Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
09. 03. 2020, 08:58

Silné a slabé stránky súperov o ministerstvo financií

Tichý súboj o ministerstvo financií sa odohráva medzi SaS a OĽaNO, medzi Richardom Sulíkom a Eduardom Hegerom.
Silné a slabé stránky súperov o ministerstvo financií

Foto - Profimedia.sk

Prvým rezortom, o ktorý sa začal zvádzať vážnejší koaličný boj, je ministerstvo financií. Richard Sulík už po voľbách oznámil, že má oň záujem a chcel si ho takto „zablokovať“. Igor Matovič však zatiaľ vysiela signály, že sa ho nechce vzdať.

Stranícke línie

Pohnútky OĽaNO mať pod kontrolou financie sú logické. Skoro každú zásadnejšiu vec, ktorú chce vláda spraviť, musí odsúhlasiť minister financií, keďže každá väčšia vec si vyžaduje peniaze. Ľuďom v OĽaNO preto pripadá zvláštne, že by mali svoje rezortné politiky koordinovať s vôľou Richarda Sulíka a ministerstvo financií považujú za svoju prirodzenú kompetenciu. 

Spojenie minfinu s premiérskou stranou je síce pravidlo, no nie železné pravidlo. V prvej Dzurindovej vláde bola ministerkou financií Brigita Schmognerová z SDĽ, hoci premiérskou stranou bola SDK, a nebolo to zlé spojenie.

Slabším miestom pozície OĽaNO je, že chcú mať všetko relevantné: popri premiérovi aj ministerstvo vnútra, financie a tajnú službu. Vnútro a financie sú rezorty, ktoré by sa pri prerozdeľovaní mohli svojou silou pokojne rátať aj za dva rezorty, v tom má Andrej Kiska pravdu. Matematika 8-3-2-2, teda rozdelenie len podľa mandátov, nie je férová, ministerstvo kultúry nie je mocensky to isté ako ministerstvo financií či vnútra.

Sulíkovou rokovacou výhodou zasa je, že je relatívne ťažko „uplatiteľný“ inými zaujímavými postami pre svoju stranu. Zdieľať

Deň po voľbách to tiež vyzeralo, že Sulík by pred Matoviča mohol prísť s tým, že nie je nominantom len svojej strany, ale aj Sme rodina. Potom sa však s Kollárom posekali kvôli nápadu s výstavbu bytov a dnes nie je jasné, do akej miery by Kollára tešil Sulík ako minister financií.

Sulíkovou rokovacou výhodou zasa je, že je relatívne ťažko „uplatiteľný“ inými zaujímavými postami pre svoju stranu.

V boji o ministerstvo financií môže Sulík obetovať ambície celej strany. Po jeho jesennej čistke proti rebelom zmizli zo strany aj ministerské kádre: Ľubomír Galko, Jana Kiššová či Jozef Rajtár. Tí by dnes na Sulíka vytvárali tlak, aby bojoval za ich ambície a pokúšal sa s Matovičom miesto financií vyjednať niečo iné, pre nich zaujímavé.

Osobné línie

Z personálneho pohľadu je Sulík pripravený lepšie ako Heger. Má širší nadrezortný nadhľad, relatívne dobre rozumie stavu zložitejších rezortov, ako napríklad zdravotníctvo, sociálne veci, ale napríklad aj regulačným mechanizmom v kompetencii ministerstva hospodárstva. Dobre rozumie „bruselským“ procesom, kde je ministerstvo financií pomerne silno exponované.

Má aj lepší predpoklad, aby zvládol tendenciu úradníkov a analytikov ministerstva financií skrotiť si ministra. Bude asertívnejší a menej ústupčivý voči tlakom, ktoré prídu, skôr si udrží líniu, s ktorou začne, jeho mottom nie je kompromis za každú cenu.

Heger ako poslanec bol skokanom volebného obdobia. Keď ho v OĽaNO posielali do diskusií proti Petrovi Kažimírovi, ten ho zvykol nazývať „kazateľom“ a pomerne ľahko nad ním demonštroval technokratickú prevahu. 

Lenže Heger postupnou usilovnou prácou získal v téme verejných financií slušné zázemie. Rezort financií, pomerne zložitý na procesy, síce nemá ohmataný, ale to sa dá zvládnuť za pochodu. 

Jeho ďalšou nevýhodou je aj to, že je straníckym podriadeným Igora Matoviča.  Vzhľadom na “diktátorské” fungovanie strany tak bude mať ako minister menšiu autonómnosť.

Heger zatiaľ pôsobí menej sebaisto. Razantnosť pritom bude potrebovať nielen na to, aby ustál politické tlaky, ale aj na to, aby sa nedal stiahnuť úradníckou silou ministerstva.

Pre Hegera bude viac ako pre Sulíka dôležité, aby si na ministerstvo zobral so sebou ľudí, ktorým môže veriť a ktorí budú schopní fungovať v systéme tak, aby mali rezort pod kontrolou oni, a nie naopak. Zdieľať

Jeho veľkou výhodou, najmä pre časy, keď bude treba konsolidovať, je však väčší vplyv na svoju stranu, ktorá bude manažovať najviac rezortov. Straníci v ňom nebudú vidieť politického súpera, ktorý im robí napriek, a jeho „nie“ tak môžu zobrať s lepším pocitom. Heger preto môže byť efektívnejší konsolidátor ako Sulík.

No pre Hegera bude viac ako pre Sulíka dôležité, aby si na ministerstvo zobral so sebou ľudí, ktorým môže veriť a ktorí budú schopní fungovať v systéme tak, aby mali rezort pod kontrolou oni, a nie naopak.

Asertivita ministra financií bude dôležitá nielen pre okamžitú potrebu konsolidovať verejné financie, ale aj preto, že bude musieť presadiť viacero opatrení, ktoré pomôžu zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tá na tom nie je po poslednej Ficovej vláde dobre.

Čo treba dnes a zajtra

Ministerstvo financií bude toto volebné obdobie zložitým rezortom. Hoci to znie ako klišé, nie je to tak vždy. Napríklad posledné štyri roky to po dlhom čase bolo relatívne „jednoduché“ ministerstvo – vzhľadom na históriu ministerstva financií.

Už v roku 2017 malo Slovensko rozpočtový deficit na úrovni jedného percenta a rozpočtové príjmy rýchlo rástli počas celého obdobia. Nárast príjmov medzi rokmi 2016 a 2019 bol približne 17-18 percent, čo je výrazne nad priemer eurozóny (cca 12 percent). Nezamestnanosť dosiahla historické minimá a nielenže klesli počty nezamestnaných, ešte rýchlejšie rástla zamestnanosť.

Toto si mohol užívať minister financií posledné roky. No ani s týmito príjmami sa odchádzajúca vláda neuspokojila a za sebou tak zanecháva oveľa vyšší deficit, ako bol v prvom roku jej vládnutia.

Rok 2020 a ďalšie roky preto budú pre ministra financií horšie. Vzhľadom na množstvo prijatých opatrení sa deficit v tomto roku má podľa odhadov hýbať na úrovni 2,5 percenta. Tie však ešte nezarátavajú spomalenie ekonomík, ku ktorému zrejme prispeje aj panika okolo koronavírusu.

Deficit v tomto roku sa tak môže hýbať niekde medzi 2,5 až troma percentami.

Úlohou nového ministra financií tak bude konsolidovať verejné financie a začať bude musieť v nevyspytateľnom makroprostredí.

To však nie je všetko. Pred ministrom financií stojí ešte jedna dôležitá vec. Ide o nutnosť zaviesť zmeny, ktoré výrazne zlepšia dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tú ohrozuje demografický vývoj a z neho plynúce náklady na dôchodky a zdravotníctvo. Zatiaľ sme na trajektórii, ktorá vedie do bodu, keď sa systém zrúti pod ťarchou dlhu.

Práve to, ako sa nový minister postaví k téme dlhodobej udržateľnosti, bude kľúčovým meradlom na posudzovanie jeho užitočnosti. Zdieľať

Prvou zmenou, ktorú by mal minister financií v tomto kontexte presadiť, je zmena daňového mixu, tak aby sa nezdaňovala aktivita, teda príjmy z práce, ale spotreba či majetok. Teda aby sa motivovalo robiť, hoci aj na menšie úväzky.

Druhou zmenou  je upratanie v rozbitom dôchodkovom systéme, v prvom aj druhom pilieri, pretože dnes sú oba zle nastavené a v tomto stave budú katalyzovať náklady demografického vývoja.

Toto sú dve kľúčové agendy z piatich, ktoré ekonómovia identifikovali ako dôležité pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktoré môže pretlačiť len ministerstvo financií.

Práve to, ako sa nový minister postaví k téme dlhodobej udržateľnosti, bude kľúčovým meradlom na posudzovanie jeho užitočnosti.

Odporúčame