Detský spánok: Treba sa naučiť surfovať na vlne únavy

Mnohým rodičom nabieha husia koža už len pri predstave, že nastáva čas na uspávanie detí. Nekonečný boj s dieťaťom, aby konečne zaspalo, však vôbec nemusí byť bojom. Stačí si len vzájomne rozumieť, hovorí slovenská spolupracovníčka amerického pediatra Marca Weissblutha, ktorý vypracoval metódu prevencie problémov so spánkom. Katarína Grenčíková je okrem toho žurnalistka, prekladateľka a predovšetkým matka troch detí.

Aké máš skúsenosti s uspávaním? Čo zaberá na tvoje deti?

To, či dieťa zaspí ľahko, alebo má so spánkom problémy, nezávisí príliš od odpovede na otázku, ako uspávať či ako spať. Málokto si uvedomuje, že najdôležitejšie je, kedy dieťa uspávame – teda neexistuje ani tak ten správny „spôsob“, ale ten správny „čas“. Samozrejme, je dobré mať isté pravidelné spánkové návyky, rituály, ktoré dieťaťu pomôžu dostať sa do tej správnej pohody a snažiť sa o to, aby dieťa zaspávalo v bezpečnej, pokojnej atmosfére, podľa možností viac-menej vždy rovnako. Prsník a matkina prítomnosť môžu byť jedným spôsobom a sú jednoznačne tým najprirodzenejším, ale nepáči sa mi, ak niekto vyhlasuje, že jediným správnym a všetko ostatné je zle. Dojčila som svojho druhého syna tri roky, tretieho plne dojčím ešte teraz, má desať mesiacov, som teda veľkou zástankyňou dojčenia, ale ťahať to do extrému až tak, že to koliduje so zdravým spánkom a občas aj rozumom, to sa mi nepáči. Mám teraz na mysli skôr také to „dojčím, takže nič viac nemusím riešiť. Nemusí ma zaujímať, že moje dieťa spí len 20 minút – aj to za jazdy v nosiči na prsníku na rušnej ulici. Dojčím, to stačí.“ Nie. Nestačí, hoci mnohé toto počuť nechcú.

Hovorila si aj o správnom čase uspávania – ako ho teda zistiť?

Surfovanie nie je veľmi populárny a rozšírený šport u nás na Slovensku, keďže nemáme more. Kto to už skúsil, vie, že je to celé o dobrom načasovaní. Vlna sa dvíha, človek sa v istom momente musí s ňou zladiť, nabrať jej rýchlosť a v presnej chvíli, keď sa vlna vydúva, sa treba na surf z polohy na bruchu postaviť. Ak ten moment neodhadneme dobre, vlna nám utečie a jazda sa nekoná – musíme čakať na ďalšiu. Chce to naozaj prax  – kto to už skúsil, vie, že treba praxou získať akýsi vnútorný odhad. Takisto je to so spánkom. 

Existuje istý presný konkrétny moment u každého dieťatka, keď je ten správny čas dať ho spinkať.

Zdieľať

Existuje istý presný konkrétny moment u každého dieťatka, keď je ten správny čas dať ho spinkať. Vlna ospalosti sa v tomto časovom okne zdvihne a my sa na nej odvezieme do ríše snov ľahučko ako po roztopenom masle. Sú rodičia, čo tento čas vedia prirodzene veľmi dobre odhadnúť a riadia sa ním – ich deti nemávajú problémy so spánkom. Sú aj takí, čo tento jemnocit na potrebu spánku nemajú, lenže sa to naučia, ako sa človek naučí časom, tréningom surfovať. Vtedy to chce trochu cviku, sledovať dieťatko, jeho náznaky ospalosti, ako s nami komunikuje. 

Existujú psychologické techniky na uspanie detí? Mali by ich rodičia používať?

Možno sa to dá nazvať psychologickou technikou, ale je to jednoducho spánkový tréning. Toto spojenie sa používa tak, že trénujeme dieťa. Mne sa však zapáčilo používať ho v inom zmysle, že rodič by mal trénovať – spoznávať, rozoznávať, rešpektovať spánkové rytmy dieťatka. Takže netrénujeme dieťa, aby lepšie spalo, ale trénujeme seba, aby sme lepšie dokázali rozoznať, čo kedy dieťatko potrebuje. Čím ďalej, tým výraznejšie vnímam, že dieťa skutočne vysiela signály na všetko, napríklad na papanie, spánok, objatie, a je len na rodičoch, ako vnímavo budú sledovať svoje dieťa a ako sa tieto signály naučia rozlišovať. Pozor, nemýliť si signály jemnej ospalosti, keď na viečka doslova ľahučko sadá spánok a dieťa zaspí ako mávnutím čarovného prútika, so signálmi únavy ako mrzutosť, trenie očí či plač. Ak sa to naučia, všetko ide po väčšinu času hladko a dieťatko je spokojné, pretože sú pokryté všetky jeho potreby nie „na doraz“ alebo dokonca neskoro, ale včas, bez frustrácie.

Tieto poznatky čerpáš z výskumov doktora Marca Weissblutha. Čo vlastne objavil?

„Objavil“ spánkové rytmy a identifikoval ich z vedeckého hľadiska. Sú to však veci, ktoré citlivá mamička dokáže celkom intuitívne odhaliť bez akýchkoľvek kníh a vedeckých poznatkov. Ja osobne som bola odmalička učená, že ak dieťa zle spí, treba ho ešte viac unaviť. Nebyť doktora Weissblutha, sama by som asi mala doma dvoch veľkých nespavcov. Nedokázala by som sa vzoprieť tomu, čo mi bolo od rodiny a okolia opakované, že ho treba ešte viac unaviť.

A netreba?

Logika predsa hovorí: moje dieťa zle spí. Zle a málo spí, z toho vyplýva, že určite musí byť unavené. Je unavené, takže nie je pravda to, že ho treba ešte viac unaviť. Pravda je to, že mu treba viac spať – ukladať skôr na noc, rešpektovať potrebu spánku v súlade s cirkadiálnymi rytmami v tele, zabezpečiť pokoj a vhodné prostredie pre spánok. Marc Weissbluth zakladá svoje rady na tom, že spánok privoláva ešte viac spánku, a naopak, že nedostatok spánku spôsobuje únavu, tá sa hromadí a spôsobuje spánkový deficit a ten spôsobuje ešte viac nespavosti a ešte väčšie problémy so spánkom. Nie je to logické, ale je to biologické.

Čo by si odporučila rodičom, ktorí zápasia s každovečerným uspávaním svojich ratolestí?

Povzbudzujem všetky mamičky, nech neveria rečiam, že so spánkom svojich detí nemôžu nič urobiť. Nie je to pravda. Rodičia môžu zásadne ovplyvniť, ako bude ich dieťa spať, ide tu len a len o správne načasovanie spánkov – netreba nijaké vyplakanie, nijaké odstavenie dieťatka od materského mliečka, nijaké zásahy do ostatných jeho potrieb, nijaké šialené pravidlá (ne)uspávania, ak sa so všetkým začne včas a nepodcení sa prevencia. Príroda to všetko zariadila krásne a dokonale, zdravý spánok si neodporuje so zdravým dojčením, všetko prebieha „na požiadanie“. 

Od približne tretieho-štvrtého mesiaca sa u dieťatka začnú vytvárať prvé náznaky istého režimu a pozorná mamička sa už učí sledovať prvotné náznaky ospalosti a okamžite na ne reagovať.

Zdieľať

Tak ako dojčenie sa má začať skôr, než je dieťa od hladu mrzuté a plače, až sa často vôbec nevie sústrediť a správne prisať a v pokoji napapať, takisto sa treba naučiť čítať tie správne signály, kedy treba dieťatko ukladať spať. Nie mrzutosť, nie únava, nie trenie očí, plač a mrnčanie, ale len stíšenie, upokojenie sa a ľahká jemná ospalosť, to je ten čas, keď ukladáme spať.

Mení sa spánok detí v závislosti od ich veku?

Na svojich deťoch som pobadala presne to, čo je popísané aj vo vedeckej literatúre: spánkové centrum v mozgu sa vekom vyvíja a dozrieva. Sú isté fázy, obdobia, ktorými prechádza vývoj detského mozgu po narodení, a dajú sa celkom presne určiť mesiace, keď sa to deje. Prvých šesť týždňov je dieťatko akoby stále v maternici, spí kdekoľvek a akokoľvek, najviac však cítime jeho závislosť od mamičky, od prsníka. Ideálne je, ak je dieťatko v tomto období neustále s mamičkou v tesnom kontakte koža na kožu, ak sa dojčí na požiadanie, spinká na požiadanie, spolu s mamičkou. Toto obdobie volám aj medové týždne, mamička by naozaj nemala robiť nič iné, len byť s dieťatkom, oddychovať, nosiť ho, dotýkať sa ho, dojčiť, spať spolu s ním. Dieťatko ešte nemá režim, spí takmer stále, čas bdenia je veľmi krátky, rýchlo sa unaví a hneď zase zaspí. 

Čo nasleduje po týchto medových týždňoch?

Od približne tretieho-štvrtého mesiaca sa u dieťatka začnú vytvárať prvé náznaky istého režimu a pozorná mamička sa už učí sledovať prvotné náznaky ospalosti a okamžite na ne reagovať. Toto obdobie trvá asi do pol roka veku dieťatka, je dobré, ak v tom pol roku už rodičia dokážu „surfovať na spánkových vlnách“ – a môžu už sledovať prirodzenú pravidelnosť týchto vĺn. Za predpokladu, že tieto rytmy rešpektujeme, utvára sa veľmi pravidelný ranný spánok, ten sa ustaľuje ako prvý a postupne do pol roka sa ustália tri spánky počas dňa. O deviatej, dvanástej a pätnástej hodine sú približné najčastejšie časy týchto spánkov. Niektoré detičky tretí spánok nemajú a nastupujú rovno na veľmi skorý nočný spánok okolo 17.30 hod. V tomto veku, najneskôr do toho pol roka, by sa mali rodičia snažiť už naozaj spravidelniť ukladanie na nočný spánok a to v súlade s cirkadiálnym rytmom dieťatka, a najmä tlačiť ho v tomto období na čím skoršiu hodinu, u väčšiny detí okolo 18.00 hod., u detí, ktoré prešli kolikou, ešte skôr, okolo 17.30 hod. Je dobré mať už istý uspávací rituál, aby dieťatko vedelo bezpečne rozoznať, že čoskoro bude čas spinkať.

Kedy prichádza ďalší zlom?

V deviatom mesiaci veku dieťatka sa nočný spánok stáva kompaktnejším, celý režim pravidelným takmer ako hodinky, dieťa dokáže zaspať do pár minút od uloženia: stále však hovorím o prípade, keď rodičia od narodenia sledujú a rešpektujú cirkadiálne rytmy dieťaťa. Potom postupne zmizne tretí denný spánok. Okolo roku a pol sa stráca prvý ranný spánok a v treťom roku dieťaťa už môže zmiznúť obedný spánok ako posledný denný spánok. V treťom roku dieťaťa je ďalší míľnik, keď mozog, konkrétne centrum spánku v ňom, dozrieva a spánok je podobnejší spánku dospelého. Skúsený človek dokáže spozorovať viacero zmien v tomto veku.

Spí každé dieťa inak?

K téme:
Keď dieťa nechce spať

Zdieľať

Do istej miery je to pravda a treba brať ohľad na individuálne potreby dieťatka. Nie je dobré porovnávať moje dieťa so susedkiným. Každé má svoje vlastné vnútorné hodiny a to, že susedkino dieťa je čulé a veselé ešte o pol ôsmej večer, neznamená, že to moje už nemalo dve hodiny ležať v posteli a spať. Ale isté pravidelnosti tu sú. Je to ako so stravou – možno niekomu stačí jesť menej, iný potrebuje viac. Ale platí, že potrebujeme všetci tie isté vitamíny na to, aby naše telo správne fungovalo. Isté pravidlá platia pre všetky deti a sú vedecky odsledované. Existujú štatistiky a grafy, kde sa dajú nájsť konkrétne údaje o tom, ako sa vyvíja spánok detí vo všeobecnosti. Schovávať problémy so spánkom u môjho dieťaťa za všetko ospravedlňujúce vety: „Moje dieťa je nespavec. Jemu spánok nechýba. Nepotrebuje spať. Energie má na rozdávanie aj o desiatej večer...“ je krajne nezodpovedné a nerešpektujúce voči potrebám dieťatka.

Majú deti rady čítanie rozprávok pred spaním?

Svojim deťom takmer vždy pred spaním čítame. Buď ja, alebo manžel. Len vo výnimočných prípadoch od tohto nášho rituálu upustíme. Má to mnoho výhod. Dieťa si pestuje vzťah ku knihám. Učí sa, vzdeláva sa. Trávi čas s rodičmi, často pri hektických dňoch ide možno o jediný čas, keď je rodič plne sústredený na dieťa, venuje sa mu, je mu na blízku, úplne k dispozícii. Je to možnosť spoznávať sa, porozprávať sa, vymeniť si názory na prečítané veci. Je to utužovanie vzťahu. Často čítame spoločne celá rodina v jednej veľkej posteli, a sú to tie najkrajšie chvíle. Dieťa sa pri čítaní musí stíšiť, inak, samozrejme, nič nepočuje. Taktiež pri pravidelnom čítaní pred spaním sa do mozgu vysiela signál, že už sa treba upokojiť, že prichádza čas spánku.

Matúš Demko

Foto: archív Kataríny Grenčíkovej

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo