Keď vírus ustúpi z nemocníc, začne mávať európskou politikou

Ku koncu apríla budú mať zrejme všetky krajiny EÚ šírenie koronavírusu pod kontrolou. Počet aktívnych prípadov bude klesať, viaceré krajiny budú už vo fáze uvoľňovania opatrení.

Začne sa obdobie, keď v správach budeme čoraz viac počuť o tom, aký nárast deficitov a dlhov vírus prinesie. A čo s tým ďalej.

Čo s touto krajinou

Taliansko bolo aj pred krízou chorým mužom eurozóny, už pred príchodom koronavírusu. Zatiaľ čo ekonomiky krajín eurozóny vzrástli za posledných dvadsať rokov reálne o dvadsať percent, Taliansko sa v podstate vôbec nepohlo. Zostalo zamrznuté.

Keďže slabý rast nedokáže financovať potreby krajiny, jej dlh rýchlo rastie. Vďaka nalievaniu peňazí od Európskej centrálnej banky (ECB) do dlhopisového trhu sú úroky na čoraz rizikovejší taliansky dlh zatiaľ dlhé roky veľmi nízke.

Nemci s touto politikou dotovania Talianska zo strany ECB po finančnej kríze súhlasili so zaťatými zubami a s podmienkou, že Taliansko bude postupne zlepšovať svoje hospodárenie a ECB túto politiku už nebude ďalej výrazne modifikovať.

Taliansky dlh dnes dosahuje úroveň okolo 2 400 miliárd eur. Krajina musí každoročne splatiť dvesto miliárd starého dlhu, na ktorý si opäť požičiava. To znamená, každý rok musí predať dlhopisy za vyše dvesto miliárd. Ak to jedného dňa prestane fungovať, ak sa nenájdu kupci, Taliansko skrachuje, teda nebude schopné splácať záväzky.

Na udržanie dnešného stavu bude Taliansko potrebovať stále väčšiu pomoc. Na tú sa však musia zmeniť doterajšie dohody krajín eurozóny a znova získať súhlas Nemecka. A to bude ťažké.Zdieľať

Začína sa ukazovať, že ani súčasný stav, keď dlhopisový trh dotuje politika ECB, nemusí stačiť. Že s talianskym dlhom to bude oveľa horšie a krajina ho neunesie ani so súčasnou podporou ECB.

Otázka znie, čo ďalej. Čo s krajinou, ktorá nielenže v tejto chvíli nedokáže zvládnuť svoj dlh, ale ktorá už dvadsať rokov nerastie a jej ekonomika je čoraz slabšia. A nie je tu veľká nádej, že by sa v budúcnosti v tom malo niečo zmeniť.

Na udržanie dnešného stavu bude Taliansko potrebovať stále väčšiu pomoc. Na tú sa však musia zmeniť doterajšie dohody krajín eurozóny a znova získať súhlas Nemecka. A to bude ťažké.

Už súčasný stav, keď do udržania dnešného fungovania musí zasahovať ECB tlačením peňazí, je podľa Nemecka v rozpore s tým, ako má systém fungovať. Argument znie jednoducho: „Ak by takto ako Taliani, fungovalo viacero krajín, mena sa rozsype. Žiadna mena nemôže stabilne fungovať, ak je krytá tlačením peňazí. A stav, keď budeme takto riešiť problém jednej krajiny, ktorá sa za 10 rokov od začatia dotácií (v rozličných formách) nikam neposunula, už ďalej nemá zmysel.“

Prečo nie ste ako my?

Nemecké krídlo tvorí viacero krajín, najmä Severania, ale aj východná Európa, kde sa kladie dôraz na zdravé verejné financie oveľa viac ako v Taliansku alebo vo Francúzsku.

Nemecko, ktoré vzbudzuje zásadné antipatie vždy, keď niekoho poučuje o zdravom hospodárení, väčšinou drsnú debatu o nezodpovednosti nezačína. Nechá, aby za ňu prehovoril niekto neutrálny, kto však hovorí jeho jazykom. Aj preto, aby nevydráždilo k zásadným opozičným postojom veľké krajiny, napríklad Francúzsko.

V začínajúcej prestrelke o tom, že Taliansko si za svoje problémy môže najmä samotné a nemá len tak čakať pomoc zvonka, začalo ako „nemecký hlas“ hovoriť Holandsko. Zatiaľ najostrejšie vyjadrenie voči Talianom vyslovil holandský minister financií Wopke Hoestra, keď sa spýtal, ako je vôbec možné, že existujú vlády, ktoré nemajú rozpočtový vankúš, aby si vedeli poradiť s takými udalosťami, ako je epidémia.

Tento výrok popudil celý juh. Za ten vystúpil ako hovorca portugalský premiér, ktorý výrok označil za odpudzujúci.

Taliani preto prízvukujú, že by šlo len o výnimočnú akciu, dlhopisy by boli určené len na obdobie riešenia dôsledkov koronakrízy. Lenže Nemci sú presvedčení, že ak sa to raz dovolí, bude to definitívna cesta k tomu, aby celá eurozóna ručila za taliansky dlh.Zdieľať

Taliansko, istené miernou priazňou Francúzska, už prišlo s prvým návrhom na riešenie „svojho problému“. Tým majú byť spoločné európske dlhopisy. Ich výhodou je, že by sa za ne zaviazali všetky krajiny eurozóny, a tak by ich investori mohli kúpiť za lepších podmienok, ako keby si svoje dlhopisy predávali Taliani sami.

Idea spoločných dlhopisov je tu už od finančnej krízy, nemecký tábor sa jej však doteraz urputne bránil. Taliani preto prízvukujú, že by šlo len o výnimočnú akciu, dlhopisy by boli určené len na obdobie riešenia dôsledkov koronakrízy. Lenže Nemci sú presvedčení, že ak sa to raz dovolí, bude to definitívna cesta k tomu, aby celá eurozóna ručila za taliansky dlh.

Krach aj odchod z EÚ

Vplyv koronavírusu na krajinu pritom nebude len jednoročný. Talianskej ekonomike, ktorá poklesne o desať percent, bude trvať veľmi dlho, kým sa dostane len na súčasnú úroveň.

Čo sa teda bude diať s Talianskom? Istú dobu bude problém s peniazmi riešiť Európska centrálna banka, potom však príde bod, keď sa bude musieť niečo zlomiť.

Jednou z ciest by mohol byť oficiálny krach krajiny. Teda odpis veľkej časti dlhu proti vôli veriteľov, napríklad vo výške tridsať percent.

V uplynulých dvoch rokoch došlo bez väčšej pozornosti v eurozóne k zavedeniu viacerých mechanizmov, ktoré by takýto krach umožnili. Krajiny sa napríklad dohodli, že z trvalého eurovalu – ESM – budú môcť čerpať krízovú pôžičku krajiny, ak ich ohrozí finančný kolaps v inej krajine.

Jednou z ciest by mohol byť oficiálny krach krajiny. Zdieľať

ESM teda bude slúžiť ako obrana pred tým, aby na kolaps v Taliansku nedoplatili iné krajiny eurozóny. Upravili sa aj formálne pre vyjednávanie s veriteľmi v prípade odpisu dlhov, teda krachu.

Európski politici sa dohodli minulý rok, že po novom sa zvýšia právomoci majoritných veriteľov a výrazne sa zníži vplyv menších veriteľov. Tak aby podmienky krachu určovala dohoda medzi menším počtom veriteľov a aby vyjednávania prebehli čo najrýchlejšie (single limb collective action clauses).

Možné sú aj iné scenáre. Napríklad, že Taliansko sa samo rozhodne opustiť eurozónu, prípadne EÚ. Krajina, ktorá bola medzi starými členmi vždy výrazne proeurópska, v tomto čase zásadne zmenila názor.

Zatiaľ čo ešte pred Vianocami by len štvrtina opýtaných hlasovala za vystúpenie z EÚ, podľa prieskum z 11. apríla by to bola už polovica opýtaných a táto agenda sa v zložitej situácii, v akej dnes krajina je, môže stať kľúčovou politickou témou s ťažko odhadnuteľným vývojom.