Má šibačka a oblievačka budúcnosť?

Má šibačka a oblievačka budúcnosť?

Foto TASR – Michal Svítok

Máme k tomu viesť svoje deti?

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Uznávate vo svojich rodinách slovenské tradície Veľkonočného pondelka? Myslíte si, že šibačka a oblievačka dievčat má v dnešnej dobe, keď sa stále viac hovorí o Me too kampani a rovnosti pohlaví, budúcnosť? Aký je váš pohľad na tento zvyk, máme k nemu viesť svoje deti? 

 

 

Matej Šiškovič, konzultant, otec troch detí (dcéra 10 rokov, dcéra 8 rokov a syn 5 rokov)

Aj keď si nie som úplne istý, či vlažná voda z vodovodu zabezpečí krásu a zdravie dievčat po celý rok, v rámci možností udržiavame aj tradície Veľkonočného pondelka. Aktuálne sú naše deti vo veku, keď majú z oblievačky celkom zábavu. To platí pre dcéry, ako aj pre syna. Asi preto, že sa môžu doma či na návšteve „legálne“ naháňať a oblievať vodou a ešte sú za to aj odmenené. Z bezpečnostno-preventívnych dôvodov nešibeme, takže azda by sme nepohoršili ani absolventov rodových štúdií.

Päťročný syn posledný týždeň kontroloval kalendár, aby sme si nezabudli nachystať striekačku a ráno včas vstať. Už vopred mal jasný plán: „Keď sa baby skryjú, tak budem zo svojej skrýše čakať, kým vykuknú, a hneď ich ostriekam.“ Podľa dcér je oblievanie „mega“. Dokonca pár dní vopred s pomocou starej mamy vyfúkli a namaľovali aj niekoľko vajíčok. Verím, že ak dnešný deň využijeme okrem zábavnej oblievačky aj na stretnutie sa s členmi rodiny, nič zásadné vo výchove detí nepokazíme.

Slávka Kubíková, autorka knihy Klub nerozbitných detí, mama syna a dcéru (8 a 4 rokov)

Keď hovoríme o zvykoch a tradíciách, je dobré mať na pamäti, že zvyk je len vonkajším vyjadrením niečoho vnútorného. A keď tie zvyky a tradície pestujeme, tak je dobré vedieť, o čo ide. Lebo to, že sa aktivita robí „tradične“, samo osebe nestačí ako argument, prečo by sme to mali robiť aj my. Medzi tradičnými zvykmi sú také, ktoré sú múdre, a iné, ktoré sú rozumné pomenej, ba priam vôbec.   

Veľkonočnú oblievačku považujem osobne za jeden z tých najčudnejších, ktoré sa na Slovensku praktizujú. Platiť za to, že niekto ženu obleje kýbľami studenej vody a vyšibe prútmi, mi pripadá absurdné. A, áno, hovorím platiť, lebo v praxi chlapcom a mládencom naozaj nejde o zbierku kraslíc. Je to absurdné na povrchu, ale je to čudné aj vo vnútri – tým, o čo v tomto zvyku ide. 

V pôvodne pohanskom predkresťanskom zvyku mali prúty „zahnať zlé sily a preniesť na človeka svoju sviežosť, rast, plodnosť“.  A oblievaniu sa zas „oddávna pripisovala magická očistná funkcia“, ako upozorňuje na svojom blogu kňaz Ján Buc. Toto so skutočným zmyslom Veľkej noci nemá vôbec nič spoločné. V mojej rodine preto skôr preferujeme tie zvyky a tradície, ktoré poukazujú na ozajstnú podstatu.

Gabriela Burianková, vedie kurzy o výchove detí a o manželstve, koučka, mama šiestich detí vo veku od 6 do 26 rokov

Ja mám k tomuto zvyku pozitívny vzťah, možno preto, lebo keď som vyrastala ja, tiež nás chodili kamaráti šibať a polievať a mám na to dobré spomienky.

Teraz, keď mám vlastné deti, šibačka a oblievačka na Veľkonočný pondelok tiež patrí k týmto sviatkom.

Máme viac dcér ako synov a ako postupne dievčatá rástli, začal sa zvyšovať aj počet šibačov. Boli časy, keď sa u nás doma takmer dvere nestihli zavrieť a už prišli ďalší. Prichádzajú ich priatelia, naši spoloční známi, ale už aj šibači našej najmladšej dcéry, teraz 6-ročnej. Tento čas je u nás celkom zábavný. Keď prídu miništranti (nepamätám sa, že ich niekedy bolo menej ako 10), zavolajú dievčatá decentne von. Tie si cestou dohodnú stratégiu, ktorá bude utekať ktorým smerom, a potom sa s manželom len z okna smejeme, ako ich naháňajú, oblievajú a vyšibú. Keď prídu k nám do bytu, prečítajú nimi vymyslenú veľkonočnú básničku. Trochu vody sa zvykne ujsť aj mne.

Je to čas, keď k nám chodia známi so svojimi často už odrastenými synmi. Pri nich sa niekedy musím prezliecť do suchého aj ja, ale to patrí k tomu. Často nasleduje aj utieranie dlážky do sucha. Niektorí sa smejú, ako to už máme s dcérami nacvičené, jedna zoberie mop, druhá handru... S niektorými sa stretneme len v tento deň raz za rok a je to fajn, lebo sa porozprávame o tom, čo je nové, posedíme si, povieme si, ako sa majú deti. 

Vďaka šibačke môžem spoznať aj  známych našich dievčat, ktorí ich prídu vyšibať, napríklad spolužiakov alebo kamarátov zo stretiek.

Dievčatá si dopredu kúpia farebné stužky, ktoré po vyšibaní priviažu šibačom na korbáče, čo má vždy veľký úspech. A, samozrejme, zásoba vajíčok musí byť.

Nehovorím, že každá z dcér sa rovnako teší na oblievačku, najmladšia raz aj zlomila korbáč svojmu šibačovi – rovesníkovi a to bol ozaj umiernený šibač, staršie niekedy poznamenajú, že sa na to vôbec netešia, ale v konečnom dôsledku je to vždy super, keď šibači prídu. Pokiaľ je všetko v miere zábavy, a nie zlomyseľnosti, je to skvelý čas. 

Myslím, že  je dobré zachovávať naše veľkonočné tradície aj v meste, aj keď viem, že nie všetci majú k tomu pozitívny vzťah a považujú to za trápne alebo zbytočné. Ja som, naopak, rada, že naše deti si budú raz spomínať aj na takéto chvíle, a verím, že k tomu budú viesť raz aj svoje deti.

„Me too“ je úplne iná téma.

Alena Davidová, riaditeľka rómskej školy v Kecerovciach, mama dvoch synov (9, 11 rokov)

Veľkonočný pondelok berieme naozaj symbolicky. Chlapci sa tešia, že oblejú mamku, babku a tu sa to končí. Oblievanie ako formu „zárobku“ nepraktizujeme. Na tejto celej tradícii sa nám páči, že chlapci môžu mať tajomstvo s ockom a spolu niečo plánovať.

Myslím, že to hlavné je mať radosť z tradícií a chápať ich ako prostriedok na zbližovanie ľudí. Keď príde na akt oblievania, „pokropia“ ma s veľkým pochopením a súcitom teplou vodou a tešia sa, že im to vyšlo. A ja sa teším, že sa tešia.

Určite by som im pri rozprávaní o tradíciách Veľkej noci nehovorila, že oblievačka je vzhľadom na rovnosť pohlaví nevhodná.

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo