ROZHOVOR: Stopár Adely Banášovej o cestovaní a spoločnosti

Moderátorka Adela Banášová napísala do Hospodárskych novín príspevok Otvorené srdce, kde opisuje skúsenosť s dvomi mladými stopármi - kresťanmi. Podarilo sa mi osloviť jedného z nich. Stopára Daniela Ferdinanda.

Článok Adely Banášovej čítalo vyše 23 000 ľudí. Čím si vysvetľujete tak vysoký záujem?

Myslím si, že každý človek vo vnútri hľadá niečo, čo by ho naplňovalo. Mnoho ľudí to hľadá v činnostiach a veciach, ktoré ich sú schopné naplniť chvíľkovo. A preto keď niekto napíše článok o otvorenom srdci, navyše je to populárna moderátorka, ľudia sú zvedaví o čo ide. Pretože sami hľadajú niečo, čo by naplnilo ich srdce, aj keď si to neuvedomujú alebo nechcú pripustiť.

Povedzte nám niečo o sebe, čo robíte, odkiaľ a kam ste išli a tiež niečo o vašom priateľovi.

Som z malebnej Banskej Štiavnice, no žijem v Bratislave, kde sa venujem podnikaniu s talianskym vínom. Spolu s mojím priateľom Viktorom, ktorý študuje v Bratislave na MatFyz-e, sme boli na víkendovom stretnutí mladých veriacich v Komunite Ján Krstiteľ v Sklenom. Je to komunita pod záštitou Katolíckej cirkvi, ktorá sa venuje novej evanjelizácii. Pôvodný plán bol ísť autom, no nakoniec po istých problémoch som sa na poslednú chvíľu vydal na cestu stopom.

"Po ceste sme sa bavili hlavne o farizejstve mnohých ľudí. Ako sa postia a pritom urážajú každého, čo sa nepostí. Ako majú často plné ústa viery, ale v srdci majú prázdno."

Zdieľať

Ako ste vy prežívali jazdu v aute a vzájomný dialóg? Koľko trvala cesta?

Bola to veľmi zaujímavá cesta, trvala niečo vyše hodiny. Po ceste sme sa bavili hlavne o farizejstve mnohých ľudí. Ako chodia do kostola len aby bolo vidieť, že sú tam. Ako sa postia a pritom urážajú každého, čo sa nepostí. Ako majú často plné ústa viery, ale v srdci majú prázdno. To je častý problém, ktorý vídam. Že z obrovskej masy ľudí, ktorí sa hlásia medzi kresťanov, toto kresťanstvo naozaj žije len veľmi malá časť. A potom je jedno, či a v akej cirkvi som, alebo akým menom nazývam Boha. Ak mám v srdci bezpodmienečnú všeobsahujúcu a všeobjímajúcu lásku, ktorou je pre mňa Kristus, potom žijem život v plnosti, život Božieho dieťaťa. Už nie je zákon, čo by ma zväzoval, ale nový zákon, ktorý je zapísaný v mojom srdci. Ako napísal Pavol v 1. liste Korinťanom, 13. kapitole: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvenžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“

Všeobecne je v sekulárnych médiách alergia voči kresťanským témam, diskusia pod článkami býva často vulgárna, až znevažujúca. Čím si to vysvetľujete?

Človek, ktorý je prázdny, vždy obviňuje iných zo svojich zlyhaní. Za to, že má niekto zlú a málo platenú prácu, obviňuje systém, nie seba, že sa málo učil a v práci sa viac nesnažil. Za to, že prehral ich futbalový klub, obviňuje trénera. A keď niekto spomenie cirkev? Oni si žijú v blahobyte a my sa tu lopotíme. Je ľahké ukazovať na smietky v očiach druhých. No nájsť brvno vo svojom vlastnom oku, to už nie. Keď sa raz za čas objaví nejaká cirkevná kauza, je to voda na mlyn týmto ľuďom. Aj keď väčšina týchto káuz je len umelo vykonštruovaná. Pamätám sa na slovenský prípad s jednou rehoľou, kde mali údajne zneužívať deti. Boli toho plné médiá. No keď chlapec, ktorý mal byť obeťou, prišiel s tým, že mu novinár zaplatil, aby to povedal, to už v médiách odbili len krátkym oznámením. No každý si zapamätal len to prvé. Títo ľudia namiesto láskou napĺňajú svoje srdce závisťou, nenávisťou. Je to prirodzené. Aj Ježiša nenávideli. Pribili ho na kríž. Upaľovali kresťanov. Bolo to tak pred 2000 rokmi a je tomu tak aj teraz.

Nie je si na vine čiastočne aj cirkev, alebo jej predstavitelia?

Bol Ježiš na vine, keď ho ukrižovali? Alebo kresťania, ktorých upálili? Jediné, čo pre týchto ľudí môžem spraviť, je oplácať ich nenávisť láskou. Pretože láska dokáže poraziť všetko. Nielen v rozprávkach.

Často sa presúvate stopom, alebo to bola skôr výnimka?

Bola to skôr výnimka. Napríklad Viktor išiel stopom prvý krát.

Adela Banášova hovorí, že sa k sebe správame ako rakovinové bunky. Aj vy to tak cítite? Platí to obecne?

Kto nemá v srdci lásku, dokáže skutočne milovať len sám seba. A potom je pre neho prirodzené, keď všetko, čo činí, robí vo svoj prospech, často na úkor ostatných. Taký človek si nehľadá partnera alebo partnerku preto, aby spolu boli jedno telo, ale aby naplnil svoje potreby. Rovnako tak sa chová ku všetkému. A v dnešnom svete chýba láska toľkým ľuďom...

Povedzte pár slov o svojej láske v srdci? Ako ste našli cestu k Pánu Ježišovi Kristovi?

Pre mňa je láska rozhodnutím. Nie citom. Nezakladám si svoj život na citoch, pretože viem, že môžu klamať. Ja som nasledoval Krista. Keď bol v Getsemanskej záhrade, mohol odísť, utiecť. No neurobil tak. Pretože jeho láska bola rozhodnutím. Jeho láska vytrvala až do krajnosti. A nečakala nič na oplátku. Ja som sa rozhodol nasledovať jeho príklad. Milovať až do krajnosti a nečakať nič späť. To je moja viera, to je to, čo žijem a čo ma naplňuje. Ako živá voda, ktorá pramení v mojom srdci.

"Dívame sa na pozlátko, nie na to, čo je vo vnútri. Vždy si vyberáme to, čo je na oko vábivé, čo sa dobre počúva. Koniec koncov, stačí sa pozrieť na volebné výsledky."

Zdieľať

Prečo podľa vás kresťansvo v Európe upadá, na rozdiel od iných krajín?

Bude to asi konzumným spôsobom života. Dívame sa na pozlátko, nie na to, čo je vo vnútri. Vždy si vyberáme to, čo je na oko vábivé, čo sa dobre počúva. Koniec koncov, stačí sa pozrieť na volebné výsledky. Sociálny štát, ktorý pomáha. Liberalizmus – práva pre všetkých - no len dovtedy, kým nemáte iný názor, ako my. Tak sa ženieme za slobodou a blahobytom, že sme ho už dávno predbehli a nechali vzadu. Ale ako sa hovorí, veľká pýcha, veľký pád. Ten je v tomto momente už nevyhnutný.

Nedávno vydala KBS stanovisko, v ktorom značne obmedzuje svojim kňazom vyjadrovať sa do médií. Považujete to za dobré rozhodnutie? Myslíte, že súvisí s odvolaním arcibiskupa Bezáka?

Verím, že cirkev je vedená Duchom svätým. Ak tak učinila, určite má k tomu dobrý dôvod. Často sa preto človek môže cítiť ukrivdený. No cirkev je organizmus. Veci treba vnímať v hlbších a dlhodobých súvislostiach. Rozhodne si myslím, že cirkev potrebuje ľudí, ako je Róbert Bezák. No rovnako si musí dávať pozor, aby si z týchto ľudí nespravila nenávistná verejnosť ďalší dôvod, prečo nenávidieť.

Čo hovoríte na pápeža Františka? Očakávate nejaké zmeny v RKC?

Teším sa, že si Boh povolal práve Františka. Verím, že bude svetlom v dňoch tmy a že ukáže svetu to, čo je podstatné. Otvorené srdce pre každého bez podmienok.

Ďakujem za rozhovor

Ľubo Bechný

Rozhovor bude publikovaný aj v tlačenej verzii mesačníka Evanjelický východ č. 4.

Ilustračné foto: Ľ. Bechný

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo