Je prijímanie inovercov prapôvodnou úlohou EÚ?

Je prijímanie inovercov prapôvodnou úlohou EÚ?

Rakúsko je novou predsedajúcou krajinou EÚ. Predseda komisie Juncker, ktorý sa v otázke migrácie pripútal na kancelárku Merkelovú, to nebude mať jednoduché.

Rakúsko práve prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ, vo štvrtok rakúska Národná rada debatovala o EÚ. Mladý spolkový kancelár Sebastian Kurz povedal pri pohľade na komplikovanú migračnú otázku: „V Rakúsku je teraz vláda, ktorá sa usiluje dať veci opäť do poriadku.“ Sociálno­demokratická opozícia vyčítala kancelárovi, ktorý je populárny aj mimo Rakúska: „Hovoríte si budovateľ mostov, no v skutočnosti ničíte Rakúsko i celú Európu.“

Keď padlo meno predsedu Európskej komisie, nejaký poslanec vykríkol: „Ten ožran“. Predseda parlamentu chcel vydať kárne opatrenie, no nevedel zistiť krikľúňa. Myslím si, že tento pos­lanec neposúdil primerane celoživotné dielo Jeana-Claudea Junckera.

Keď ide do tuhého, treba klamať

Som takým zapáleným Európanom, že sa to zo mňa až parí a dymí, tiež si rád vypijem a preto mám slabosť pre Jun­ckera.

Juncker je isteže najodstrašujúcejším príkladom kresťan­s­kého demokrata, aký možno nájsť v Európe: ako lu­xem­burský premiér dopustil zavedenie registrovaného partnerstva a eutanázie a v afére „LuxLeaks“ vyšlo najavo, že jeho vláda masovo uzavierala špinavé obchody s mnohonárodnými koncernami. Zobrať iným európskym štátom miliardy z príjmov z daní, tak to vôbec nebolo proeurópske. Je nesporné, že tento syn katolíckeho oceliara sa vždy angažoval za robotníkov. Otázne je, či pod­poru veľkobánk, ktorú aj Juncker predal ako „zá­chranu Grécka“, možno ešte ospravedlniť katolíckou so­ciálnou náukou.

Pri všetkých svojich chybách je Juncker však vzácnosťou, dinosaurom, takých ako on už niet. Sotva si niekto všimol, že Juncker už v polovici svojho funkčného obdobia predsedu komisie ohlásil svoju rezignáciu. Opätovne už nenastúpi. Medzi sterilnými ľudskými mašinami, ktoré v Bruseli nastoľujú agendu, bude táto charakterná hlava chýbať. Len tri vzorky na ochutnanie z jeho nespočetných bonmotov: „Všetci znovu objavujú slovo svetonázor, ale nenazerajú na svet.“ „Som len malý svätec vo veľkej cirkvi.“ „Keď ide do tuhého, treba klamať.“ Celkom mimochodom sa odvážim poznamenať, že abstinentom v politike by sa malo nedôverovať.

Juncker bol rodeným predsedom komisie, no jeho meno vstúpi do dejín kvôli prvému vystúpeniu členského štátu z Únie a hlboko rozštiepenou EÚ. Jeho tragédia spočíva v tom, že si to za­slúžil. Mnohé zlepšil, jeho komisia zredukovala zákono­darné iniciatívy zo skorších 130 na približne 20 za rok. Juncker sa tak chybne rozhodol len v jednom rozhodujúcom historickom momente. Keď masové prisťahovalectvo blízkovýchodných moslimov trhalo EÚ, oznámil: „Kto nechce prijať ľudí inej farby pleti alebo inej viery, pochádza zo sveta predstáv, ktorý nepovažujem za kompatibilný s prapôvodnou úlohou EÚ.“

To bolo adresované strednej Európe. So svojím postojom počas utečeneckej krízy, tak to povedal Juncker v roku 2017, by Poľsko a Maďarsko neboli v roku 2004 prijaté do EÚ. Takto dôverne pozná Juncker starú EÚ, tak cudzia mu zostala stredná Európa. Usiluje sa hájiť aj Stredo­eu­ró­panov, napríklad svojím silným odkazom: „Slováci musia mať v rybích prstoch rovnaké množstvo ryby ako ktokoľvek iný v EÚ.“ No len veľmi zriedka cestuje do nových členských štátov, len keď to bezpod­mienečne musí byť.

Junckerova tragédia spočíva v tom, že počas utečeneckej krízy premrhal skvelú príležitosť zastupovať záujmy celej Európy. Radšej nasledoval líniu Angely Merkelovej, ktorá na hraniciach takmer tri roky porušovala európske a nemecké právo, neústupne trvala na svojej rozkladnej migračnej politike a usilovala sa problém, ktorý sama vyrobila, preniesť cez kvóty na druhých a tým sa do úplného omrzenia predstavovala ešte aj ako nositeľka „európskeho riešenia“ a „vodkyňa slobodného sveta“.

Merkelovej autokratickosť vzbudila pozornosť dokonca aj staručkého štátneho filozofa Spolkovej republiky Nemecko. Keď Merkelová v jú­no­vom spore o azyl požadovala „lojalitu“ od európ­s­kych partnerov, Jürgen Ha­ber­mas konštatoval: „Spravidla je to šéfka, čo očakáva od svojich spolupracovníkov lojalitu.“ No Európska komisia nekritizovala v rokoch 2015-2016 Merkelovú za jej neeurópsky postup, ale Rakúsko za uzavretie balkánskej trasy. Juncker ďalej neústupne tvrdí: „Nie, nebola to chyba.“

Katolícke multikulti v Luxembursku

Prapôvodnú úlohu prijímať inovercov možno v zmluvách EÚ hľadať dlho. Nič také v nich nie je. Tu Juncker opäť raz zaklamal. Z úst Luxemburčana znelo toto tvrdenie nielen smelo, ale aj veľmi pokrytecky: celé desaťročia totiž bolo nevyslovenou štátnou doktrínou veľkokniežactva púšťať do krajiny takmer výlučne katolíckych migrantov – Talianov, Portugalčanov a Kapverdčanov. V Luxemburgu nájdete ľahšie omšu v portugalčine než v jednom z troch ofi­ciálnych úradných jazykov. Tých málo luxemburských mos­limov žije roztrúsene a sú to Európania z Balkánu. Tak­mer 50 percent luxemburského obyvateľstva pred­sta­vujú prisťahovalci, a predsa je tu menej integračných prob­lémov než v krajinách s piatimi percentami mos­limov. A tak Luxemburčanovi sa hovorí ľahko.

Jean-Claude Juncker mohol chrániť svojich Európanov, napríklad v zmysle Emmanuela Macrona, ktorý hovorí aj o „ochraňujúcej Európe“. Takmer dve tretiny občanov EÚ sú proti moslimskemu prisťahovalectvu. Prečo to Juncker neprijal ako úlohu, prečo si radšej vymyslel prapôvodné úlohy? Podarilo by sa mu spojiť Európu ako nikomu inému.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo