Veľké ospravedlnenie žilinských kresťanov

Začiatkom leta si žilinská verejnosť uctila obete holokaustu. Stalo sa tak počas smútočnej tryzny v obradnej sieni židovského cintorína a pietnou spomienkou pri Pamätníku „Cesta bez návratu“.


Emil Turiak zapaľuje sviečku.

V predvečer tejto udalosti, pri príležitosti 70. výročia úteku Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z Osvienčimu, Židovská náboženská obec v Žiline odhalila pamätnú tabuľu. Umiestnili ju na na budovu bývalého židovského starobinca, kde utečenci nadiktovali svetoznámu 32-stranovú Osvienčimskú správu, neskôr známu pod názvom Vrbova a Wetzlerova správa. Tabuľu slávnostne odhalili pamätníci týchto udalostí Arieh Klein z Izraela a Juraj Pollák. Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler po úteku z Osvienčima prišli do Žiliny 25. apríla 1944, kde nadiktovali správu o hrôzach v nacistickom vyhladzovacom tábore v Osvienčime. Táto správa je jedným z najvýznamnejších písomných dokumentov z obdobia holokaustu.

"Zástupcovia kresťanských cirkví prosili o odpustenie za hriechy predchádzajúcich generácií voči ľudu židovského národa počas druhej svetovej vojny. Ospravedlnili sa za to, že neurobili viac v prospech Židov na území mesta Žiliny."

Zdieľať

Smútočná tryzna sa konala dňa 29. júna 2014 a mala niekoľko zvláštností. Bola ňou prítomnosť rabína Michaila Kapustina, ktorý po anexii Krymu požiadal aj so svojou rodinou o azyl na Slovensku, a prítomnosť zástupcov kresťanských cirkví pôsobiacich na území mesta Žiliny. Po 70 rokoch od konca 2. svetovej vojny sa tak udialo prvé historické ospravedlnenie zo strany žilinských kresťanov voči židovskému obyvateľstvu. Zástupcovia kresťanských cirkví prosili o odpustenie za hriechy predchádzajúcich generácií voči ľudu židovského národa počas druhej svetovej vojny. Ospravedlnili sa za to, že neurobili viac v prospech Židov na území mesta Žiliny.


V tejto miestnosti as ukrývali utečenci Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler.

Akt ospravedlnenia inicioval správca farnosti Žilina-Závodie Ivan Špánik. Na území jeho farnosti sa nachádzal zberný tábor, z ktorého boli Židia od marca do októbra 1942 odvážaní v dobytčích vagónoch do nacistických koncentračných táborov smrti. Vo svojom príhovore povedal: Preto tu dnes stojíme zahanbení nad tým, čo bol človek, stvorený na Tvoj obraz a podobu Bože, schopný vykonať. Chceme teraz jeden po druhom, ako predstavitelia kresťanských cirkví v Žiline, vyjadriť ľútosť a pokánie voči Bohu aj vám, predstaviteľom židovského národa za otrasnú históriu Šoa, aby krv nevinného Ábela nekričala zo zeme proti nám a nášmu mestu. Chceme sa modliť jazykom, ktorý Biblia používa, keď sa žijúca generácia vracia k vyznávaniu zlyhaní generácie predošlej – odpusť Bože nám, i našim otcom myšlienky, slová a skutky, ktoré schvaľovali deportovanie Tvojho ľudu do táborov smrti. Odpusť nám každú nenávisť voči židovskému ľudu, ak sme sa nechali ovplyvniť protižidovskou propagandou, alebo nesprávnym výkladom Písma. Odpusť nám závisť a túžbu po majetku, ktorý patril Židom a ktorého sa ľudia v našom meste nespravodlivo zmocnili. Odpusť nám, čo sme mohli urobiť viac pre záchranu Židov pred smrťou a že mnohí ľudia, ktorí mali autoritu, neurobili pre záchranu Židov to, čo mohli urobiť."

Prítomní predstavitelia Kresťanského zboru – Ján Jančo, Evanjelickej cirkvi a. v. – Marián Kaňuch, Gréckokatolíckej cirkvi – Emil Turiak podporili krátkym slovom toto vyhlásenie. Tibor Máhrik z Cirkvi bratskej sa prihovoril prítomným hebrejsky slovami žalmu.

Ivan Špánik

Marián Kaňuch

Tibor Máhrik

Za Rímskokatolícku cirkev prečítal list biskupa Žilinskej diecézy Tomáša Gálisa hovorca diecézy Zdeno Pupík: ,,My kresťania – katolíci sme si vedomí, že jedným z týchto biľagov zostávajú krivdy, ktorých sa dopustili naši predkovia proti členom židovského národa. Ulice nášho mesta boli svedkami deportácie židovského obyvateľstva, arizovania ich majetku, podnecovania a rozširovania nevraživosti z filozofických a náboženských dôvodov, psychického a fyzického šikanovania a množstva iných prejavov neznášanlivosti. Vyplavilo sa veľa chamtivosti, nenávisti, závisti, neodpustenia, prejavov ľudskej malosti a úbohosti... Rovnako tak sa však ukázal aj charakter mnohých čestných ľudí, ich heroizmus, zmysel pre obetu a odvaha zastať sa a prichýliť nespravodlivo utláčaných..."

"Z úst zástupcu židovskej náboženskej obce Pavla Frankla zaznelo: 'Prijímame ospravedlnenie a odpúšťame.'"

Zdieľať

Každý z predstaviteľov cirkví následne zapálil jednu sviečku sedemramenného svietnika a z úst zástupcu židovskej náboženskej obce Pavla Frankla zaznelo: „Prijímame ospravedlnenie a odpúšťame.”

V obradnej sieni sa nachádza 5,5 metra vysoký pamätník z roku 1952 venovaný obetiam holokaustu od Ing. arch. J. Zweigenthala a po jej obvode sú umiestené mramorové tabule, na ktorých je vyrytý menný zoznam 2 668 židovských mužov, žien a detí, ktorí zahynuli počas vojny.

Po ukončení obradu si účastníci prezreli cintorín, ktorý patrí medzi najlepšie upravené cintoríny na Slovensku, sa účastníci presunuli k pamätníku holokaustu, kde pokračovala pietna spomienka organizovaná mestom. Pri tejto príležitosti bol odhalený malý pamätník „Strom života a skala nádeje“. Výstavbu pamätníka iniciovalo OZ Chevra zo Žiliny. Pamätník vyhotovili a osadili kamenári z Podkarpatskej Rusi, odkiaľ pochádzali aj niektorí príslušníci ortodoxnej komunity, ktorí žili pred holokaustom v Žiline. Je z červeného mramoru, na ktorom je napísané slovo „Život“ v slovenskom, hebrejskom a anglickom jazyku. V dolnej časti je napísané Adonai – U teba je prameň života (Žalm 36). Pamätník odhalil Jozef Janits a strom života zasadil riaditeľ OZ Chevra Stanislaw Gawel. Strom života vo forme mladého duba symbolizuje pokračovanie života židovského národa v ďalších generáciách.

Ľubo Bechný

Foto: autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo