Mariánsky stĺp v Prahe sa vracia na Staromestské námestie. Za veľkého kriku

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Mariánsky stĺp v Prahe sa vracia na Staromestské námestie. Za veľkého kriku

Foto: Společnost pro obnovu mariánského sloupu (SOMS)

Minulý týždeň o tom rozhodlo v tesnom hlasovaní mestské zastupiteľstvo. Poslanci tak napokon zmenili svoje pôvodné zamietavé stanovisko.

Kópia mariánskeho stĺpa by sa mala vrátiť na svoje pôvodné miesto najneskôr do šiestich mesiacov. Jednotlivé kusy repliky nedávno priplávali do prístavu v pražskom Radotíne. Dočasne budú umiestnené v ateliéri, kde ich pripravia na konečnú inštaláciu na námestí. 

Stĺp by sa mal na Staromestské námestie vrátiť po sto rokoch, odstránený bol v roku 1918 skupinou anarchistov z pražskej bohémy. Skupinu viedol spisovateľ František Sauer. Komunisti neskôr vo svojej propagande tvrdili, že sa na akcii zúčastnila aj mladá Milada Horáková, čo nebola pravda.

Fotografia mariánskeho stĺpa naproti Staromestskej radnici na historickom námestí v Prahe. Zdroj: Společnost pro obnovu mariánskeho sloupu (SOMS) 

V názore na obnovu mariánskeho stĺpa v historickom centre Prahy vedú živé diskusie aj historici umenia. Dvadsaťšesť z nich sa podpísalo pod otvorený list adresovaný pražskému primátorovi a mestskej rade. Tvrdia, že jeho obnovením môže dôjsť k manipulácii historického vedomia. V priebehu času sa totiž z pamiatky stal symbol, ktorý na seba navrstvil viacero významov.

V priebehu času sa z pamiatky stal symbol, ktorý na seba navrstvil viacero významov. Zdieľať

Signatárom prekáža aj nedostatok podkladov na vyhotovenie autentickej kópie. Podľa ich názoru by v prípade obnovy išlo o „nevierohodnú, banálnu atrakciu“ bez reálnej umeleckej hodnoty.

Pri jeho rekonštrukcii sa totiž vychádzalo aj z grafických listov, teda z umeleckého zobrazenia, ktoré je podľa signatárov nepresné. Rovnako fotografie z obdobia pred zničením sú zväčša pohľadmi z diaľky a nedovoľujú spoľahlivo rekonštruovať detaily.

Avšak sochár Petr Váňa, ktorý od roku 2008 pracuje na vyhotovení tejto kópie, sa odvoláva na fragmenty uložené v lapidáriu Národného múzea. Nachádza sa tam pôvodná socha Panny Márie, sochy anjelov a niekoľko ďalších fragmentov, podľa ktorých vypracoval kópiu stĺpa.

Váňa, ktorý vyhotovil aj Súsošie géniov pre Národné múzeum či pražskú Loretu, tvrdí, že v tom čase mal k dispozícií ešte menej podkladov a umelecká obec to akceptovala. Ďalším príkladom takéhoto prístupu sú aj sochy umiestnené na Karlovom moste. Podľa jeho názoru je dielo dostatočne zdokumentované na to, aby bolo možné hovoriť o jeho kópii.

Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí s pohľadom na Tynský chrám v pozadí. Zdroj: SOMS

Na pripomienky odborníkov z oblasti umenia a pamiatkovej starostlivosti zareagoval aj pražský arcibiskup Dominik Duka, ktorý signatárom adresoval otvorený list. Odvoláva sa v ňom na históriu mariánskych stĺpov, ktorá siaha až do Zaragozy k slávnej soche Nuestra Seňora de Pilar a viaže sa aj na udalosti španielskej reconquisty.

Námietky kunsthistorikov smerovali aj k vplyvu katolíckej rakúskej zbožnosti (pietas Austriaca) na územie Česka. Jej stelesnenie vidia vo viedenskom mariánskom stĺpe, ktorý slúžil tomu pražskému ako predloha.

Kardinál Duka na to reaguje odvolaním sa na historickú prepojenosť spoločného územia. Svoje zamyslenie zakončuje otázkou, či je cieľom signatárov „skutočne uzavrieť českú kotlinu pred kultúrnymi, spirituálnymi a náboženskými vplyvmi z Európy a pripraviť nás tak o skutočné obohatenie z interakcie s inými tradíciami a kultúrami“.

Na stranu pražského arcibiskupa sa postavili aj iné významné osobnosti zo sféry umenia a kultúry. Zdieľať

Na stranu pražského arcibiskupa sa postavili aj iné významné osobnosti zo sféry umenia a kultúry ako profesor Jan Royt či reštaurátor profesor Petr Siegl. Ten hovorí, že devastácia mariánskeho stĺpa vytvorila na Staromestskom námestí dojem prázdna a pretvorila tento dôležitý mestský priestor na komerčné či politické zhromaždisko – strácajúc pri tom ústrednú sochársku pamiatku, ktorá je typická pre mnoho stredoeurópskych miest.

Aj emeritný riaditeľ Národného pamiatkového ústavu Jiří T. Kotalík považuje mariánsky stĺp v prvom rade za urbanistickú pamiatku a podstatnú vizuálnu dominantu Staromestského námestia. „Význam tohto stĺpa je v prvom rade urbanistický a mestotvorný a jeho obnova je významným krokom k rehabilitácii verejného priestoru, ktorý je dnes dlhodobo v stave zahanbujúceho provizória.“  Dodáva, že podobným spôsobom boli bez problémov obnovené aj iné mariánske stĺpy zničené za totality napr. v Sokolově, Ostravě či Chomutově.

Detailný pohľad na podstavec stĺpa so skupinami štyroch bojujúcich anjelských postáv. Zdroj: SOMS

Aj miestopredseda Spoločnosti pre obnovu mariánskeho stĺpa v Prahe, akademický sochár a reštaurátor Ján Bradna, adresoval signatárom petície ostré slová. Tvrdí, že pokiaľ chcú kritizovať niečiu prácu, mali by byť v podobnej činnosti odborníkmi. „Myslím, že väčšina podpísaných o mariánskom stĺpe počula prvý raz a výsledky našej práce vôbec nikto nevidel. Popísal som tu postup našej práce. Myslím, že takmer pre všetkých signatárov protestu je to novinka. Túto dokumentáciu mám ja, nikto sa o ňu nikdy nezaujímal.“

Fragment jedného zo súsoší. Anjel bojujúci s diablom. Zdroj: SOMS

Spor o mariánsky stĺp sa však neodohráva len v umelecko-historickej, ale aj v ideovo-politickej rovine.

Kým zástancovia jeho obnovenia ho považujú za kľúč k českému baroku, za symbol vďačnosti za záchranu Prahy pred švédskymi vojskami a ukončenia 30-ročnej vojny, tak odporcovia v ňom vidia symbol habsburskej nadvlády, s tým spojenej násilnej rekatolizácie a oslavu víťazstva bitky na Bielej hore.

Matěj Stropnický za Stranu zelených povedal, že ide o politický stĺp, symbol niekdajšieho poníženia štátu.

Je však zaujímavé, že súbežne pripravovaná socha Márie Terézie, ktorá by mala stáť v parku pri Prašnom moste, nevzbudzuje takéto protihabsburské emócie. Primátor Prahy prirovnal snahy o obnovenie mariánskeho stĺpa k potenciálnym snahám komunistickej strany o obnovenie Stalinovho pomníka. Voči tomuto nešťastnému prirovnaniu sa ohradil kardinál Duka a žiadal primátora o ospravedlnenie za jeho slová.

Úlomky mariánskeho stĺpa ležiace na námestí chvíľku po jeho zničení. Zdroj: SOMS

Mariánsky stĺp pritom vzbudil debatu aj medzi zástupcami cirkví. Predseda Ekumenickej rady cirkví Pavel Černý adresoval pri tejto príležitosti kardinálovi Dukovi list, kde vyjadruje obavy z narušenia dobrých ekumenických vzťahov.

V ikonografickom motíve Immaculaty, Panny Márie šliapucej po hlave hada, vidí obraz šliapania po protestantských cirkvách. Obnovu stĺpa ironicky komentoval ako darček k 400. výročiu bitky na Bielej hore a k 350. výročiu smrti európskeho exulanta J. A. Komenského.

Jednanie na magistráte, na ktorom sa nakoniec odsúhlasilo jeho znovupostavenie, označil za vopred pripravené divadlo.

Na tieto argumenty zareagoval opäť kardinál Duka v otvorenom liste, kde vyjadril v prvom rade ľútosť nad vzniknutou situáciou. Píše, že „plamenné diskusie a vzbudené emócie, ktoré sa vzťahujú k ešte nestojacemu mariánskemu stĺpu, odhalili hnisajúce rany, ktoré by prirovnal k metastáze“.

Pôvodné umiestnenie mariánskeho stĺpa na Staromestskom námestí vedľa sochy majstra Jána Husa. Zdroj: SOMS

Tomáš Halík sa k téme tiež vyjadril vo svojom článku a spor nazval žabomyšou vojnou. Zničenie stĺpa v roku 1918 označil za nekultúrny akt fanatikov a lúzy. Vraví, že dnes je potrebné vnímať toto umelecké dielo viac esteticky než ideologicky.

Tomáš Halík označil zničenie stĺpa v roku 1918 za nekultúrny akt fanatikov a lúzy. Zdieľať

V článku zároveň zosmiešňuje obavy, že by jeho znovuvztýčenie mohlo nejakým spôsob zvýšiť religiozitu či vplyv katolíckej cirkvi v krajine. Píše: „Postavením stĺpa by sa český národ nestal ani o chlp katolíckejším než je teraz.“

Historická grafika zachytávajúca atmosféru a tvár Staromestského námestia v 18. storočí. Zdroj: SOMS

 

História mariánskeho stĺpa

Mariánsky stĺp na Staromestské námestie v Prahe objednal cisár Ferdinand III. podľa vzoru viedenského stĺpa na námestí Am Hof. Na námestí bol prvýkrát vztýčený 26. septembra 1650 a patril k najstarším barokovým stĺpom v Európe po Ríme (1614), Mníchove (1638) a Viedni (1647). Jeho autorom bol sochár Jan Jiří Bendl a išlo o 14 metrov vysoký korintský stĺp s dvojmetrovou pozlátenou sochou Panny Márie na vrchole.

V rohoch stáli štyri skupiny anjelov zápasiacich s diablami, ktorí reprezentovali dobové nešťastia ako vojnu, hlad, mor a herézu. Stĺp bol strhnutý žižkovskými občanmi v spolupráci s miestnymi hasičmi 3. novembra 1918. Išlo pritom o plánovanú akciu, ku ktorej sa prihlásil spisovateľ František Sauer a ďalšie osobnosti z pražskej bohémy. Motivácie a okolnosti vedúce k tomuto činu opísal päť rokov po udalosti v článku v Rudém právu, kde uvádza aj mená ďalších zúčastnených.

O zničenie stĺpa pritom mal mať záujem aj výkonný výbor Sociálno-demokratickej strany. Jeho strhnutie sa zväčša spája so symbolikou pádu katolíckej habsburskej monarchie, ale bolo poznačené aj celkovou povojnovou atmosférou a nenávisťou ku katolíckej cirkvi ako takej. Sauer na konci života tento svoj čin oľutoval. Od roku 1990 sa o návrat stĺpu na Staromestské námestie usiluje Spoločnosť pre obnovu mariánskeho stĺpa (SOMS).
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo