšľanie štátnika, je v tom mimoriadne silný. Nepamätám si, kedy sa naposledy mýlil. Až ma desí, ako blízko má k neomylnosti.

A teraz nič z toho nebude. Nekandiduje, nepríde na bielom koni a neprevezme KDH, som z toho sklamaný. Ale plačem nad rozliatym mliekom.

Post predsedu mimoparlamentného KDH, samozrejme, nie je bohvieakou trofejou. Hoci Slovensko je krajinou, v ktorej by kresťanská demokracia za normálnych okolností hrala rolu vedúcej štátostrany, KDH svoj potenciál nikdy nevyčerpalo. Najprv to bolo tým, že sa v KDH našli tí statoční z tajnej Cirkvi. Mnohí voliči však za totality statoční neboli, už len kvôli tomu nemohli vystáť bývalých disidentov. Tú vnútornú slobodu, ktorú Čarnogurský, Mikloško a Palko vyžarovali, vnímali ako nadradenosť.

Inzercia

K tomu však prišli osudové historické chyby. Najprv KDH stratilo národný pilier, ktorý je prirodzenou súčasťou agendy každej konzervatívnej strany – v situácii, ktorá sa ponúka raz za tisíc rokov, hlasovalo proti nezávislosti štátu. Sociálny pilier, s ktorým taká bavorská CSU kedysi prilákala aj značnú časť robotníkov, si KDH nikdy nevybudovalo, sociálnu náuku Cirkvi s noblesou ignoruje.

Z toho všetkého sa KDH už nezotaví, veľkou stranou už nikdy nebude a už vôbec nie hybnou silou slovenských dejín. Aj tak si želám, aby prežilo. Kresťanská politika u nás zanikla, kresťanskodemokratické strany na Západe sa zmierili s tým, čo Palko tak trefne nazýva „antropologickou revolúciou“. Tak som dúfal, že aspoň vy budete ešte niesť tú zástavu.

Východisková situácia KDH je priam mizerná. Vláda, proti ktorej sa hnutie musí vyhraňovať, je relatívne konzervatívna. Výreční veriaci obsadia kľúčové ministerstvá, politický génius Milan Krajniak buduje s pochybnými partnermi úspešnú sociálnu stranu, v parlamente sú aj kuffovci. Očakávam, že drvivá väčšina Slovákov bude do budúcich volieb presýtená rečami o kresťanskej politike. Niektorým bude z toho až na grc. Progresívny sektor a liberálna tlač volajú po pomste a budú mať zákonite svoje momentum.

Isteže, keď znovuzrodená pro-choicerka Anna Záborská s toľkými pro-lifermi v parlamente nepresadí značné zlepšenie potratovej legislatívy, môžu niektorí sklamaní kresťania uvažovať nad voľbou KDH. Pri zbieraní tých hlasov by som viac stavil na konzistentného harcovníka Palka ako na sympatického, ale menej výrazného šuhaja Majerského. V každom prípade sú to skôr promile ako percentá, čo budú na trhu. Strop je pri už legendárnom výsledku Fera Mikloška: 5,4 až 5,7 percent.

Boj zajtrajšieho KDH nebude bitka titanov vo veľkej aréne, ale komorná vojnička o každý reproduktor miestneho rozhlasu vo vybraných oravských dedinách.

Aj preto som si myslel, že Palko by bol tým správnym predsedom. Za normálnych okolností je v politike handikepom, že nie je ľudovým typom, čo obráti jedným šmahom celú krčmu. V danej situácii to príliš nevadí, lebo slovenská krčma je pre KDH dávno stratená, ani krčmár Hlina tam krčmovými rečami nič nezískal.

Nie je to žiadna katastrofa, Majerský azda nebude horším predsedom ako tí traja pred ním. Lenže chvíľu to vyzeralo tak, že môžete mať predsedu KDH, pri ktorom by demoralizovaní kresťanskí demokrati v Európe zvolali: Wow! O toto ste dnes ráno prišli. Škoda, Vlado.

Odporúčame