Biskup Milan Lach: Je hanbou, že Slovan zabíja Slovana

O prenasledovaných kresťanoch, konflikte na Ukrajine a ochrane rodiny hovorí so zápalom. Zároveň pripúšťa, že dochádza aj k rozpadom manželstiev gréckokatolíckych kňazov. Pomocný biskup Prešovskej archieparchie MILAN LACH neodmietol odpovedať ani na ďalšie citlivé otázky.

Keď sa pýtam svojich študentov, aké sú základné rozdiely medzi rímskokatolíkmi a gréckokatolíkmi, väčšinou odpovedia – gréckokatolíci majú inú liturgiu a ich kňazi sa môžu ženiť. Ako by ste im tieto rozdiely vysvetlili vy?

Veľmi stručne. Metropolitná gréckokatolícka cirkev sui iuris na Slovensku sa odlišuje od iných cirkví liturgickým, teologickým, duchovným a disciplinárnym dedičstvom, ktoré sa vyjadruje prežívaním viery vlastným každej cirkvi sui iuris. Tak je to aj u nás na Slovensku, preto navonok vnímame rozdiely.

Vašu históriu výrazne ovplyvnili vzťahy s Pravoslávnou cirkvou. Vaša cirkev bola v rokoch 1950 – 1968 zrušená, jej priestory zabrali pravoslávni. Sú to ešte vždy bolestné spomienky alebo je to už len súčasť histórie?

V porovnaní s Ukrajinou alebo Rumunskom je u nás situácia veľmi dobrá. Možno ešte doznievajú niektoré rodinné vzťahy a väzby. Pravoslávni dostali od štátu finančné odškodnenie za to, že opustili naše chrámy a fary, a postavili si vlastné budovy. Vzťahy s Pravoslávnou cirkvou možno v súčasnosti považovať za korektné.

Gréckokatolíci sú na Slovensku menšinovou cirkvou. Podľa vás je to vitálna menšina?

Menšina musí byť vitálna. Ak by nebola, znamenalo by to, že nie sme kvasom, o ktorom hovoril Ježiš Kristus.

V referende sme si obliekli dresy

V Prešovskom kraji, kde žije najviac gréckokatolíkov na Slovensku, bola počas februárového referenda najvyššia účasť. Na druhej strane to bolo len čosi vyše 30 percent. Boli ste z výsledku referenda sklamaný?

Osobne som nebol sklamaný. Kresťan je človekom nádeje a nie frustrácie. Referendum nám v plnej nahote ukázalo, aké sú na Slovensku postoje k rodine a hodnotovým otázkam. Neboli to témy, ktoré by ľudí bezprostredne ohrozovali. Ináč by sa zmobilizovali.

Nastavilo referendum zrkadlo cirkvi na Slovensku?

Áno, nastavilo. Cirkev má ohlasovať živého vzkrieseného Pána každému človeku bez rozdielu. Ako to spieva Elán: „Tak oblečme si dresy, keď sme takto v kope, aby bolo jasné, kto za koho kope.” V referende sme si obliekli tieto dresy.

Arcibiskup Babjak pred referendom vystupoval veľmi mobilizačne. Kvôli neodvysielaniu kázne vášho kňaza Rastislava Baku ste sa dostali do otvorenej konfrontácie s RTVS. Je už tento spor uzavretý?

Stále je to otvorená vec.

S odstupom ako hodnotíte konanie RTVS?

Povedal to už arcibiskup Babjak na tlačovej konferencii: išlo o porušenie náboženskej slobody, slobody slova a práv národnostných menšín. Za týmto si stojíme. Konanie RTVS malo nádych totalitných praktík. RTVS nemá právo zasahovať do náboženského vysielania, keďže Slovenská republika je viazaná tzv. vatikánskymi zmluvami.    

RTVS argumentovala tým, že Bakova homília hraničila s porušením zákona.

Vôbec si to nemyslím. Treba vnímať aj Božie slovo, ktoré homílii predchádzalo. V Evanjeliu sa vtedy čítalo o Zachejovi. Nezachytil som ani jeden komentár, v ktorom by sa spomínalo, že Zachej bol mýtnik, colník, ktorý korumpoval a udržiaval klientelistické vzťahy. Po tom, čo ho oslovil Ježiš, zmenil svoj život. O tom bola aj homília nášho kňaza, ktorý Božie slovo aktualizoval na súčasnú situáciu, ktorá bola poznačená referendom.

Na druhej strane aj niektorí kňazi a veriaci sa vyjadrili , že Baka použil príliš tvrdé slová.

Vyslovil ich kňaz, ktorý nie je teoretikom, ale otcom dvoch detí a správcom gréckokatolíckej školy. Žije uprostred reality. Niektoré praktiky, vrátane zasahovania štátu do výchovy detí, označil za špinu, ktorú tu nechceme. Denníky a portály, ktoré zmanipulovali jeho vyjadrenia, sa zachovali neférovo.

Chcete tým povedať, že medializovaný preklad Bakovej kázne, ktorá pôvodne zaznela v rusínčine, bol vytrhnutý z kontextu?

Áno, bol vytrhnutý z kontextu. Mám pocit, že to celé bolo účelovo pripravené s cieľom očierniť a zdiskreditovať cirkev pred referendom.

"Ak sa od kňazov vyžaduje, aby zachovávali etické zásady, tak ja ako biskup a občan tohto štátu žiadam, aby ich dodržiavali aj novinári."  

Zdieľať

Osobne som počul celú nahrávku v rusínčine, ktorej rozumiem, a stojím za naším kňazom Rasťom Bakom. Nikoho neurážal, ani homosexuálov. To, že si to oni obrátili, lebo im to pred referendom vyhovovalo, je ich problém. Ak sa od kňazov vyžaduje, aby zachovávali etické zásady, tak ja ako biskup a občan tohto štátu žiadam, aby ich dodržiavali aj novinári.

Spomínali ste korupciu, sociálnu a rodinnú politiku. Cirkvi vyčítajú, že sa vyjadruje len k hodnotovým témam, ale pri ostatných jej hlas nepočuť.

Počas Prvej adventnej nedele zaznel pastiersky list, ktorý sa venoval sociálnym problémom, ale médiá akosi nezaujal. Aj tento list ukázal, že biskupom záleží, aby sa hovorilo o sociálnych problémoch rodín. Tým nechcem povedať, že máme byť so sebou spokojní, sami sa učíme.

Rehoľníci nie sú fanatici ani odľudi

V roku 1992 ste vstúpili do gréckokatolíckeho seminára, ale akoby vám to nestačilo. O niekoľko rokov ste sa stali rehoľníkom - jezuitom. Prečo?

Mňa rehoľný život priťahoval už pred vstupom do seminára. Túžil som slúžiť našim veriacim a záchrane ich duší v rehoľnom spoločenstve.

Prečo ste priamo nevstúpili do rehole?

Bol som 18-ročný chalan a cítil som, že na rehoľný život som ešte nedozrel. Povolanie potrebuje svoj čas.

Rodičia neboli z vášho rozhodnutia stať sa kňazom nadšení…

Je to tak. Mama plakala, otec mlčal. Zopakovalo sa to aj pri mojom vstupe do rehole. Pamätám sa, že som im svoje rozhodnutie stať sa rehoľníkom oznámil na Veľkú noc.

Ani to však nebolo všetko. Neskôr im aj váš mladší brat oznámil, že sa chce stať kňazom.

On to už mal o čosi ľahšie (úsmev). Pravdupovediac, o jeho rozhodnutí sme sa ako bratia veľmi nerozprávali. Rešpektoval som to.

Vstupom do rehole ste sa dobrovoľne vzdali manželského života. Nebolo to predčasné rozhodnutie?

Nemyslím si to. V 90. rokoch ľudia dozrievali skôr. Bežne sa vydávali 20-ročné dievčatá. V tom čase bol u nás farárom súčasný arcibiskup Ján Babjak, ktorý bol už počas komunizmu tajným jezuitom.

"Ak sa cirkev nebude zaujímať o mládež, nemá šancu obstáť. A nesmie to byť len nejaká povinná jazda."

Zdieľať

Už do seminára som vstúpil s tým, že chcem ostať žiť v celibáte. Neskôr som síce uvažoval nad tým, že by som sa možno oženil, ale napokon zvíťazilo rozhodnutie stať sa rehoľníkom – jezuitom.   

Dnes, keď vidíte svojho mladšieho brata – kňaza s dvoma malými deťmi, neľutujete svoje rozhodnutie?

Nie, znova by som sa rozhodol pre rehoľný život. To neznamená, že by som mal k ženám negatívny prístup. Rehoľníci nie sú fanatici ani odľudi, len počúvli Pánovo volanie a nasledovali ho.

Nie sú gréckokatolícki kňazi dôkazom, že v Rímskokatolíckej cirkvi by to bez celibátu fungovalo?

O tomto musia rozhodnúť kompetentné autority Rímskokatolíckej cirkvi a ja to úplne rešpektujem. Všetko má svoje plusy a mínusy.

Dochádza aj v kňazských rodinách k rozpadom manželstiev?

Nie často, ale dochádza k takýmto situáciám.

Ako sa riešia tieto prípady?

Keď sa už manželstvo nedá zachrániť, nasleduje suspendácia kňaza. Nemôže predsa hovoriť a svedčiť o niečom, čo sám nežije.

Nemôžeme sa prihovárať len spoza kazateľníc

Vy ste skaut, arcibiskup Cyril Vasiľ je skaut… Majú gréckokatolícki jezuiti skauting v génoch?

Neviem, či ho majú v génoch. Je to prejav nášho pastoračného záujmu o mládež, aby svojím srdcom patrila Ježišovi Kristovi. Ak sa cirkev nebude zaujímať o mládež, nemá šancu obstáť. A nesmie to byť len nejaká povinná jazda. Budúcnosť je v deťoch, v mládeži, v cirkevnom školstve a v mimoškolských aktivitách, kde budú formované zrelé ženy a zrelí muži ako kresťania, ktorí budú svedčiť svojím životom.  

Ste členom Federácie skautov Európy, ktorá je katolíckym skautingom. V čom sa odlišuje od bežného skautingu?

Je to istá alternatíva. Vo Federácii skautov Európy je na rozdiel od iných skautských organizácií zvýraznený náboženský a európsky – bratský rozmer. Mladí sú duchovne sprevádzaní kňazom. Majú pravidelné katechézy a prístup ku sviatostiam nielen počas roka, ale aj v rámci letných táborov.

"Keď je kňaz s mladými 14 dní a prší naňho rovnako ako na ostatné deti, keď chodí s nimi „po kolená v blate“, je z „ešusu” na zemi ako ostatní, tak si povedia – ten chlap to nehrá a záleží mu na nás."

Zdieľať

Keď je kňaz s mladými 14 dní a prší naňho rovnako ako na ostatné deti, keď chodí s nimi „po kolená v blate“, je z „ešusu” na zemi ako ostatní, tak si povedia – ten chlap to nehrá a záleží mu na nás. Nemôžeme sa prihovárať len z kazateľníc, ale životným svedectvom a ľudskosťou. Rovnako ako pápež František potrebujeme byť blízko pri ľuďoch.

Pri biskupskej vysviacke každý pomocný biskup dostane do symbolickej správy nejakú starobylú, zaniknutú diecézu. Vám bola pridelená diecéza Ostracine v dnešnom Egypte. Čo to bola za diecéza?

Mesto vzniklo ešte v dobe Ptolemajovcov. Poznáme mená niektorých biskupov, napríklad Abraháma, ktorý sa zúčastnil Efezského snemu. V roku 639 Ostracine dobyli Arabi. Nachádzalo sa pár kilometrov od hraníc s Palestínou. Podľa tradície cez toto územie utekala aj Svätá rodina pred Herodesom do Egypta.

Už ste sa tam boli pozrieť?

Nie, ale čítal som o tom a raz by som sa tam chcel aj dostať. Asi by som sa mal viac modliť za ľudí, ktorí tam dnes žijú. Možno vidieť paralely s minulosťou, pretože tá diecéza zanikla pri nájazdoch Arabov – moslimov. Dnes tam rukou moslimských radikálov opäť zomierajú ľudia.  

Prešovskú archieparchiu vedie jezuitské duo. Je bežné, že diecézu vedú dvaja rehoľníci, dokonca z jednej rehole?

Osobne neviem o podobnom prípade. Beriem to ako fakt. Rovnako ako skutočnosť, že aj súčasný pápež je jezuita. Nič konšpiračné v tom nevidím.

František je nielen jezuita, ale v rámci argentínskej biskupskej konferencie bol aj ordinárom pre veriacich východných katolíckych cirkví.

Áno, veľmi dobre pozná východné cirkvi aj východnú liturgiu. V Argentíne žije veľa ukrajinských gréckokatolíckych emigrantov. Odtiaľ sa s ním pozná aj vyšší arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslav Ševčuk.

Pre obranu prenasledovaných kresťanov robíme málo

Keď hovoríme o východných cirkvách, zvyčajne si predstavíme Gréckokatolícku cirkev. Spolu ich je však 23. Poznáte ich všetky?

Úplne všetky nepoznám. Mal som možnosť spoznať sa s viacerými ich členmi, ktorí so mnou študovali v Ríme. Sú to samostatné cirkvi sui iuris, rovnocenné s Rímskokatolíckou cirkvou. Svätá stolica sa usiluje o zachovanie ich duchovného a teologického bohatstva, ktoré je súčasťou katolicity.     

Časť týchto cirkví je historicky previazaná s územím Blízkeho východu a severnej Afriky, čo sú veľmi nestabilné regióny. Sledujete, čo sa tam dnes odohráva?

Situáciu sledujem najmä prostredníctvom našich jezuitov či známych, ktorí tam žijú. Napríklad súčasný pomocný chaldejský biskup Bagdadu bol v Ríme mojím spolužiakom. Sám bol unesený a asi 40 dní zadržiavaný islamskými fundamentalistami. V libanonskom Bejrúte je na kratšom pobyte aj náš páter Peter Girašek. Mám dojem, že ako kresťania v Európe stále robíme veľmi málo na obranu prenasledovaných kresťanov. Pritom práve my by sme mali byť ich hlasom.

K téme
Hovorkyňa rehoľníkov: Ak sa rehoľníci neprebudia, bude stagnovať celá cirkev 
Dekan teologickej fakulty: Na cirkevnú tradíciu sa odvolávajú aj ľudia, ktorí jej nerozumejú

Zdieľať

Veľmi rýchlo sme zabudli, že aj my sme boli v bývalom Československu prenasledovaní. Keby sme napríklad nemali ľudí ako bol jezuita Michal Lacko, ktorý Západ informoval o prenasledovaní Gréckokatolíckej cirkvi v 50. rokoch, o väznení biskupov, ľudia na Západe by o tom nevedeli. Je hanbou, že v našich médiách sa tak málo hovorí o prenasledovaných kresťanoch. 

Ďalším problematickým regiónom, kde žije mnoho gréckokatolíkov, je Ukrajina.

Väčšina ukrajinských gréckokatolíkov je orientovaná proeurópsky. Žijú na západnej Ukrajine v okolí Ľvova, čo bola súčasť rakúskej monarchie. Vojna sa ich bezprostredne nedotýka. Časť z nich však pracovala vo východných regiónoch. Dokonca z Krymu muselo kvôli bezpečnostnej situácii utiecť niekoľko gréckokatolíckych kňazov s rodinami a nahradili ich rehoľníci. Sami hovoria, že je to zvláštny druh vojny – v priamom prenose vidia zabíjanie, čo má nesmierne dôsledky na psychiku ľudí.

Ako hodnotíte celú situáciu?

Nie som politológ, ale biskup – tak berte aj moje vyjadrenia. Na Ukrajine majú svoje strategické záujmy tak Rusko, ako aj USA. Rovnako dianie na Blízkom východe je dôsledkom finančných záujmov USA, ktoré povýšili nad človeka.

"Dianie na Blízkom východe je dôsledkom finančných záujmov USA, ktoré povýšili nad človeka."

Zdieľať

Keď žil Saddám Husajn, bol v Iraku aký-taký poriadok, neexistoval žiadny Islamský štát. Aké chemické zbrane sa tam našli? Žiadne. To isté platí o Sýrii, Egypte a celej tzv. arabskej jari. Celé je to pomýlené. Musíme sa zasadiť za pokoj, to je naše poslanie, nič viac. Vyzývam všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa za pokoj modlili, veľa modlili.

Bola by situácia stabilnejšia, keby pri moci ostali Husajn či Kaddáfí?

Áno, určite by bola stabilnejšia, pretože poznali miestnu kultúru. Čím ich nechcem absolutizovať, ani nevravím, že nepotláčali ľudské práva. Koľko nevinných ľudí už zahynulo od vypuknutia konfliktov v Iraku, Líbyi, Sýrii či na Ukrajine? Spomeniem len jeden aktuálny údaj, ktorý hovorí za všetko: 10 miliónov Sýrčanov muselo opustiť svoje domovy, ak chceli prežiť. Je tragédiou a do neba volajúcim hriechom, že na Ukrajine Slovan zabíja Slovana. Je to hanba.

Agendu východných cirkví má vo Vatikáne na starosti arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorý je sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi. Určite sa s ním o týchto veciach rozprávate. Čo na to hovorí?

Vyzýva k modlitbe. Od miestnych biskupov má informácie z prvej ruky a posúva ich pápežovi Františkovi. Hovorí, že sú to tragédie, ktoré si my ani nevieme predstaviť.

Cyril Vasiľ je momentálne najvyššie postaveným Slovákom v Rímskej kúrii. Bude z neho kardinál?

Nechajme sa prekvapiť (úsmev).

Kresťania začínajú sláviť veľkonočné sviatky. Ako by ste ich opísali jednou vetou?

Sviatky Kristovej Paschy sú prechodom zo smrti do života. Požehnané prežitie týchto dní prajem všetkým čitateľom Postoy.sk!

Imrich Gazda

Foto: Peter Balberčák

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo