Naša Nasťa

Naša Nasťa

Anastasia Kuzminová s manželom Danielom a malým krištáľovým glóbusom za šprint. Foto – TASR/Michal Svítok

Ukázala, že vyhrávať i prehrávať sa dá s pokorou a vďačnosťou.

„Mami, ja som vôbec nevedel, že keď vyhráš medailu, bude na Slovensku sviatok.“ Túto vetu vraj povedal sedemročný syn Anastasie Kuzminovej Jelisej, keď jeho mama získala na olympiáde v Soči zlato v šprinte.

Takýchto sviatkov pripravila pre Slovensko rodáčka z ruského Ťumenu za svoju kariéru viacero.

Napriek životnej forme ju v nedeľu ukončila.   

Rusi ju odstavili

Na Slovensko ju dostal partner Daniel Kuzmin, ktorý si malú krajinu v strede Európy obľúbil. Zvyklo sa hovoriť, že vzťah Daniela a Anastasie vznikol medzi nebom a zemou, lebo ich zoznámenie sa odohralo v kabíne lanovky v rakúskom Dachsteine.

Anastasia bola vtedy nádejnou ruskou biatlonistkou, ktorá už mala na konte niekoľko úspechov z juniorských šampionátov. V roku 2006 absolvovala svoju premiéru vo Svetovom pohári, pri ktorej obsadila výborné trináste miesto.

Onedlho otehotnela, sezónu ukončila a biatlon išiel načas bokom. Na jar roku 2007 sa s Danielom vzali a zakrátko sa im narodil syn Jelisej. To však skomplikovalo jej biatlonovú budúcnosť v Rusku. Tamojší funkcionári a tréneri nerešpektovali Kuzminovej rozhodnutie, keď uprednostnila materstvo pred skorým návratom do tréningového procesu.

„Po narodení Jeliseja mi oznámili, že maximálne tri mesiace môžem dojčiť a potom sa musím zapojiť do tréningov. Na to som nebola pripravená,“ povedala Kuzminová, ktorej ruský zväz neustúpil a vyradil ju z reprezentácie ako neperspektívnu. „Bola som pred voľbou, či budem pokračovať v kariére v zahraničí alebo s biatlonom úplne skončím.“

Vtedy si manžel Daniel povedal, že sa skúsi opýtať, či by bolo možné, aby Anastasia štartovala za Slovensko. Koncom roka 2007 prišla do Banskej Bystrice a popri starostlivosti o dieťa začala trénovať. Získala občianstvo a už o rok prvý raz pretekala za svoju „novú krajinu“. Jej meno však ešte vtedy slovenským športovým priaznivcom veľa nehovorilo.

Slovenka narodená v Rusku

Zmenilo sa to už onedlho, keď Kuzminová hneď na najbližších majstrovstvách sveta prekvapivo získala striebro v pretekoch s hromadným štartom. Na Slovensku sa cítila dobre. So zlepšujúcou sa výkonnosťou vzrastali aj očakávania pred blížiacou sa olympiádou v kanadskom Vancouveri v roku 2010.

Nasťa, ako ju už väčšina verejnosti začala nazývať, ich nielen naplnila, ale až predstihla. V šprinte dokázala fantasticky zvíťaziť a na stupni víťazov skončila aj v stíhacích pretekoch, odkiaľ si vzala striebro.

Na Slovensku už v tom čase nebol azda nikto, kto by nepoznal sympatickú Rusku, ktorá cítila veľkú vďačnosť za to, že môže reprezentovať. Srdečnosťou, pokorou a citlivosťou si okamžite získala srdcia fanúšikov.

Dá sa pokojne povedať, že to, čo pre slovenskú cyklistiku znamená Peter Sagan alebo pre atletiku Matej Tóth, znamená Anastasia Kuzminová pre slovenský biatlon. Zdieľať

„Som Slovenka narodená v Rusku. Tu sa cítim ako doma, je tu taká úžasná atmosféra. To celé je veľmi blízke a príjemné,“ povedala už o štyri roky po ďalšom olympijskom úspechu. V rodnom Rusku na hrách v Soči obhájila zlato v šprinte.

Nikto nepochyboval, že patrí k svetovej špičke. Výborné výsledky totiž dosahovala aj na pretekoch vo svetovom pohári či majstrovstvách sveta.

Vynikala najmä skvelými bežeckými výkonmi, ktorými dokázala neraz kompenzovať slabšie strelecké schopnosti. Medzi súperkami budila rešpekt a pre mladšie slovenské pretekárky sa stala inšpiráciou. A nielen to. Dá sa pokojne povedať, že to, čo pre slovenskú cyklistiku znamená Peter Sagan alebo pre atletiku Matej Tóth, znamená Anastasia Kuzminová pre slovenský biatlon.

Po olympiáde v roku 2014 znovu načas zo športového kolotoča vypadla, pretože na svet prišlo druhé dieťa, dcérka Olívia.

Po návrate sa napriek zdravotným problémom snažila zvyšovať formu, ktorá mala vygradovať na jej posledných olympijských hrách v kórejskom Pjončangu. Vyšlo jej to fantasticky a po dvoch strieborných medailách v stíhacích a vytrvalostných pretekoch pridala zlato aj v tých s hromadným štartom. S celkovo šiestimi kovmi sa stala najúspešnejšou slovenskou olympioničkou.
 

Pokora a vďačnosť

Po každom úspechu neskrývala hrdosť a radosť z toho, že môže súťažiť v slovenskom drese. Prehnané sebavedomé vyjadrenia či maniere športovej hviezdy by ste u nej hľadali márne. Úprimným úsmevom a skromným vystupovaním zjemňovala nielen športový svet.

V rozhovoroch po vydarených pretekoch vedela ľuďom ďakovať s takou vrúcnosťou, až mal bežný fanúšik pocit, že sa reálne na jej úspechu podieľal.

„Mám vás veľmi rada a vážim si vašu podporu,“ odkázala po svojich posledných individuálnych pretekoch. „Celú kariéru ste mi dopriali a ja som to cítila. Ďakujem.“

Hoci jej to v nedeľu v hromadnom štarte nevyšlo podľa predstáv (skončila desiata), deň predtým si splnila veľký sen, a to, keď v stíhačke v nórskom Holmenkollene odstrieľala všetkých dvadsať terčov bez chyby, čo sa jej dovtedy za celú kariéru nepodarilo.

Nebol to však jediný dôvod, pre ktorý sa Nasti oplatilo po vlaňajšej skvelej olympiáde pokračovať ešte jednu sezónu.

Úprimným úsmevom a skromným vystupovaním zjemňovala nielen športový svet. Zdieľať

Pred pár týždňami na majstrovstvách sveta totiž získala zlatú medailu, ktorá jej v zbierke zo šampionátov chýbala. Svoju obľúbenú disciplínu šprint vyhrala napriek chorobe. Po víťazstve musela pre stratu hlasu odmietnuť prvý rozhovor, neskôr so slzami v očiach opäť všetkým ďakovala. „Sú to neopísateľné pocity a splnený biatlonový sen,“ vravela šeptom.

Hoci veľký krištáľový glóbus za celkové víťazstvo vo svetovom pohári nezískala, sklamaná rozhodne byť nemusí. Kariéru ukončila na vrchole, čo je v športe vždy silný moment.

Tak ako na začiatku, i teraz dostáva prednosť jej rodina, ktorej sa chce viac venovať.

Za to, čo dokázala Anastasia Kuzminová pre slovenský šport, si zaslúži obrovské uznanie. Spopularizovala biatlon, urobila výnimočné výsledky, pripravila pre fanúšikov množstvo radostných chvíľ a ešte niečo viac. Ukázala, že víťaziť aj prehrávať sa dá s pokorou, vďačnosťou a neobyčajne silnou úctou ku všetkým, ktorí ju podporujú.

Asi najmä preto rodáčke z Ťumenu tak ľahko a rýchlo na Slovensku prischlo pomenovanie „naša Nasťa“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo