Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Amerika v plameňoch Spoločnosť
11. jún 2020

Progresívne obrazoborectvo

Terčom je Churchill, Kolumbus i zakladateľ skautingu

Sympatizanti hnutia Black Lives Matter sa najnovšie venujú sochám a pamätníkom.

Terčom je Churchill, Kolumbus i zakladateľ skautingu

Protestujúci stoja na soche bývalého premiéra Winstona Churchilla počas demonštrácie proti nedávnej smrti Afroameričana Gergea Floyda 3. júna 2020 na Parlamentnom námestí v Londýne. FOTO TASR/AP

Ani odpor skupiny miestnych občanov zrejme nezabráni demontáži sochy zakladateľa skautingu Roberta Baden-Powella v juhoanglickom meste Poole. Práve neďaleko odtiaľto, na ostrove Brownsea, sa v roku 1907 začalo hnutie, ktoré pozitívne ovplyvnilo životy desiatok miliónov chlapcov a dievčat na všetkých kontinentoch.

Miestna samospráva chce sochu dočasne uskladniť na bezpečnom mieste. Dostala sa totiž na zoznam 78 pamätníkov „rasistických“ osobností vo Veľkej Británii, ktoré by z pohľadu radikálnych progresívnych aktivistov bolo najlepšie strhnúť.

Sú na ňom obchodníci s otrokmi či postavy koloniálnej histórie ako Cecil Rhodes, Henry Morton Stanley a lord Kitchener, ale aj objavitelia ako Krištof Kolumbus a James Cook, bývalí britskí premiéri William Gladstone a Robert Peele či víťaz nad Francúzmi pri Trafalgare, admirál Horatio Nelson. Na zoznam sa dostali aj dvaja králi z 18. storočia: Jakub II. a Karol II.

Baden-Powellovi, ktorý žil v rokoch 1857 až 1941, vyčítajú aktivisti najmä jeho vojenské pôsobenie v britských koloniálnych vojnách v Afrike na konci 19. storočia. A tiež sympatie voči fašistickým režimom počas medzivojnového obdobia.

Treba však dodať, že tie boli najmä v 20. a na začiatku 30. rokov relatívne rozšírené. Navyše, nacistický režim ešte pred vojnou skauting zakázal ako nepatričnú konkurenciu voči svojej mládežníckej organizácii Hitlerjugend. Stávalo sa, že mladí nacistickí bitkári mlátili skautov na ulici.

Zaujímavosťou tiež je, že nacisti zaradili Baden-Powella v roku 1940 na zoznam britských osobností, ktoré plánovali zatknúť a popraviť v prípade nemeckej invázie do Spojeného kráľovstva. Dnes sa Baden-Powell dostal na iný zoznam. Našťastie si to odnesie len jeho socha z roku 2008.

Aj Churchillove sochy    

V nadväznosti na protesty hnutia Black Lives Matter po zabití Afroameričana Georgea Floyda bola v nedeľu hodená do vody socha otrokára a filantropa Edwarda Colstona v Bristole. Colston žil na prelome 17. a 18. storočia, kým poničená socha bola na jeho počesť vztýčená v roku 1895. Zdá sa, že práve tento incident spustil vlnu progresívneho obrazoborectva naprieč západným svetom.

V Leedse bola socha kráľovnej Viktórie postriekaná nápismi ako „vrahyňa“, „majiteľka otrokov“ a „BLM“, teda „Black Lives Matter“. Viktória vládla Britskému impériu v 19. storočí, v časoch jeho najväčšieho rozmachu, no otrokárstvo bolo zrušené parlamentom v Londýne ešte v roku 1833, teda štyri roky predtým, než nastúpila na trón.  

Počas posledného týždňa sa terčom vandalov stali tiež viaceré sochy Winstona Churchilla, ktorý slúžil ako britský premiér počas druhej svetovej vojny. Na podstavci jednej bolo sprejom prečiarknuté Churchillovo meno, pod ktoré aktivista nasprejoval slová: „was a racist“ (bol rasista). Muž, ktorý sa tohto činu dopustil, ho zdôvodňoval tým, že Churchill proti nacistom nebojoval, lebo chcel chrániť farebných ľudí, ale aby zachoval britský kolonializmus.

Posprejovaný bol tiež podstavec ďalšej Churchillovej sochy v Londýne. Objavili sa na nej písmená „ACAB“, čo je anglická skratka pre „všetci poliši sú k...y“.

Churchillovu sochu majú aj v Prahe. Na podstavec niekto nasprejoval slová: „byl rasista“ a „black lives matter“. Po tom ako polícia miesto činu zdokumentovala, nápisy boli odstránené.

„Ešte začiatkom týždňa som cestou na VŠE v Prahe míňal sochu W. Churchilla a v duchu som dúfal, že sa u nás takí kreténi ako v Londýne nenájdu,“ komentoval posprejovanie podstavca poslanec ODS Jan Skopeček na svojom facebooku. „Bohužiaľ, našli sa. Je to odporný, barbarský čin primitívov voči štátnikovi, ktorý prispel porážkou nacistického Nemecka k našej slobode. Pokiaľ to bude možné, ponúkam, že sa zapojím do čistenia. Nenechajme sa podobnou luzou znechutiť a otráviť.“

Iný politik ODS, Alexandr Vondra, na svojom FB odsúdil, že britský premiér Boris Johnson „nemá gule“ zastať sa Churchilla vo svojej vlasti. A predpovedá, že v USA zrejme čoskoro bude prekážať aj George Washington, ktorý tiež vlastnil otrokov.

Podobné hlasy zaznievali aj na sociálnych sieťach od bežných ľudí: „Churchill, dlhodobý terč komunistov, neonacistov a najnovšie progresivistov,“ poznamenal jeden diskutér na FB konzervatívneho českého magazínu Echo. „Nijako prekvapujúce.“

Winston Churchill obsadil v roku 2002 prvé miesto v televíznej šou 100 najväčších Britov. V hlasovaní divákov predbehol také osobnosti ako Isaac Newton (6.), William Shakespeare (5.), Charles Darwin (4.), Lady Diana (3.) a Isambard Kingdom Brunel (2.).    

Inzercia

Aj v USA

V nadväznosti na protesty Black Lives Matter sa terčom vandalov stali viaceré sochy po celom svete. V USA je cieľom týchto útokov hlavne objaviteľ Ameriky Krištof Kolumbus.

V stredu ráno bola odtrhnutá hlava jeho soche v Bostone. V meste Richmond skončila Kolumbova socha vo fontáne. V Houstone bol objaviteľ Ameriky postriekaný červenou farbou.

Podobne dopadli sochy osobností Konfederácie na viacerých miestach v USA. V Richmonde demonštranti strhli sochu jej prezidenta počas občianskej vojny Severu proti Juhu Jeffersona Davisa.  

V kanadskom meste Vancouver bola zase farbou obliata socha britského moreplavca z 18. storočia Georgea Vancouvera, po ktorom je mesto pomenované. Jej pošpinenie je vcelku zarážajúce, lebo Vancouver (na rozdiel od Kolumba) má povesť objaviteľa, ktorý sa snažil s pôvodnými obyvateľmi udržiavať dobré a priateľské vzťahy.

Nápismi a značkami BLM bol posprejovaný aj podstavec pamätníka poľského hrdinu americkej vojny za nezávislosť z 18. storočia Tadeusza Kościuska. Zaujímavosťou je, že Kościusko vo svojom testamente vyslovil želanie, aby prostriedky zo speňaženia jeho amerického majetku boli použité na vykupovanie Afroameričanov z otroctva a ich vzdelávanie na slobode.

Čo takto použiť štandardnú politickú cestu?

Západný svet zažíva ničenie sôch, aké naposledy prebehlo vo východnej Európe po páde komunizmu, keď sa strhávali sochy Lenina a premenovávali sa ulice, pomenované po Marxovi a Engelsovi. Vec je pritom komplexná. Pri hodnotení historických osobností vždy zavážia ich dobré i zlé stránky, ale aj to, na koho tá dobrá alebo zlá stránka dopadla.

Morálne cítenie sa tiež vyvíja. Zločiny, ktoré včerajšie generácie prehliadali, si dnešné viac všímajú. No aj pri prevažujúco jasne negatívnych osobnostiach, ako bol napríklad belgický kráľ Leopold II., ktorý priamo zodpovedal za smrť miliónov Afričanov v Kongu, by odstránenie jeho sôch v Belgicku malo prebehnúť riadnou politickou cestou – rozhodnutím mestských rád.

Potom sú tu skôr pozitívne vnímané osobnosti, ktoré zdieľali so svojou dobou rôzne jej predsudky. Spomeňte si trebárs na diskusie o protižidovských postojoch Martina Luthera alebo našich národných buditeľov. – O temných stránkach osobností, ktoré si vážime pre nejaký veľký pozitívny prínos, sa dá otvorene hovoriť aj bez strhávania sôch.

Potom sú tu osobnosti ako britský premiér z druhej svetovej vojny. Kritici zľava tvrdia, že vnímanie Winstona Churchilla ako víťaza nad nacizmom je eurocentrické. A ignoruje dosahy jeho politiky na ľudí v Afrike či Indii. Lenže toto odkazuje na širší problém.

Po celej Európe máme plno sôch osobností, ktoré pre jeden národ boli hrdinami a pre susedný darebákmi. Napoleon je inak vnímaný na Korzike a v Paríži, a inak v Anglicku, Rusku či v Španielsku. A platí to aj pre náš kút sveta. 

V Prahe pred budovou Černínskeho paláca je napríklad socha Edvarda Beneša. Je to osobnosť, ktorú Česi vnímajú inak než napríklad Nemci, Maďari, ale tiež mnohí Slováci. Nedávno sme si pripomínali sté výročie Trianonskej mierovej zmluvy. Taký Štefan Osuský, ktorý sa na nej za ČSR podieľal, je v Budapešti tiež inak vnímaný ako v Bratislave. Určitá národná subjektívnosť pri hodnotení historických postáv bude vždy existovať.

Mnohé osobnosti nie sú jednoznačne len čierne alebo len biele. O ich odkaze sa budú viesť spory aj naďalej. No aj pri tom prehodnocovaní histórie treba byť realistický.

Pokiaľ ako latku, cez ktorú budete hodnotiť napríklad osobnosti zo 16. storočia, použijete progresívny ideologický rámec zo začiatku 21. storočia, do šrotu môžete hodiť 99 percent sôch historických postáv a z mien ulíc si názov zachovajú asi len Astrová a Konvalinková ulica.

Odporúčame