Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor na svojom súkromnom blogu ako prvý vysoký úradník krajiny opatrne sformuloval názor, ktorý sa núka po zverejnení dát o vývoji nákazy na Slovensku za posledný týždeň.

„Najskôr som si myslel, že je to nedostatočným testovaním, ale čoraz viac sa mi zdá, že nakoniec sa ani nemusíme dostať do fázy exponenciálneho nárastu nových prípadov.“

Inými slovami, že sme už vo fáze, o ktorú sa teraz ostatné krajiny snažia: znížiť prenos infekcie tak, aby počet aktívnych prípadov rástol len veľmi pomaly, prípadne aby klesal.

Nielen počet celkovo testovaných a pozitívne testovaných, ale hlavne malý počet ťažkých prípadov hovoria, že vírus tu spôsobuje oveľa menšie škody, ako predpovedajú modely.

Tiež sa ukazuje, že v krajinách, kde mali rýchly nábeh a kde zaviedli opatrenia, ktoré prísnosťou ani nedosahujú tie naše (napr. Rakúsko, Švajčiarsko), už zaznamenávajú stagnáciu, resp. pokles aktívnych prípadov.

Je pravda, že stále nevieme, koľko skrytých prípadov pripadá na jedného pozitívne testovaného. Čoraz viac sa ukazuje, že bezproblémový priebeh infekcie je oveľa pravdepodobnejší, ako sa doteraz predpokladalo, a teda aj menej zistiteľný. Napríklad podľa Imperial College London v Taliansku a Španielsku, kde sa infekcia šírila živelne, môže byť infikovaných desať miliónov ľudí v každej krajine. Násobky oficiálnych údajov sa predpokladajú aj pre ostatné európske krajiny.

Násobný koeficient bude zrejme platiť aj pre Slovensko. To však nie je problém.

„Najskôr som si myslel, že je to nedostatočným testovaním, ale čoraz viac sa mi zdá, že nakoniec sa ani nemusíme dostať do fázy exponenciálneho nárastu nových prípadov.“ Zdieľať

Dobrá správa totiž je, že hoci mieru rozšírenia choroby nepoznáme, aj tak ju vieme našimi opatreniami veľmi efektívne regulovať. Naisto totiž vieme, že nám dnes nezapĺňa jednotky intenzívnej starostlivosti, že počet kriticky chorých pribúda oveľa pomalším tempom, ako to bolo v iných krajinách, a aj tí napokon problém zvládnu, zatiaľ s výnimkou jedného prípadu.

(Je možné, že našej dobrej bilancii pomáhajú aj nečakané okolnosti, napríklad sa dnes už celkom vážne črtá, že vplyv na priebeh má aj očkovanie proti TBC, ktorým u nás prešla väčšina populácie – na rozdiel od Talianska či Španielska.)

Čo ďalej

Ódorova teória o tom, že exponenciálny rast infikovanosti a ťažkých zdravotných problémov i smrti sa nebude konať, tak vlastne hovorí, že oficiálny model Inštitútu zdravotnej politiky, podľa ktorého sa dnes rozhoduje o riadení tejto krajiny, je nesprávny.

Nehovoríme o nejakej odchýlke, ako to bolo, keď sa v ňom pred tromi týždňami ocitli výrazne prehnané premenné, ale o tom, že ani trendovo nepopisuje to, čo sa tu naozaj deje.

Áno, je veľmi pravdepodobné, že zažijeme aj negatívne skoky. Že naozaj nájdeme osadu, ktorá bude premorená vírusom kompletne z dolného konca po horný. Alebo nejakú firmu, kde sa stane niečo podobné a štatistiky sa nám zrazu výraznejšie pohnú. No ani to nebude znamenať dlhodobejší exponenciálny rast. Prázdne sú ulice, reštaurácie, školy, štadióny, kostoly, v priemere sa zvýšili hygienické zvyky, nestretávajú sa už ani širšie rodiny, ľudia nosia rúška a firmy sa do veľkej miery vyprázdnili. Na zastavenie exponenciálneho rastu v iných krajinách stačilo aj menej.

O hnusobe

Odlišný pohľad na to, čo sa tu deje, má aj Igor Matovič a Richard Sulík. Matovič sa upäl na model IZP a koná z presvedčenia, že do nemocníc poputujú v najbližších týždňoch a mesiacoch desaťtisíce ľudí.

Sulík si zasa viac všíma denný vývoj a k odhadom štátnych analytikov je skeptický.

Mohlo by však ísť o užitočný rozpor. Matoviča by to malo tlačiť do toho, aby sa čo najviac zaujímal, ako šírenie spomaľovať. A Sulíka zasa do toho, aby rozmýšľal nad tým, ako by malo vyzerať chytré rušenie obmedzení, aby mali čo najväčší prínos pre ekonomiku.

Ekonomické dosahy dnešnej situácie totiž budú znamenať prepad do chudoby desiatok až stoviek tisíc rodín, ale aj enormný rast nášho deficitu. To okrem iného znamená aj menej investícií do zdravotníctva či sociálnych programov pre ohrozené skupiny, čo si tiež vyžiada svoje obete.

Obaja si však musia ustrážiť, aby svoj pohľad nebrali dogmaticky. Zvlášť znepokojuje Matovičov prístup k „hnusobe“. Podľa neho pokiaľ je ona tam vonku, my musíme byť doma. Rovnako ako jeho presvedčenie, že sa vírusu môžeme za dva či tri týždne zbaviť a žiť ďalej bez neho.

Zdá sa, že dnes je to jedine Sulík, kto sa snaží kontrolovať Matoviča, aby sa nezacyklil v šoku z novej funkcie, nových právomocí a novej situácie v krajine.

Tam vonku je totiž aj HIV, žltačka či bežná chrípka, ktorá sama osebe každoročne zabije na Slovensku šesťsto až tisíc ľudí. Keď vypukne chrípka, o ktorej dopredu vieme, že si vyžiada stovky obetí, tiež nezostaneme doma, kým „hnusoba“ nadobro nezmizne.

Zdá sa, že dnes je to jedine Sulík, kto sa snaží kontrolovať Matoviča, aby sa nezacyklil v šoku z novej funkcie, nových právomocí a novej situácie v krajine. Zdieľať

Nik na svete sa o „zbavenie“ vírusu nepokúša, pretože niet nikoho, kto by bol presvedčený, že sa to dá takto vyriešiť. To, o čo sa všetci snažia, je dostať ho pod kontrolu, aby neparalyzoval naše fungovanie.

Preto aj našou výzvou je kontrolovať priebeh infekcie, chrániť pred ňou tých, ktorým môže najviac ublížiť, zabezpečiť všetku potrebnú medicínsku pomoc pre tých, ktorí budú mať ťažšie príznaky, a mať po ruke scenáre, čo robiť, ak sa nám náhodou na chvíľu vymkne spod kontroly.

A zároveň sa snažiť nerozbiť si krajinu.

Nezanedbajme toto len preto, že budeme riešiť nejaké sci-fi možnosti.