Hladuje takmer miliarda ľudí, do veľkej miery pre korupciu svojich vlád

Zo všetkých tém, ktorým sa Svätý Otec venuje, je takmer na prvom mieste hlad. Pre Caritas International povedal: „Stojíme tvárou v tvár globálnemu škandálu, že jestvuje asi miliarda – jedna miliarda ľudí, ktorí dnes stále trpia hladom. Nemôžeme sa odvracať a predstierať, že sa to nedeje“ (anglické vydanie L’Osservatore Romano, 13. decembra).

Dôležitou príčinou tohto hladu je plytvanie potravinami. „Údaje, ktoré zozbierala FAO, ukazujú, že približne jedna tretina svetovej produkcie potravín je nedostupná z dôvodu stále väčších strát a plytvania,“ napísal pápež Josému Grazianovi da Silva z príležitosti Svetového dňa potravín.

Pri diskusii o chudobe a hlade existujú dva prístupy k vyhodnocovaniu faktov, ktoré sú napokon tiež sporné. Jeden spôsob vychádza z toho, čo sa spravilo, aby veci fungovali. Druhý sa sústredí na to, čo ešte treba dosiahnuť. Aj keby bolo číslo jedna miliarda hladujúcich presné, musíme len žasnúť, že minimálne šesť miliárd ľudí nehladuje. Ešte úžasnejšia je rýchlosť, s akou sa za posledných niekoľko desaťročí chudoba a hlad znižuje. Nejeden ekológ je presvedčený, že sme „nosnosť sveta“ presiahli, a trvá na tom, že musíme svetovú populáciu o niekoľko miliárd zredukovať – aby nik nehladoval. 

"V rokoch 2010-2012 takmer 870 miliónov zo 7,1 miliárd svetovej populácie, alebo jedna osmina, trpelo chronickou podvýživou. Takmer všetci hladujúci, 852 miliónov, žijú v rozvojových krajinách."

Zdieľať

Hladuje takmer 1 miliarda

Číslo jedna miliarda hladujúcich evidentne pochádza zo všeobecne uznávanej medzinárodnej štatistiky. Vzdelávací servis o hlade vo svete píše: „Potravinárska a poľnohospodárska organizácia spojených národov odhaduje, že v rokoch 2010-2012 takmer 870 miliónov zo 7,1 miliárd svetovej populácie, alebo jedna osmina, trpelo chronickou podvýživou. Takmer všetci hladujúci, 852 miliónov, žijú v rozvojových krajinách, čo predstavuje 15 percent populácie rozvojových krajín. V rozvinutých krajinách je podvyživených 16 miliónov ľudí (zo 6 miliárd).“ Pamätať by sa malo aj na rozdiel medzi hladovaním a podvýživou, keďže tieto dva pojmy sa vo výpočtoch počtu hladujúcich zvyčajne berú spolu.

Samotný pápež uznáva, že jediným reálnym riešením hladu je produktívna ekonomika, v ktorej si každý dokáže zarobiť na živobytie a nemusí sa spoliehať na vonkajšiu pomoc. Pravdou je, že početné organizácie sa už teraz snažia poskytnúť potraviny tým, čo ich potrebujú. Mnohé z týchto potravín pre hladujúcich naozaj pochádzajú z nadbytočných alebo odpadových potravín. Obraz presúvania odpadových potravín tým, čo ich potrebujú, prehliada skutočnosť nákladov a uskutočniteľnosti tohto projektu, za predpokladu, že je to dobrý nápad.

Po prvé, mnoho potravín sa premrhá kvôli legislatíve. To znamená, že ak niekomu dáme nadbytočné jedlo a on z neho ochorie, sme zodpovední. V dokonalom svete, kde by každý bol riadne nakŕmený, by stále bolo asi také isté percento odpadu, ako je aj dnes. Väčšina odpadu sa jednoducho nedá presúvať a sama je dôsledkom snahy zásobovať každého primeranými potravinami. Bez strát je zvyčajne len hladová ekonómia.


Somálski rebeli.

Príčinou nie je, že bohaté krajiny berú chudobným

Skutočnosť je taká, že svet má schopnosť uživiť každého. Táto schopnosť závisí do značnej miery od vedy, zvýšených hektárových výnosov, primeraného využitia vody a efektívnej distribúcie. Asi 40 percent úrody kukurice v USA ide podľa zákona na výrobu etanolu a nie na potraviny. Toto etanolové opatrenie je z veľkej časti spôsobené tým, že sme zanedbali rozvoj svojich ropných zásob. Väčšina skutočnej chudoby a skutočného hladu vo svete je v rozvojovom svete. Prečo? Do veľkej miery to spôsobujú chyby a skazenosť vlád či miestnych zvykov a presvedčení. (Svoju úlohu tiež hrajú lokálne vojny.) Pravdou je, že hlad a chudoba nie sú „prirodzené“ vo svete, v ktorom vieme, ako nebyť chudobní.

"Do veľkej miery to spôsobujú chyby a skazenosť vlád či miestnych zvykov a presvedčení. Svoju úlohu tiež hrajú lokálne vojny. Hlad a chudoba nie sú 'prirodzené' vo svete, v ktorom vieme, ako nebyť chudobní."

Zdieľať

Ako to vyjadril Vzdelávací servis o hlade vo svete: „Hlavnou základnou príčinou hladu a chudoby sú operácie bežných ekonomických a politických systémov vo svete. V podstate ide o to, že kontrola nad zdrojmi a príjmom spočíva na vojenskej, ekonomickej a politickej moci, ktorá typicky končí v rukách menšiny, ktorá si žije dobre, kým tí na dne sotva prežívajú, ak vôbec.“

Ak sú tieto postrehy vierohodné, príčinou hladu a smrti hladom nie je, že bohaté krajiny berú chudobným. Prakticky všetka potravinová pomoc pochádza z niektorých bohatých krajín. No ak je potrebná zmena režimu, zvykov či ekonomickej filozofie, potom sa rozprávaním o hlade či mrhaní veľa nezmení. Ak sa má režim zmeniť, musíme hovoriť aj o inom, než o hlade a smrti hladom.

Zdá sa, že pápež tomu rozumie. Predsa len chce, aby sa čosi urobilo. Najlepším prístupom k hladu nie je sústrediť sa len na hladných, ale aj na príčiny, prečo niektorí už hladní nie sú. Hlavnou príčinou toho neboli verejné vyhlásenia, ale produktivita. Ak sa z toho nepoučíme, aj napriek naším dobrým úmyslom zostane hladu ešte veľmi veľa.

James V. Schall SJ
Autor slúžil 35 rokov ako profesor na Georgetownskej univerzite a je jedným z najplodnejších katolíckych spisovateľov v Amerike. V poslednej dobe napísal knihy
The Mind That Is Catholic (Myseľ, ktorá je katolícka) a The Modern Age (Moderná doba).

Pôvodný text: On Hunger, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo