Obvinenie voči trnavskému arcibiskupovi je pochybné

V nedeľu večer bol na webe denníka SME uverejnený článok Arcibiskup vyháňa benediktínov. Vzali im pozemky, zrušili účet. Týka sa sporu Trnavskej arcidiecézy s komunitou Rád sv. Benedikta so sídlom v Komárne. Vyvoláva však mnoho otáznikov.

Základ textu je v obvinení Trnavskej arcidiecézy z neoprávneného vyvlastnenia (resp. krádeže) majetkov patriacich benediktínskej reholi. Tú by mal v spore zastupovať spomínaný Rád sv. Benedikta, ktorý je akousi predĺženou rukou maďarskej Benediktínskej kongregácie so sídlom v Pannonhalme v Maďarsku. Trnavská arcidiecéza 17. júla 2014 na katastrálnom úrade v Komárne zapísala do svojho vlastníctva 660 hektárov pôdy, na ktoré si robí nárok spomínaný Rád, následne požiadala Ministerstvo vnútra o zrušenie Rádu ako právnickej osoby, k čomu došlo 4. decembra. Okresná prokurátorka v Komárne na podnet Rádu v novembri navrhla zrušiť zápis do katastra ako nezákonný, arcidiecéza naopak dokladuje vlastníctvo dokumentmi Svätej stolice.

Jadro textu by sa dalo rozložiť do dvoch otázok:
1. má diecéza právo odobrať rehoľnému rádu možnosť pôsobenia na svojom území?
2. komu patria dotknuté pozemky?

Podľa kanonického práva platí, že ak rehoľný rád má záujem pôsobiť na území niektorej diecézy, mal by mu to najprv schváliť príslušný biskup, ktorý túto diecézu spravuje. Rád sv. Benedikta aj podľa listu uverejnenom v denníku SME vznikol v roku 1990 na základe schválenia arcibiskupa Jána Sokola, vtedajšieho arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy.

Na rozdiel od tvrdení v SME však v jeho liste predsa len sú zjavné podmienky, za ktorých mal Rád fungovať – mal patriť do zväzku kongregácií so sídlom v Pannonhalme, mal však zriadiť vlastný rehoľný dom s riadne fungujúcim noviciátom a starostlivosťou o farnosti v Komárne. Sú to štandardné podmienky bežné pre pôsobenia reholí. Otázka je – boli tieto podmienky naplnené? Hospodár Rádu Juraj Szalay v článku v SME na to neodpovedá, no bráni sa, že „benediktíni sú pápežským rádom, vyňatým spod pôsobnosti arcidiecéz“. To je pravda, avšak ak majú záujem v niektorej diecéze pôsobiť, podľa kanonického práva im to miestny biskup môže a nemusí odsúhlasiť.

Dokumenty o vzniku a zániku Rádu sv. Benedikta so sídlom v Komárne uverejnené v denníku SME.

Článok v SME navodzuje dojem, akoby išlo o spor medzi celou rehoľou benediktínov a Trnavskou arcidiecézou. Súčasný pannonhalmský arciopát Asztrik Várszegi však vôbec nie je „najvyšší predstavený benediktínov“ ako celku, ale iba ich maďarskej kongregácie. Komárňanský Rád sv. Benedikta nezastupuje všetkých benediktínov vo svete, dokonca ani tých slovenských, je to iba názov komárňanskej komunity. Riadni slovenskí benediktíni totiž pôsobia úplne inde - v banskobystrickej diecéze v kláštore Premenenia Pána v Sampore, kde majú noviciát a vykonávajú riadnu pastoračnú službu, pomerne vyhľadávanú na celom Slovensku. Ku komárňanskému Rádu sa už v minulosti vyjadrili, že s ním "nemajú nič spoločné".

Komárňanský Rád má pritom svojskú minulosť. Nie je totiž veľmi známe, žeby nejakú náboženskú činnosť vôbec vykonával, naopak sa zameriava na vymáhanie majetkov od slovenských inštitúcií. Viackrát boli medializované jeho nároky na vládny kaštieľ v Rusovciach, kde už aj Ústavný súd SR, aj Krajský súd SR požiadavky Rádu definitívne zamietli. Podobne dopadli aj ich nároky na majetky v Čunove, Jarovciach a Podunajských Biskupiciach.

"Pavol VI. v roku 1977 nariadil pričlenenie dvoch farností maďarského opátstva nachádzajúcich sa na Slovensku k Trnavskej arcidiecéze, aj s dokumentmi o veriacich a hmotných statkoch. Kto komu teda dnes siaha na majetok?“

Zdieľať

Trnavská arcidiecéza dnes na publikované informácie reagovala stanoviskom, v ktorom okrem iného konštatuje: „Takzvaný Rád sv. Benedikta v Komárne sa ani po takmer 20 rokoch od jeho vzniku neskonštituoval v komunitu formovanú tak, aby viedla pravý rehoľný život s benediktínskou spiritualitou. Rád za celé obdobie na Slovensku trvale nepôsobil a v Komárne nepobýval ani jeden rehoľník Rádu. Rád sv. Benedikta v Komárne reprezentoval jedine hospodár – civilná osoba, ktorý mal spravovať majetky vrátené vládou Slovenskej republiky takzvanému Rádu sv. Benedikta v Komárne tak, aby táto komunita mohla na Slovensku pôsobiť a pracovať. Avšak je tu vážne podozrenie zo zneužitia právomoci a hospodárenia tohto pracovníka Rádu tak z hľadiska zákonov a legislatívy Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska kánonického práva.“ Keďže podľa stanoviska Rád vznikol na základe súhlasu Trnavskej arcidiecézy ako „jej subjekt, ktorý bol aj takto evidovaný a legalizovaný v Slovenskej republike“, má arcidiecéza právo povolenie na jeho pôsobenie aj zrušiť.

K majetku sa v stanovisku uvádza nasledovné: „Majetok, ktorý získal takzvaný Rád sv. Benedikta, aby mohol vykonávať cirkevnú činnosť, je majetkom Rímskokatolíckej cirkvi. Na základe rozhodnutia publikovaného v apoštolskej konštitúcii Praescriptionum Sacrosancti Concilii z 30. decembra 1977, kde boli ustanovené cirkevné pravidlá, prešli 30. decembra 1977 všetky majetkové práva Teritoriálneho opátstva sv. Martina na Panónskej hore v Maďarsku na Rímskokatolícku cirkev, Trnavskú arcidiecézu. Toto rozhodnutie o právnych skutočnostiach viažucich sa k právam a právnom nástupníctve v prospech Trnavskej arcidiecézy potvrdila Svätá stolica opätovne v roku 2011 vydaním potvrdenia, kde zhrnula tieto skutočnosti. Na základe týchto právnych skutočností boli všetky majetky, ktoré doteraz požíval nefunkčný Rád sv. Benedikta v Komárne, späť prepísané na Cirkev na Slovensku, a to v intenciách zákonov Slovenskej republiky a podľa inštrukcií Svätej Stolice.“

Slovenský preklad nariadenia Pavla VI. Praescriptionum Sacrosancti z roku 1977 je dostupný napr. tu. Na rozdiel od tvrdení v článku v SME sa naozaj týka aj rehoľných rádov a ich majetkov: „Takisto dve farnosti patriace opátstvu sv. Martina na hore Panónia a ležiace na území SSR sa oddeľujú od onoho opátstva a pripájajú sa k Trnavskej arcidiecéze. (...) Dokumenty a spisy týkajúce sa území, o ktorých bola reč, ďalej dokumenty týkajúce sa veriacich a hmotných statkov nech čím skôr pošle kúria, ktorá ich doposiaľ spravovala, kúrii, ku ktorej sa doteraz pripojili.

Kto komu teda siaha na majetok?

Lukáš Obšitník

Postoy.sk včera oslovil s otázkami Trnavskú arcidiecézu aj Rád sv. Benedikta. Hovorca arcidiecézy nás odkázal na zverejnené stanovisko, hospodár Rádu sa vyjadril, že sa budú "pridržiavať pokynov bl. pápeža Pavla VI., všetky sporné otázky v rámci rímskokatolíckej cirkvi sa budú snažiť riešiť po cirkevnej línii a na otázky odpovedia po skončení kauzy".

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo