Misia svetla

Nejaká vianočná pohľadnica obsahovala text: „Keď dom ozdobí láska, všetky ozdoby sú druhoradé.“ Čo k tomu dodať? Tam, kde je v rodinách láska, človeku už ani viac netreba.

Nativity-outside-no-frame.jpg

Vždy, keď človek nevie odkiaľ a kam so svojimi problémami a ťažkosťami, musí znova prísť Boží Syn na svet, aby nám dal trochu viac lásky, pokoja, porozumenia. Tak ako prišiel pred dvetisíc rokmi ako skutočný Boh a človek, tak prichádza aj teraz - nie ako duch Vianoc, ktorý zmizne len čo sa zhasí stromček - ale ako pravý Priateľ, osoba, ktorá chce s nami prežívať naše radosti a starosti.

Prítomnosť Priateľa v našom živote

O tom je aj naša viera. Ako sme mali možnosť premýšľať počas už ukončeného Roku viery, naša kresťanská viera nie je vypĺňaním prázdnych políčok v krížovke života, na ktoré sa nič iné nehodí, ani filozofiou, ktorú si stačí osvojiť rozumom a poúčať ňou iných, ale stretnutie s osobou, s priateľom. To, čo sa dialo v Betleheme, sa deje aj dnes u nás.

Predstavme si, že v našich rodinných Betlehemoch sú namiesto už nám známych postáv iba kartónové figuríny s vyrezanými tvárami, kam ľudia prikladajú tú svoju, aby sa odfotili. My vkladáme svoju tvár do betlehemskej scény. Volíme si, kým chceme byť, aby sme boli blízko malému Ježišovi a tak aj sebe samým. Jeho svetlo sa stáva naším, aby presvetlilo tmavé zákutia našej samoty a cez nás aj samotu druhých.

A Svetlo vo tmách svieti...

Nie sú Vianoce práve o tomto svetle, ktoré príde do nášho života, aby sme ho šírili ďalej? Aby v januári, keď sa vrátime do bežného života, ľudia pozreli na nás a s pozitívnym prekvapením skonštatovali: „On­ či ona sú nejakí iní. Sú pokojnejší, vyrovnanejší, akosi inak zvládajú problémy. Asi ten Ježiš, ten ich Priateľ, ktorého cez sviatky stretli, im dáva zmysel života. Asi to s Ním fakt stojí za pokus.“

Naša vianočná misia svetla sa začína. A ako prvého adresáta nám ponúka tých, ktorí prežívajú ťažké Vianoce: chorí, starí, opustení, bezdomovci, deti v domovoch, nezamestnaní... Odovzdajme im to, čo sme sami prijali: radosť z narodeného Krista.

Pavol Hrabovecký
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy.