Obyčajné „ďakujem“ je teraz pre ľudí v prvej línii veľmi dôležité

Nedávno ste sa vrátili z karanténneho centra v Gabčíkove. Ako dlho ste tam boli pomáhať?

Naposledy som tam strávil štyri dni. V Gabčíkove vzniklo prvé karanténne centrum v polovici marca a naši samaritáni v ňom od začiatku nepretržite pomáhajú. Máme našich ľudí aj v strediskách v Piešťanoch, Liptovskom Jáne, na Donovaloch a v Bardejove.

Okrem toho zbierame dáta z viacerých ďalších centier a vedieme databázu pre ministerstvo vnútra o tom, kto prichádza a odchádza z karantény.

Vďaka aplikácii, ktorú sme už dávnejšie v minulosti vytvorili, vieme ľudí prichádzajúcich do centier rýchlo zaregistrovať a zároveň vytvoriť jednotnú databázu pre celé Slovensko.

Aký je počet samaritánov, ktorí momentálne v spomínaných centrách pomáhajú?

Teraz je ťažko povedať presné číslo, pretože okrem našich členov sa do činnosti zapojilo veľa dobrovoľníkov alebo ľudí, ktorí ani nie sú našimi členmi, no chceli pomáhať a my sme im tú príležitosť dali. Pridali sa aj dobrovoľní hasiči, dobrovoľní horskí záchranári a ďalšie organizácie. Touto cestou im chcem veľmi poďakovať.

Dokonca sa nám prihlásil aj človek, ktorý bol sám v gabčíkovskom centre a rozhodol sa, že chce po prepustení z karantény pomôcť.

Čo musí spraviť človek, ktorý by vám chcel pomôcť?

Ak sa niekto chce stať samaritánom, absolvuje širšie vzdelávanie, keďže robíme viacero činností, vrátane misií do zahraničia. Teraz ho však naši členovia zaškolia iba pre činnosť, ktorú je potrebné vykonávať v karanténnych centrách.

Čo konkrétne by mohol robiť?

„Dokonca sa nám prihlásil aj človek, ktorý bol sám v gabčíkovskom centre a rozhodol sa, že chce po prepustení z karantény pomôcť.“

To, čo my ostatní. Našou úlohou je hlavne zabezpečovanie registrácie ľudí, ktorí do centier prichádzajú a po uplynutí karantény ju opúšťajú. Je teda potrebná aspoň základná počítačová zručnosť. Musia tiež dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia, aby minimalizovali riziko nákazy.

Je to momentálne dosť náročná práca. Sú dni a noci, keď sa nezastavíte. Nemáme neobmedzený počet dobrovoľníkov, preto ostávajú v centrách niekoľko dní. Často musia riešiť okrem spomínanej registrácie množstvo ďalších drobností. Niekedy si na chvíľu ľahnete a už vás opäť volajú, pretože niečo treba. No robíme to dobrovoľne, preto sa nesťažujem.

Rád by som aj touto cestou vyzval tých, ktorí by boli ochotní pomôcť, aby sa k nám pridali.

Prichádzajú stále do centier noví ľudia?

Áno, prichádzajú buď individuálne, alebo príde celý autobus. Vtedy je to náročnejšie a registrácia trvá dlhší čas. Aj pre nich je to po dlhej ceste ťažké, preto sa tie situácie snažíme trochu odľahčiť humorom, aby nemali pocit, že nastupujú do väzenia. Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že väčšina ľudí s nami komunikovala slušne a chápali, že je to nevyhnutná súčasť ich návratu na Slovensko v tomto období. Samozrejme, nájdu sa i takí, ktorým stále niečo prekáža a potom vyvolávajú s akýmikoľvek nezmyslami.

O čom s vami hovoria tí, čo prichádzajú do karantény?

Pýtajú sa najmä na podmienky a pravidlá. Máme pre nich papier so základnými informáciami.

Okrem registrácie im pri vstupe meriate aj teplotu?

Áno a potom im pridelíme izbu v ubytovni. Tam sa už o nich ďalej starajú pracovníci iných organizácií, ktoré zabezpečujú stravu či upratovanie a dezinfekciu priestorov. V prvých dňoch, keď sa centrum rozbiehalo, sme im pomáhali aj s roznášaním stravy.

Pracovníci ASSR počas registrácie v karanténnom centre. Foto - as-sr.sk

Boli ste aj na zahraničných misiách po zemetraseniach na Haiti či Filipínach. V čom je táto skúsenosť pre vás iná?

Prečítajte si tiež:
Učí na východnom Slovensku. Keď zatvorili školy, išiel pomáhať do Gabčíkova

Je to pre všetkých nová situácia, na ktorú sme neboli pripravení. Aj čo sa týka informovania, ktoré asi najviac zlyháva pri starostlivosti o týchto ľudí. Kvôli prísnym opatreniam je to obmedzené, a preto sa nedostanú aktuálne informácie ku každému z nich.

Na rozsah tejto udalosti a množstvo ľudí, o ktorých sa treba postarať, nebol nikto v tomto štáte dostatočne pripravený. Je to masová akcia a mnoho vecí sa učíme za pochodu.

Môže to byť v niečom prínosné?

Určite, myslím si, že sa z toho poučíme naozaj všetci. Od ministerstiev cez krízové zložky až po bežných obyvateľov Slovenska. Aj my samaritáni teraz stretávame množstvo šikovných ľudí, ktorí by sa k nám možno inak nedostali a sú ochotní nám pomáhať. Má to aj svoje pozitíva.

Obdivujem teraz zdravotníkov, hasičov, dobrovoľníkov, všetkých ľudí v prvej línii. Zo skúsenosti viem, že v týchto ťažkých chvíľach je pre nich dôležité, aj keď počujú obyčajné „ďakujem“.