Dobré hlavy a srdcia tvorí hlavne dobrá literatúra

Vyzerá to s nami zle, naozaj zle. A len ťažko možno povedať, ako by sa to dalo zlepšiť.

Naša kultúrna depresia má mnohé príčiny:

Rozvrat rodinného života.
Predefinovanie manželstva.
Hrozby pre náboženskú slobodu.
Školy na každom stupni vzdelávania dávajú prednosť jaskyni pred denným svetlom a čistým vzduchom...

Žijeme trpký život v húštine sekulárno-progresívnych ideológií. Koľkí ľudia by však povedali, že naša súčasná kríza je krízou literatúry? Krízou predstavivosti?

Mnohí asi nie. Už samotná táto myšlienka vyznieva estétsky, okrajovo, ak nemám rovno povedať, že knihomoľsky.

Dobrá verejná správa sa rodí v dobrých hlavách a srdciach

Napriek tomu ju silne zdôrazňuje biskup lincolnskej diecézy v štáte Nebraska, James D. Conley. Biskup vo svojej nedávnej prednáške „Ubi amor, ibi oculus: úloha krásy pri novej evanjelizácii“ a v článku „Sursum corda: 10 odporúčaní pre opätovné roznietenie literárnej predstavivosti“ predkladá inteligentnú a osviežujúcu diagnózu kultúry, ktorá si zaslúži našu pozornosť a úvahu.

"Veľká literatúra je prirodzenou cestou k pravde, dokonca väčšmi než filozofia a teológia."

Zdieľať

Biskup Conley chápe, že sústrediť sa v súčasnom kultúrnom ovzduší na literatúru asi pre mnohých nebude veľmi intuitívne. Ako sám pripúšťa, dostáva otázky, či to nie je strata času a či by nebolo lepšie vložiť svoju energiu do politického úsilia.

Biskup neznižuje dôležitosť politiky, ale hovorí, že dobrá verejná správa „sa rodí v dobrých hlavách a srdciach“ a že hlavu a srdce najpriamejšie oslovuje literatúra.

Inými slovami, úspech v politickej aréne čiastočne závisí od toho, ako bude literárne umenie úspešné v pretváraní charakteru.

Ide hlavne o beletriu

Samozrejme, biskup Conley uznáva, že každá kultúrna kríza je vo svojej podstate aj krízou duchovnou, krízou svätých. „Všetci, čo sa snažíme o obnovu kresťanskej kultúry v našom svete, by sme mali začať na kolenách, modlitbou,“ píše. „Musíme však začať siahať i po knihách a formovať sa v rámci veľkej tradície klasického myslenia.“

Čo má teda biskup Conley vlastne na mysli, keď hovorí o „literatúre“ a ako vlastne literatúra formuje srdcia a mysle v pravde?

Súdiac podľa rozsahu diel, ktoré spomína, biskup chápe „literatúru“ dosť široko a zahŕňa do nej i filozofické a teologické diela. Nejde mu však výlučne o takéto abstraktne argumentačné spisy, dokonca ani len o klasické diela duchovnej literatúry. Biskup Conley sa sústreďuje najmä na imaginatívne diela, čiže na beletriu, drámu a epickú poéziu.

Na jeho zozname odporúčanej literatúry možno nájsť Homérovu Odyseu, diela Danteho, Chaucera a Cervantesa, Shakespearove hry, romány Charlesa Dickensa, Snúbencov od Alessandra Manzoniho (obľúbené dielo pápeža Františka) ako aj plody anglického katolíckeho literárneho obrodenia, zvlášť diela kardinála Newmana, Chestertona, Belloca, Tolkiena, Grahama Greena a Evelyna Waugha.

J. R. R. Tolkien

Pravda zahalená v obrazoch

Ako nás stretnutie s takýmito dielami formuje? Čo sa deje, keď „žijeme“ vo svete veľkého diela literárnej predstavivosti?

V prvom rade ide o to, že my, ľudské bytosti, sa ako duchovia v tele dostávame do kontaktu s realitou v prvom rade prostredníctvom zmyslov. Sme stvorení pre pravdu, pre to, aby myseľ uchopila podstatu bytia vecí. K tejto podstate vecí, ba dokonca ani k podstate Boha, sa však nemôžeme dostať inak, než že sa ponoríme do hmotného sveta.

Ak chceme poznať podstatu manželstva, musíme sa doslova pozrieť na fungujúce manželstvá. Ak chceme poznať Božiu podstatu, musíme, ak neberieme do úvahy mystickú skúsenosť, so všetkými piatimi zmyslami zakúšať dobrý svet, ktorý stvoril.

"Aj literatúra podáva dôkazy, presviedča a spôsobuje obrátenie. Ako? Tak, že podáva obrazy konajúcich ľudí, ľudí usilujúcich sa o šťastie, pre ktoré sme boli všetci stvorení."

Zdieľať

Predstavivosť je zvláštna schopnosť, lebo nám pomáha premostiť zmyslovú skúsenosť a pochopenie ideí v mysli. Veľké literárne dielo je tak trochu hybrid. Dáva nám všetky zmyslové podrobnosti, po ktorých túži naša prirodzenosť v snahe poznať svet, a spolu s nimi aj idey, podstatu vecí, ktorá nám pomáha pochopiť svet.

Veľké literárne dielo je podobne ako ľudská bytosť duch v tele, pravda zahalená v obrazoch, ktoré sú odrazom nášho konkrétneho sveta. Preto je pre ľudské bytosti veľká literatúra prirodzenou cestou k pravde, dokonca väčšmi než filozofia a teológia. Tieto disciplíny nás určitým spôsobom vyzdvihujú z našej existencie vo svete náhody a zmeny, kým literatúra nás doň ponára – nechýba jej však pravda, ktorá nás vedie a svieti nám na cestu.

Nielen politika, aj literatúra presviedča

Literatúru máme sklon chápať ako „mäkkú“ a podružnú práve preto, lebo zabúdame, že odovzdáva pravdu. Veľmi dobre si to podľa mňa uvedomujeme, keď čítame román alebo si ideme pozrieť film či divadelnú hru. Nemáme problém rozprávať sa o tom, či sú postavy alebo dej „realistické“ a teda „presvedčivé“. No keď sme uprostred našich kultúrnych bojov, toto chápanie príliš často opadá. Opäť si začíname myslieť, ak nad tým vôbec premýšľame, že literatúra a ostatné umenia nie sú dostatočne dôrazné. Nepodávajú dôkazy. Nepresviedčajú. Nespôsobujú obrátenie. Ako nám teda môžu pomôcť?

Aj literatúra však podáva dôkazy, presviedča a spôsobuje obrátenie. Ako? Tak, že podáva obrazy konajúcich ľudí, ľudí usilujúcich sa o šťastie, pre ktoré sme boli všetci stvorení.

Jedným slovom, spôsob, akým autor pracuje s týmto imaginárnym úsilím o šťastie, vytvára dôkaz o tom, v čom musí spočívať skutočné šťastie.

A keďže sú tieto dôkazy zahalené v obrazoch, určitým spôsobom v nás, duchoch v tele, prebúdzajú lásku alebo odpor.

Utváranie dobrých návykov v oblasti túžby a odporu – to nie je zlá definícia vzdelania, vzdelania charakteru, ktoré podľa biskupa Conleyho môžeme získať, keď si vytvoríme vášeň pre veľkú literatúru.

To znamená, že v dnešných časoch môže byť potrebnejšou inštitúciou čitateľský krúžok než politická organizácia.

Daniel McInerny 
Autor
je filozof a autor beletrie pre deti aj dospelých. Viac o ňom a o jeho diele možno nájsť na danielmcinerny.com.

Pôvodný text: Literature as a Form of Resistance, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo