Matka (Andrej Plávka)

Matka (Andrej Plávka)

Foto archiv TASR

Báseň ku Dňu matiek.

Andrej Plávka
Matka

Tichučko sedí tam pod starou hruškou,
len taká drobná kôpka spomienok,
cverničkou hľadá ihly úzke uško,
čo sa jej v zraku úži rok čo rok.

Do diaľky zato ešte oko jasné,
i do tej, čo je najviac ďaleko,
navidomoči iba blízkosť hasne,
zahmlieva sa jej leto za letom.

Ale keď prídu podjesenné dažde
a dlhé noci s víchrom dofičia,
hoc bolesť vyschla dávno ako raždie,
vždy znova ostro ďobne do srdca.

Tu sama v sebe šeptom privráva sa
a neodtŕha oči od dverí.
– Len tri dni si mal, Ďurko, do sobáša, –
a pery sa jej slabo zachveli.

– A druhý, Miško, práve na Michala
dovŕšil by bol rovných päťdesiat –
a keď i muža neskôr pochovala,
už nemal kto viac orať ani siať.

A roky šli jak opustené kone
po nedohľadnom, pustom úhore –
len ona bdie pri každom nebasklone
so starou hruškou sama na dvore.

Po každom dni jak po obrázku siahne
a zo spomienok tká si starobu,
len na mrkaní, keď si večer zažne,
zas vyšíva si cestu do hrobu.
 

Andrej Plávka (1907 – 1982), básnik a prozaik, svoju prvú básnickú zbierku Z noci i rána vydal v roku 1928. Je autorom mnohých kníh, básnických i prozaických.

Spomenul som si naňho pri príležitosti Dňa matiek a vybral som jeho báseň Matka z vydania Andrej Plávka: Moje najmilšie (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1977).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo