- „Ak je Boh za nás, kto proti nám?“ napísala diskutérka.
- „A čo keď Boh nie je za vás?“ opýtal sa diskutujúci.
- „A za koho by mal byť? Za stranu kresťanov, ktorí idú s liberálmi, ktorí podporujú potraty, adopcie detí homosexuálnymi pármi...? Dobrotivému Bohu sú milí tí, ktorí kráčajú po jeho cestách a konajú spravodlivosť,“ uzavrel nemenovaný kandidát.
Problémom nie je to, že kresťania sú rozdelení v rôznych stranách. Tak to bolo vlastne vždy, v tomto niet žiadnej novinky. Príklady hádam ani netreba uvádzať. Nóvum, ktorému čelíme, spočíva v presvedčení istej skupiny ľudí, že jedine oni sú tí autentickí a všetci doteraz boli a sú liberálni, falošní, slniečkarskí a podobne.
Atmosféru internetových fór nemožno preceňovať. Pokúsil som sa sporadicky sa zapojiť do niekoľkých názorových výmen. Napríklad vtedy, keď som si u nemenovaného kandidáta prečítal, že číslo 1488 je nielen neškodné, ale vlastne kresťanské, veď poukazuje na počet zastavení krížovej cesty a číslo piesne Tichá noc.
Takéto zľahčovanie používania fašistickej symboliky považujem za absolútne neprijateľné a ďaleko, ďaleko za čiarou. Vypočul som si, že som „vygumovaný slniečkar“, „liberálny kresťan“, jedna milá teta mi dokonca napísala, že som „určite aj iný“.
Aby sme si rozumeli, vôbec nejde o mňa. Takéto úbohosti ma nechávajú chladným.
Prečítajte si tiež:
Let's talk about sport
Niečo iné je podstatné a desivé: kto sa to dnes pasuje za arbitra autentického kresťanstva? Vulgárna masa, ktorej apoštolmi sú jedinci, ktorí v nedávnej minulosti považovali Katolícku cirkev za príčinu všetkého zla vo svete? Alebo akísi vraj tradiční laici, ktorí by aj pápeža utopili v lyžičke vody?
Takéto „buldozérové kresťanstvo“ je desivé. Aj keď je plné krásnych fráz o našom Pánovi a jeho cestách.
Vždy keď vidím, ako chce človek sebaisto tvrdiť, čo chce Všemohúci, spozorniem. Viete, čo môžeme s istotou povedať o tom, čo chce Boh? Že chce spásu všetkých ľudí. O čom inom ešte môžeme s istotou povedať, že Boh chce?
Preto treba dať veľký pozor na tých, ktorí hovoria: A za koho iného než za nás by mal byť?