Úspešný program našej obnovy

Nedávno som písal o nebezpečenstvách a prínosoch technológie. Predpokladám, že mnohí z vás sa už začali oslobodzovať od vážnej závislosti na technológiách a dúfam, že budete môcť venovať viac času najväčšej výzve našich čias – znovuobráteniu kedysi veľkej krajiny (Ameriky) a civilizácie (západu), ktoré sa v súčasnosti kúpu v hedonizme a praktickom ateizme.

Pritom sa budeme musieť riadiť vzorom prvotnej Cirkvi. Rímsku ríšu, ktorá sa na konci svojej éry rozpadala pod ťarchou epidémií, demografického a morálneho úpadku, barbarských nájazdov, a javu, ktorý by bývalý americký prezident Jimmy Carter asi nazval imperiálna nevoľnosť, prozreteľnostne „dobylo“ kresťanstvo a  storočia trvajúci proces jej premeny na západ či kresťanskú ríšu sa mohol začať.

Ako sa to prvým kresťanom podarilo? Rozhodne nie silou zbraní. Riadili sa príkazom svojho Učiteľa: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“

Kresťanstvo rástlo vďaka láske

Kto chce poznať podrobnosti, ako tento kresťanský príkaz lásky viedol za pár storočí k rozsiahlym konverziám, veľmi odporúčam knihu od Rodneyho Starka The Rise of Christianity (Vzostup kresťanstva). Aj keď Stark nie je katolík, jeho podložené zistenia poskytujú skutočný návod pre nás, čo zápasíme s náročnou novopohanskou dobou.

Uvážme:

V roku 165, za vlády Marka Aurélia, vypukla epidémia, ktorá si za pätnásť rokov vzala až tretinu celkovej populácie ríše, vrátane samotného Marka Aurélia. O necelých 100 rokov vypukla podobná epidémia, s najväčšou pravdepodobnosťou osýpok, s podobným dopadom. Historici vo všeobecnosti uznávajú, že tieto epidémie možno prispeli k úpadku Ríma väčšmi, než bežne uvádzaná príčina morálneho rozvratu.

Tieto epidémie priali podľa Starka rýchlemu vzostupu kresťanstva z troch dôvodov. Po prvé, oproti pohanstvu dávalo kresťanstvo uspokojivejšiu odpoveď na otázku „prečo sa dobrým ľuďom deje zlo,“ vďaka ústrednému postaveniu Kristovho utrpenia a kríža. Po druhé, „kresťanské hodnoty lásky sa od počiatku pretavili do noriem spoločenskej služby a solidarity v spoločenstve. Keď prišli pohromy, kresťania boli lepšie pripravení vysporiadať sa s nimi, čo malo za následok podstatne vyššiu mieru prežitia. To znamená, že na konci každej epidémie tvorili kresťania väčšie percento populácie, a to aj bez nových konverzií.“ Po tretie, po týchto epidémiách zostal veľký počet ľudí bez osobných väzieb, ktoré by im bránili stať sa kresťanmi.

"Stark taktiež predkladá presvedčivé dôkazy, že kresťanstvo bolo nezvyčajne príťažlivé pre pohanské ženy, lebo v rámci kresťanskej subkultúry sa ženy tešili oveľa lepšiemu postaveniu než vo väčšine grécko-rímskeho sveta."

Zdieľať

Stark taktiež predkladá presvedčivé dôkazy, že „kresťanstvo bolo nezvyčajne príťažlivé pre pohanské ženy,“ lebo „v rámci kresťanskej subkultúry sa ženy tešili oveľa lepšiemu postaveniu než vo väčšine grécko-rímskeho sveta“. Ukazuje, že kresťanstvo uznávalo ženy za Božie deti s rovnakým nadprirodzeným údelom. Okrem toho kresťanské zákazy polygamie, rozvodu, antikoncepcie, potratov, zabíjania novorodencov atď. zmenili postavenie žien z bezmocných nevoľníkov mužov na ženy s dôstojnosťou a právami v Cirkvi i v štáte.

Stark formuluje štyri závery. Po prvé, kresťanské subkultúry rýchlo vyprodukovali značný nadbytok žien v dôsledku zákazu zabíjania novorodencov (bežne namiereného proti dievčatám) a potratov (ktoré často spôsobili smrť matky) ako aj vysokej miery konverzií na kresťanstvo medzi ženami. Po druhé, kresťanstvo bolo pre ženy veľmi príťažlivé pre vyššie postavenie, ktoré im dávalo. Po tretie, nadbytok kresťanských žien a pohanských mužov vytvoril mnohé manželstvá, ktoré následne viedli ku konverziám pohanských mužov na kresťanskú vieru, čo je jav, ktorý pretrváva dodnes. Po štvrté, hojnosť kresťanských žien mala za následok vyššiu pôrodnosť a väčšia plodnosť prispela k vzostupu kresťanstva.

K dynamizmu prvotného kresťanstva prispel aj fakt, že spoločenská hanba, ktorá sa spájala s tým, že je niekto kresťanom, a nebezpečenstvo prenasledovania, dokonca až mučeníctva, do veľkej miery uchránili kresťanstvo od ľudí, ktorých Stark nazýva „príživníci“, čo chcú čerpať výhody náboženstva bez toho, aby sa podieľali na jeho obetách a záväzkoch. Možno by sme mohli povedať, že počas prvých niekoľko storočí viery bolo medzi prvými kresťanmi podstatne viacej zrna než pliev.

Nám môže pomôcť milosrdenstvo

Starkov záver? Kresťanstvo rástlo: 

lebo kresťania vytvárali silné spoločenstvo schopné „neoblomnej tvrdohlavosti“, ktorá tak pohoršovala Plínia mladšieho, ale prinášala nesmierny duchovný zisk. Predovšetkým však rástlo vďaka jednotnému a motivovanému úsiliu rastúceho počtu kresťanských veriacich, ktorí pozývali svojich priateľov, známych a susedov, aby aj oni mali účasť na „dobrej zvesti“.

Táto túžba deliť sa o svoju vieru vyplývala najmä z jej náuky, čiže toho, čomu sa malo veriť. A oproti pohanskému svetu stonajúcemu pod hromadou bied a presiaknutému rozmarnou krutosťou a zvrhlou láskou k smrti bolo hlavnou inováciou v oblasti náuky: „Boh miluje ľudstvo a kresťania sa môžu páčiť Bohu len vtedy, ak sa milujú navzájom“.

Aké poučenie si z toho môžeme zobrať pre svoju kultúru? Čo napríklad konať skutky telesného a duchovného milosrdenstva?

Skutky telesného milosrdenstva: kŕmiť hladných, napájať smädných, odievať nahých, navštevovať chorých, ujať sa pocestných, navštevovať väzňov, pochovávať mŕtvych.

Skutky duchovného milosrdenstva: Pochybujúcim dobre radiť, vyučovať nevedomých, napomínať hriešnikov, tešiť zarmútených, odpúšťať ubližujúcim, trpezlivo znášať krivdu, modliť sa za živých aj mŕtvych. 

Chceme obrátiť svet ku Kristovi a pomôcť pri opätovnej evanjelizácii tejto krajiny? Začnime realizovať úspešný program prvých kresťanov.

P. C. John McCloskey
Autor je výskumný pracovník v Inštitúte pre vieru a rozum (Faith and Reason Institute), bývalý katolícky kaplán na Princetonskej univerzite a absolvent Columbijskej univerzity.

Pôvodný text: A Winning Program for Renewal, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo