Keď George Soros a Charles Koch financujú katolíckeho konzervatívca

Keď George Soros a Charles Koch financujú katolíckeho konzervatívca

Na fotografii z 9. marca 2002 americký vojak z 10. horskej divízie odpočíva v blízkosti dedín Šerchanchejl, Marzak a Bobelkiel na východe Afganistanu. Ilustračná FOTO – TASR/AP

Obaja miliardári prispeli na nový think-tank, ktorého cieľom je menej intervenčná politika USA vo svete.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Sú prinajmenšom dve veci, ktoré majú Američania George Soros a Charles Koch spoločné: obaja sú miliardári a obaja používajú svoje bohatstvo na podporu politických agend, ktoré považujú za dôležité. Akurát väčšinou s odlišnou ideologickou nálepkou.

Soros je známy financovaním ľavicovo-liberálnych tém či organizácií a má blízko k americkým demokratom. Charles Koch je, naopak, sponzorom protrhových a libertariánskych pozícií a think-tankov, prípadne republikánskych kandidátov. Obaja sú často tou druhou stranou označovaní ako „kontroverzní“, prípadne horšie.

No na začiatku júla americký denník Boston Globe upozornil, že každý z nich poskytne sumu pol milióna dolárov na rozbehnutie nového zahraničnopolitického washingtonského think-tanku. Má sa volať „Quincyho inštitút pre zodpovedné štátnické umenie“.

Vzdialený koniec nekonečných vojen

Podľa manifestu na jeho webe si Quincyho inštitút za cieľ stanovuje „položiť základy novej zahraničnej politiky, sústredenej na diplomatické úsilie a vojenskú zdržanlivosť“. Dôvodom má byť, že americká zahraničná politika sa v posledných desaťročiach pričasto uchyľovala k nákladnému a neefektívnemu využívaniu vojenskej sily, navyše bez ohľadu na skutočné záujmy USA.

Manifest tiež kritizuje washingtonskú expertnú bezpečnostnú komunitu ako intelektuálne lenivú. „Výsledkom je zahraničná politika, ktorá podkopáva americké záujmy a pošliapava americké hodnoty, zatiaľ čo premrháva vplyv, ktorý Spojené štáty nazhromaždili,“ píše sa ďalej.

Quincyho inštitút má ambíciu združovať kritikov americkej politiky zahraničných intervencií, či už pochádzajú z konzervatívneho, alebo progresívneho tábora. Napokon, podobne nadstranícka je aj koalícia intervencionistov.

No skeptici upozorňujú, že Soros i Koch v minulosti finančne podporili aj organizácie, ktoré boli na strane takejto zahraničnej politiky. Úprimnosti iniciatívy dvoch miliardárov nedôverujú.

Na druhej strane, približne rovnakú sumu ako od Sorosa a Kocha vyzbieral Quincyho inštitút aj od iných donorov. Nie je teda výlučne závislý od týchto dvoch miliardárov. Konečné hodnotenie bude možné, keď na jeseň začne think-tank naplno pracovať.

Katolícky konzervatívec

Pre vyznenie nového projektu budú dôležití ľudia, ktorí sa doň zapoja. Asi najpozoruhodnejším menom medzi spoluzakladateľmi Quincyho inštitútu je katolícky konzervatívec Andrew Bacevich.

Tento 72-ročný historik vojny a medzinárodných vzťahov je absolventom vojenskej akadémie West Point. Sám slúžil vo Vietname a jeho syn, taktiež vojak, zahynul počas nasadenia v Iraku v roku 2007.

Bacevich je nielen kritikom spôsobu, akým Spojené štáty odpovedali na útoky z 11. septembra 2001 v podobe vojen v Afganistane a Iraku. Vo svojich knihách tiež kritizuje, ako sa z jeho pohľadu nadužívanie americkej vojenskej sily, zvlášť po konci Studenej vojny, neblaho podpísalo na americkej vnútornej politike, ekonomike i spoločnosti.

Niektoré jeho nápady, napríklad aby USA opustili NATO a umožnili pretvorenie Aliancie na čisto európsku organizáciu, u európskych atlantistov právom vyvolávajú zdesenie. No premýšľať o Bacevichových názoroch by mali aj úprimní zástancovia transatlantického spojenectva.

Ak sa Spojené štáty vojensky, ekonomicky a morálne vyčerpajú vo vojenských dobrodružstvách v iných častiach sveta, ktoré sa nedajú vyhrať a kde je vôbec ťažké si zadefinovať, ako by víťazstvo malo vyzerať, nebudú náchylné neskôr opustiť aj svoju bezpečnostnú rolu v Európe?

A aj keď Stredoeurópan nesúhlasí s podobnými „izolacionistickými“ tendenciami, aké predstavuje Quincyho inštitút, mal by pozorne sledovať, ako v americkej spoločnosti rezonujú. Pretože v nej zreteľne badať známky únavy zo zahraničnej politiky posledných desaťročí.

Práve krajinám ako Slovensko by sa zišla hlbšia reflexia nuansovitej vnútroamerickej debaty o zahraničnej politike namiesto prvoplánového antiamerikanizmu „alternatívnych webov“, na ktorú sú atlantisti často schopní reagovať len manifestačným hlásením sa k NATO. Pre porovnanie, izraelský denník Haaretz na druhý deň po ohlásení vzniku Quincyho inštitútu priniesol analýzu, aký vplyv bude mať nový think-tank na americko-izraelské vzťahy...

Krycia paľba pre Donalda Trumpa?

„Žiadna krajina v nedávnej minulosti nezhodila viac kusov výzbroje na rozličnejšie krajiny než Spojené štáty“, píše Bacevich v komentári z konca júna, ktorý napísal pre noviny Los Angeles Times už ako spoluzakladateľ Quincyho inštitútu. „A predsa počas tých troch desaťročí postavenie Ameriky vo svete upadalo. V skutočnosti sa ukazuje, že vierohodnosť je menej funkciou použitia sily ako funkciou preukázania obozretnosti.“

Zmienený Bacevichov článok nesie názov: „Trumpova neochota bombardovať cudzie krajiny je znakom sily, nie slabosti“. Reaguje v ňom na prezidentovo odvolanie útoku na Irán v druhej polovici júna.

To je ďalší paradox okolo založenia Quincyho inštitútu popri spoločnom vklade Georgea Sorosa a Charlesa Kocha. Obaja miliardári sú kritickí k politike súčasného amerického prezidenta. No nimi financovaný think-tank by mohol napokon dodať intelektuálne krytie pre inštinkt určitej zdržanlivosti v zahranično-vojenských zásahoch, ktorý je v politike Donalda Trumpa dlhodobo prítomný.       

Čo keď nerozvážni budú tí druhí?

John Quincy Adams, po ktorom je think-tank pomenovaný, bol šiestym prezidentom USA. Na začiatku 19. storočia videl Spojené štáty ako krajinu, čo „nevyhľadáva v zahraničí príšery, ktoré treba zničiť“.

známom prejave videl Američanov ako národ, ktorý priateľsky želá slobodu a nezávislosť ostatným národom, no bojuje výlučne sám za seba. A varuje pred politikou zahraničných intervencií (zvlášť do európskych záležitostí), ktoré by z Ameriky mohli urobiť „diktátorku sveta“ a pritom by ju zbavili vlády nad vlastným duchom.

Lenže zástanca aktívnejšej úlohy Spojených štátov vo svete by na tomto mieste mohol namietnuť, že Američania si vytrhnutie z pozície svojej pohodlnej izolácie na západnej pologuli počas 20. storočia nevybrali sami. Boli z nej vytrhnutí dvomi svetovými vojnami a hrozbou sovietskej hegemónie nad celou Euráziou. Ak sa aj Spojené štáty rozhodnú pre zdržanlivejšiu zahraničnú politiku, zvlášť pokiaľ ide o použitie sily, nikde nie je napísané, že sa k násiliu neuchýlia niektoré z celého radu regionálnych mocností na vzostupe...  

„Miliardári si nemôžu kúpiť svetový mier“, reagoval novinár James Traub na vznik Quincyho inštitútu v článku pre magazín Foreign Policy.

Neokonzervatívec Bill Kristol zase ironicky napísal na sociálnej sieti Twitter: „75 rokov Spojenými štátmi vedeného liberálneho medzinárodného poriadku, založeného na predsunutej americkej prítomnosti a podporovaného americkou mocou, s regionálnymi a bilaterálnymi alianciami a relatívne slobodným obchodom, umožnili pozoruhodný mier a prosperitu. No vráťme sa do 20. a 30. rokov!“

Quincyho inštitút sa ešte poriadne ani nerozbehol a už zarezonoval vo Washingtone i v zahraničí. No rýchly obrat v americkej zahraničnej politike nespôsobí. Skôr prinesie (staro)novú názorovú ponuku na trh ideí. Stále však bude súťažiť o vplyv s organizáciami, ktoré budú obhajovať silnejšiu prítomnosť USA vo svete.

Ak bude výsledkom tejto súťaže myšlienok premyslenejšia zahraničná politika Washingtonu, môžu z toho profitovať Spojené štáty i svet. Hoci výsledkom môže byť tiež väčší chaos. 

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo