Na čo čakal Leonid Brežnev

Na čo čakal Leonid Brežnev

Fotografia z Námestia sv. Petra v Ríme, ktorá zachytila moment streľby na pápeža Jána Pavla II. 13. mája 1981. Foto: TASR/AP

Nové dokumenty preukazujú, že 13. máj 1981 – deň atentátu na pápeža Jána Pavla II. – bol pre vodcu ZSSR veľmi neobyčajný.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Keď sa prvýkrát stretnete s Dr. Andrzejom Grajewskim, asi neuhádnete, že tento poľský historik s miernymi spôsobmi je jedným z popredných svetových znalcov temnej strany studenej vojny týkajúcej sa cirkvi: neúnavného komunistického útoku na katolícku cirkev.

Svoju odbornosť čerpá predovšetkým z mnohoročného trpezlivého štúdia spisov tajných služieb darebáckych štátov. Viaceré takéto spisy vyleteli v roku 1989 komínom (alebo sú stále pod zámkom v Moskve), no mnohé sú dnes dostupné pre bádateľov. Grajewského nedávny výskum tohto často špinavého podsvetia vyvoláva zaujímavé otázky týkajúce sa pokusu o atentát na pápeža Jána Pavla II. z 13. mája 1981.

Čo o tejto kauze vieme s istotou?

Brežnev sa počas celej svojej vlády nestretal s Andropovom, šéfom KGB, príliš často. No množstvo ich stretnutí sa dramaticky zvýšilo v apríli a máji 1981, podobne aj frekvencia ich telefonických rozhovorov. Zdieľať

Vieme, že Jurij Andropov, vysoko inteligentný a bezohľadný šéf KGB (sovietskej tajnej služby), na jeseň 1979 dospel k záveru, že Ján Pavol II. predstavuje pre sovietsky systém obrovskú hrozbu – zvnútra aj zvonku sovietskeho impéria.

Takisto vieme, že Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu 13. novembra 1979 vydal nariadenie, ktoré oprávňovalo použiť „všetky dostupné prostriedky“ na znefunkčnenie politiky Jána Pavla, ktorá bola zameraná proti porušovaniu ľudských práv zo strany Sovietov.

Vieme, že atentátnik Mehmet Ali Agca bol profesionálnym zabijakom, ktorý nejakým spôsobom ušiel z tureckého vojenského väzenia krátko po tom, čo bolo v roku 1979 vydané spomínané nariadenie. Následne absolvoval výcvik v sýrskom tábore prevádzkovanom tajnými službami sovietskeho bloku.

Vieme, že Agca sa po stretnutí v Teheráne s predstaviteľmi sovietskej tajnej služby dostal do Bulharska za pomoci bulharských bezpečnostných služieb a dva mesiace žil v luxusnom hoteli v Sofii. Vieme, že Agcove financie spravoval Turek napojený na komunistické tajné služby, ktorý neskôr zomrel za nevysvetlených okolností.

To, čo nemáme, sú dokumentmi podložené dôkazy, že to všetko sa vykonalo na priamy pokyn Andropova alebo sovietskeho vodcu Leonida Brežneva či oboch. No vieme, že keďže bulharskí špióni by neradi menili značku mydla vo svojich kancelárskych umývadlách bez súhlasu z moskovského ústredia, určite by nerozbehli operáciu proti Jánovi Pavlovi II. len sami od seba.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

A dnes vieme ešte niečo ďalšie vďaka nudnej trojzväzkovej histórii denného rozvrhu Leonida Brežneva, ktorá vyšla pred tromi rokmi.

Andrzej Grajewski sa týmito materiálmi prelúskal a sústredil sa na Brežnevove aktivity z apríla a mája 1981 (krátko po tom, čo sa Agca, vtedy sa nachádzal v Zürichu, stretol s niekoľkými temnými postavami, aby dokončil logistické a finančné opatrenia na pokus o atentát, ktorý sa stanovil na 13. mája 1981).

Brežnev sa počas celej svojej vlády ako de facto hlava ZSSR v rokoch 1964 až 1982 nestretal s Andropovom, šéfom KGB, príliš často. No množstvo ich stretnutí sa dramaticky zvýšilo v apríli a máji 1981, podobne aj frekvencia ich telefonických rozhovorov. Prečo došlo k takému náhlemu zintenzívneniu kontaktov medzi sovietskym vodcom a Andropovom práve v tomto čase? Otvorené mysle to privádza do údivu.

Andrzej Grajewski: „Brežnevov rozvrh preukazuje, že počas takmer celých 18 rokov na vrchole moci bol iba jediný deň – 13. máj 1981 – dňom, keď jeho pozornosť neviazali rozhodnutia, riadenie a manažovanie, ale zrejme čakanie na niečo, čo malo nastať.“ Zdieľať

Podobne je na počudovanie Brežnevovov rozvrh z 13. mája 1981. V to ráno sa Brežnev stretol s delegáciou z Konga a podpísal niekoľko dohôd. Približne o 13:00 prišiel do svojej kancelárie v Kremli a pracoval na dokumentoch osamote. Z rozvrhu však nevyplýva, že by sa počas celého tohto popoludnia s niekým stretol alebo že by s niekým telefonoval. Na čo čakal? Očakával správy?

Po 18:00 – krátko po tom, čo Agca vystrelil na Námestí sv. Petra – Brežnev opustil Kremeľ a šiel do svojej rezidencie na moskovskom predmestí. Nasledujúci deň sa v Kremli stretol so sovietskym ministrom zahraničných vecí Andrejom Gromykom a 15. mája s Jurijom Andropovom.

Opatrný, ale podnetný záver Andrzeja Grajewského: „Dokazuje takáto postupnosť udalostí, že Brežnev bol informovaný o priebehu útoku? Nevieme. Ak predpokladáme, že nápad atentátu na pápeža vznikol v sovietskom vedení, potom o jeho načasovaní mohol Brežnev vedieť. Samozrejme, záznamy v jeho kremeľskom rozvrhu nie sú nepriestrelným dôkazom. No vyplýva z nich to, že 13. máj 1981 nebol pre Brežneva bežným dňom. Jeho rozvrh preukazuje, že počas takmer celých 18 rokov na vrchole moci bol iba jediný deň – 13. máj 1981 – dňom, keď Brežnevovu pozornosť neviazali rozhodnutia, riadenie a manažovanie, ale zrejme čakanie na niečo, čo malo nastať.“

Otvorené mysle to privádza do údivu.

George Weigel
Autor trojzväzkového životopisu Jána Pavla II. Svedok nádeje.

Pôvodný text: The quiet hours of Leonid Brezhnev. Uverejnené v spolupráci s Denver Catholic, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo