Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Demokratická strana v dvoch prezidentských diskusiách uplynulého týždňa ukázala, že jej vláda môže doviesť Ameriku do ľavicového experimentu ďaleko za hranicou toho, čo táto krajina doteraz zažila alebo o čom uvažovala.

V téme imigrácie, ekonomickej politiky, zdravotnej starostlivosti, politike klimatických zmien a rasových záležitostí vytvára strana v rodiacom sa prezidentskom zápase základ pre vážne naklonenie sa doľava, ktoré by v budúcom roku malo zasiahnuť Biely dom – najmä, ak zmena v tom istom čase zasiahne aj Kongres.

Republikáni by mali odolať pokušeniu vidieť tento vývoj ako znak toho, že demokrati smerujú k svojej politickej samovražde. Krajina je naďalej nestála, ako bola aj na začiatku kampane v roku 2016, s veľkými segmentmi populácie presvedčenými o tom, že Amerika padá do progresívnej poruchy.

A čo viac, milióny Američanov dospeli k záveru, že choroby štátu sa väčšinou dajú pripísať mužovi v Bielom dome, prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorým mnohí opovrhujú ako človekom nehodným úradu, aký zastáva. Náprava je podľa nich jednoduchá: vyhodiť Trumpa.

A demokrati budú mať tentoraz výhodu. Bude im stačiť dávať sľuby, zatiaľ čo úradujúci prezident bude musieť konať. Počas poslednej prezidentskej kampane táto výhoda pripadla Trumpovi a on ju aj účinne využíval, pričom mu pomohla mierne neúspešná druhá Obamova vláda a pretrvávajúce systémové problémy, ktoré tento národ sužovali. Ak Trump nedokáže predložiť jasné úspechy svojej prvej vlády, druhú šancu zrejme nedostane a úlohu prevezme nová Demokratická strana.

Debaty, ktoré uplynulý týždeň v Miami hostila televízia NBC News, predstavili 20 demokratických kandidátov, ktorí prešli sitom fundraisingu alebo výsledkami prieskumov. O stave dnešnej Demokratickej strany sa dá vyvodiť niekoľko kľúčových záverov.

Zľava starosta New Yorku Bill de Blasio, člen Snemovne reprezentantov za Ohio Tim Ryan, bývalý minister výstavby Julian Castro, senátor za New Jersey Cory Booker, senátorka za Massachusetts Elizabeth Warrenová, bývalý člen Snemovne reprezentantov za Texas Beto O'Rourke, senátorka za Minnesotu Amy Klobucharová, členka Snemovne reprezentantov za Havaj Tulsi Gabbardová, washingtonský guvernér Jay Inslee a bývalý člen Snemovne reprezentantov za Maryland John Delaney počas diskusie televízie NBC News v stredu 26. júna 2019. Foto: TASR/AP

Demokrati sú dnes stranou otvorených hraníc. Dlhé roky sa úsilie zvládnuť túto problematiku sústreďovalo okolo kompromisu zahŕňajúceho serióznu ochranu hraníc a občianstvo pre súčasné ilegálne osoby. Problém ľudí, čo chceli migráciu obmedziť, spočíval v tom, že keď sa naposledy takýto kompromis dosiahol (v roku 1986), nefungoval. Udelila sa amnestia pre vtedajšie ilegálne osoby, no k žiadnemu vážnemu zabezpečeniu hraníc nedošlo. Počet neregistrovaných obyvateľov namiesto toho vyskočil na 11 miliónov alebo viac.

Z debát vyplynulo, že vážne zabezpečenie hraníc nie je niečo, na čom by väčšine kandidátov záležalo. Namiesto toho bojujú proti tomu, aby sa nelegálne prekročenie hraníc považovalo za trestný čin. Zdieľať

Z debát vyplynulo, že vážne zabezpečenie hraníc nie je niečo, na čom by väčšine demokratov záležalo. Namiesto toho bojujú proti tomu, aby sa nelegálne prekročenie hraníc považovalo za trestný čin. Podľa nich by sa malo posudzovať iba ako občianska záležitosť. „Nekriminalizujme beznádej,“ povedal Julian Castro, bývalý Obamov minister výstavby a rozvoja miest. „O aký druh krajiny tu ide?“ pýtal sa člen Snemovne reprezentantov za Ohio Tim Ryan s tým, že prezident podľa neho šíri „nenávisť a strach“.

Počas stredajšej prvej debaty vyjadrili obavy z odstránenia trestnoprávnych predpisov za nelegálny vstup iba Ryan a senátorka za Minnesotu Amy Klobucharová. Keď sa vo štvrtok moderátori NBC spýtali, kto by chcel „dekriminalizovať“ nepovolené prechody, ruku nezdvihol iba koloradský senátor Michael Bennet.

Záznam prvej diskusie prezidentských kandidátov za Demokratickú stranu z 26. júna 2019 v televízii NBC News.

Niekoľko kandidátov vo štvrtok odmietlo aj myšlienku deportácie migrantov, ktorí sa na území USA nedopustili trestného činu. Keď jeden z moderátorov NBC upozornil, že Obama počas svojej vlády deportoval tri milióny nelegálnych migrantov, senátorka za Kaliforniu Kamala Harrisová odpovedala: „V tomto s Obamom nesúhlasím.“

A keď sa vo štvrtok kandidátov spýtali, či by nelegálnym migrantom zabezpečili poskytovanie zdravotnej starostlivosti, všetci odpovedali kladne. V oboch debatách nikto nevyjadril obavu z toho, že americké pohraničné zariadenia sú zahltené žiadateľmi o azyl cestujúcimi ako rodiny a vstupujúcimi do USA nelegálne – od októbra je ich približne 332-tisíc. Namiesto toho preklínali amerických úradníkov, ktorí zápasia s úlohou prijímania týchto ľudí bez adekvátneho personálu a vybavenia.

Nová Demokratická strana podľa týchto diskusií, stručne povedané, opustila starý kompromis zabezpečenia hraníc výmenou za poskytovanie občianstva súčasných ilegálov. Títo kandidáti jasne uviedli, že budú naďalej trvať na udeľovaní občianstva, ale o bezpečnosť hraníc sa veľmi nestarajú.

Bývalý Obamov viceprezident Joe Biden, senátor za Vermont Bernie Sanders a senátorka za Kaliforniu Kamala Harrisová. Foto: TASR/AP

Demokrati chcú, aby sa veľká vláda stala ešte väčšou. Vermontský senátor Bernie Sanders, ktorý sám seba označuje za socialistu, udal tón svojou žiadosťou za Medicare pre všetkých, bezplatné vzdelávanie na verejných školách a univerzitách, odstránenie zadlženia študentov a za úsilie vlády obmedziť veľké korporácie, predovšetkým poisťovacie a farmaceutické spoločnosti. Podľa neho „ich čas uplynul“.

Tak ďaleko ako Sanders nešli minulý týždeň všetci demokrati a nikto ho ani nebral úplne vážne. Aj keď sa k Sandersovmu volaniu po zavedení zdravotného zabezpečenia pre všetkých pridali len traja kandidáti, niekoľko ďalších povedalo, že by to podporili len pri jeho postupnom zavádzaní. Bývalý viceprezident Joe Biden povedal: „Som proti každému demokratovi, ktorý je proti Obamacare a chce ju rozobrať – a tiež proti republikánovi, ktorý by ju likvidoval.“

Demokrati by sa vo vláde usilovali opäť zvýšiť dane a zosilniť štátne regulácie. Starosta New Yorku Bill de Blasio: „V tejto krajine je veľa peňazí, len sú v nesprávnych rukách.“ Zdieľať

Diskusia odhalila veľa sporov týkajúcich sa ekonomickej nerovnosti. Väčšina kandidátov preklínala bohatých a Trumpovu daňovú reformu z roku 2017 označila za úplatok najbohatším Američanom. „Ekonomika funguje skvele pre stále užšiu vrstvu na vrchole,“ povedala senátorka za Massachusetts Elizabeth Warrenová. „A to je jasná a jednoduchá korupcia.“

Jej výzva si našla odozvu medzi ostatnými v oboch diskusiách, čo znamená, že vláda demokratov sa zrejme bude usilovať o návrat horného daňového stropu až po hranicu 70 percent či viac, o rozbitie veľkých korporácií, zosilnenie štátnych regulácií a o zavedenie prerozdeľovacích programov. Ako podotkol starosta New Yorku Bill de Blasio: „V tejto krajine je veľa peňazí, len sú v nesprávnych rukách.“

Zľava spisovateľka Marianne Williamsonová, bývalý guvernér Colorada John Hickenlooper, podnikateľ Andrew Yang, starosta mesta South Bend Pete Buttigieg, Joe Biden, Bernie Sanders, Kamala Harrisová, senátorka za New York Kirsten Gillibrandová, bývalý senátor za Colorado Michael Bennet a člen Snemovne reprezentantov za Kaliforniu Eric Swalwell počas debaty televízie NBC News vo štvrtok 27. júna 2019. Foto: TASR/AP

Identitárna politika, ktorá je ústredným prvkom Demokratickej strany, stále vyvoláva emócie. Vyrazili na povrch vo štvrtkovej debate, keď Kamala Harrisová vytkla Bidenovi jeho dávnejšie poznámky o starých časoch Senátu, keď mohol spolupracovať s južanskými zástancami segregácie, ako bol James Eastland z Alabamy.

Harrisová uviedla, že bolo „veľmi zraňujúce“ počuť Bidena „hovoriť o reputácii dvoch amerických senátorov, ktorí svoju povesť a kariéru postavili na rasovej segregácii v tejto krajine“. Vytkla Bidenovi aj jeho spoluprácu s týmito senátormi v opozícii voči politike za rasovú rovnováhu v školskej autobusovej doprave v 70. rokoch 20. storočia.

Záznam druhej diskusie prezidentských kandidátov za Demokratickú stranu z 27. júna 2019 v televízii NBC News.

„Uvedomujete si dnes, uvedomujete si dnes, že ste vo svojom odpore k autobusovej doprave v Amerike stáli vtedy na nesprávnej strane? Uvedomujete si to?“ pýtala sa ho so značnými emóciami. Dodala, že je to pre ňu osobná otázka, pretože táto dopravná politika bola pre ňu v mladom veku veľmi prínosná.

Biden odvetil: „Je to dezinterpretácia môjho stanoviska vo všetkých oblastiach. Nechválil som rasistov.“ Dodal, že nikdy neoponoval lokálnej politike autobusovej dopravy, ale nemyslel si, že by sa mala zavádzať z federálnej úrovne. „To je to, voči čomu som vystupoval.“

Výmena zdôraznila, že rasové otázky sa zintenzívnili a ovplyvňujú politiku vo väčšej miere, než sa to dialo v nedávnej minulosti. Biden sa snažil poukázať na to, že v minulom období bolo možné, aby senátori z rôznych strán spolupracovali v záležitostiach spoločného záujmu, aj keď vo veciach základného politického postoja stáli proti sebe.

Takýto prístup, naznačil Biden, by mohol viesť k duchu väčšej spolupráce vo Washingtone a k prelomeniu súčasnej patovej situácie, ktorá je presiaknutá ostrými nepriateľstvami. To však len podnietilo ďalšie animozity a vyvolalo otázky, či sa súčasná politická nevraživosť vo Washingtone dokáže riešiť.

Tulsi Gabbardová. Foto: TASR/AP

V strane sa môže šíriť tlak na umiernenú zahraničnú politiku. Neprekvapilo, že členka Snemovne reprezentantov za Havaj Tulsi Gabbardová, vyhlásená zástankyňa zahraničnopolitického realizmu, využila každú príležitosť na zdôraznenie svojho nesúhlasu k tomu, čo považuje za americkú nevyberavú politiku vytvárania vojen z posledných desaťročí. Ostro kritizovala, že krajina „ide z jednej vojny za zmenu režimu do ďalšej. Toto šialenstvo sa musí skončiť“.

Našlo to ozvenu aj u ďalších demokratov hlavne vo vzťahu k rastúcim sporom medzi Trumpovou vládou a Iránom. Bill de Blasio povedal, že by nesúhlasil s ďalšou blízkovýchodnou vojnou, pokiaľ by ju neschválil Kongres. Dodal: „Vo Vietname sme získali lekciu, no zdá sa, že sme na to zabudli.“

Tulsi Gabbardová ostro kritizovala, že krajina „ide z jednej vojny za zmenu režimu do ďalšej. Toto šialenstvo sa musí skončiť“. Zdieľať

Podobne aj Sanders odsúdil možný posun k vojne s Iránom, ako aj americkú zaangažovanosť do občianskej vojny v Jemene. Vyjadril hrdosť na to, že bol proti vojne v Iraku, a pokarhal Bidena, ktorý ju podporoval.

Traja kandidáti – Klobucharová, senátor za New Jersey Cory Booker a Gabbardová – kritizovali, že Trump odstúpil z jadrovej dohody s Iránom. „Podpis by som vrátila späť,“ vyslovila sa Gabbardová a uviedla, že vojna s Iránom by rýchlo vznietila celý región a bola by „omnoho ničivejšia a drahšia“ než vojna v Iraku.

Keď Ryan naznačil, že USA sa musia na Blízkom východe naďalej angažovať, Gabbardová to nazvala „neakceptovateľným“ a dodala, že Spojené štáty sa pre svoju 18-ročnú vojenskú kampaň v Afganistane nemajú čím preukázať.

V závere debaty sa Gabbardová podľa správy vo Fox News, ktorá citovala dáta z Google Trends, stala na Googli najvyhľadávanejším kandidátom. Mohlo by to znamenať, že medzi zahraničnopolitickým cítením mnohých Američanov a zahraničnopolitickými aktivitami ich vlády vo Washingtone naďalej pretrváva priepasť?

Bill de Blasio a Tim Ryan. Foto: TASR/AP

Prepojenie strany s voličmi z vnútrozemia USA zostáva neisté. Tim Ryan hovoril, že demokrati sú príliš „pobrežnou“ stranou, dokonca použil slovo elitárska. „Ak chceme poraziť Mitcha McConnella, bolo by lepšie, aby sme sa stali stranou pracujúcej triedy, stranou modrých golierov. Potrebujeme sa opäť stať stranou pracujúceho ľudu.“

Tim Ryan hovoril, že demokrati sú príliš „pobrežnou“ stranou, dokonca použil slovo elitárska. Jeho komentáre si však nezískali veľkú pozornosť. Zdieľať

Jeho komentáre si však od ďalších na pódiu nezískali veľa reakcií ani veľkú pozornosť. Kandidátov nijako zvlášť nezaujímalo nedávne odcudzenie ich strany od belochov bez vysokej školy, ktorí kedysi tvorili jadro demokratov. A pozícia strany v téme imigrácie a politiky identít nemusí zlepšiť vyhliadky na takýto druh zmierenia.

De Blasio to možno ešte viac vyhranil, keď povedal: „Pre tých, ktorí cítia, že sú obchádzaní: neurobili vám to migranti. Urobili vám to veľké korporácie. Spôsobilo vám to horné jedno percento.“

Ak dokážu demokrati týmto konceptom presvedčiť pracujúcu triedu, o ktorej hovorili Ryan a de Blasio, možno prilákajú späť tie priemyselné štáty, ktoré stratili v roku 2016. No je otázne, či sa im to podarí.

Robert W. Merry
Autor je dlhoročný novinár a vydavateľ pôsobiaci vo Washingtone. Naposledy napísal knihu President McKinley: Architect of the American Century.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: We’ve Seen the Debates–And What Could Be Our Future​. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo