Proglas je niečo iné, ako ste sa učili

Proglas je niečo iné, ako ste sa učili

Kristína Pavlovičová mení pohľad na jeden z klenotov slovanskej kultúry.

Poznáte to šteklivé svrbenie, keď ste súčasťou niečoho nového, čo mení zažitý pohľad a ponúka úplne iné vysvetlenie? Pamätám si, ako som pred rokmi zažil ten pocit pri čítaní eseje Ladislava Kováča Premýšľanie o vede a našich dejinách, a potom o pár rokov neskôr, pri eseji Dušana Škvarnu, ktorý jeho pohľad zásadne revidoval. Niečo podobné som zažil aj pred pár dňami vďaka štúdii mladej slavistky Kristíny Pavlovičovej (roč. 1983) s chladne vecným názvom Veľkomoravský Proglas (Trnava, 2016).

Na štúdiu ma s pohnutím v hlase upozornil Štefan Bučko, herec a recitátor, ktorý nahral Proglas v staroslovienčine, rytmus mu pomáhal pochopiť a čaro básne objasňoval počas opakovaných prechádzok geniálny básnik a prekladateľ Viliam Turčány. A zrazu je všetko inak, povedal mi nedávno Štefan, Proglas totiž nie je báseň a... dodal ešte niečo intímne, týkajúce sa Viliama Turčányho.  

Pavlovičovej štúdia je dva roky stará, ide o text, ktorý zásadne mení význam a čítanie Proglasu. Pavlovičová pozorne prečítala a analyzovala jednotlivé preklady a prebásnenia do slovenčiny, poukázala na vážne významové posuny, dokonca zmeny textu, historické aj teologické, dokonca jazykové neporozumenia. V anglicky písanom zhrnutí dokonca odmietla tieto interpretácie ako „ideologické“. A pôsobí absolútne presvedčivo.

Proglas je samozrejme klenot, autorka ho o žiadnu z jeho krás neoberie, naopak, dokáže nanovo prebudiť záujem o vyše tisíc rokov starý text. Proglas fascinuje rôzne skupiny čitateľov, má nesporne svoju historickú, náboženskú aj jazykovú hodnotu. Patrí k Veľkej Morave aj modernej a súčasnej  slovenskej kultúre. V poslednom období to dokazujú jeho preklady do iných rečí, ktoré s veľkou vášňou propaguje slovenský prekladateľ a diplomat Stanislav Vallo. Mal som možnosť opakovane zažiť Stanovu radosť, nuž, Proglas je skrátka stále živý a nanovo ožíva.

Kristíne Pavlovičovej sa však podarilo niečo veľkolepejšie, jej text mení paradigmu. Už to nie je len prekladateľský export, báseň či dokonca veľbáseň (Turčány) alebo veľpieseň (Križka), ktorá pomyselným mýtickým spôsobom začína dejiny vysokej kultúry na našom území, Pavlovičová otočila záujem, všimla si kvalitu našich domácich prekladov a interpretácii. A zistila vážne chyby. Autorka ukáže početné rozpory v rôznych interpretáciách, odlišné počty veršov, odlišné znenia.. a napokon ponúkne vysvetlenie, kde všetko dáva nový zmysel.

Krátky úvod: Originál Proglasu nepoznáme, predpokladá sa, že bol napísaný v hlaholike, nám sú známe štyri neskoršie odpisy ale už v cyrilike. Ani autorom si nie sme úplne istí, hoci u nás považujeme automaticky za autora sv. Cyrila, možné je, že autorom bol aj niekto iný, napríklad Metodov žiak Konštantín Preslavský. Najstarší z odpisov je z 13. storočia, medzi originálom v hlaholike a jeho prepisom v cyrilike, ktorý poznáme, sú teda štyri storočia, pričom tzv. Chilandarský rukopis objavil až v roku 1868 Lev Alexandrovič Kavelin (nazvaný je podľa athoského kláštora, kde bol nájdený).

O desať rokov skôr, v roku 1858 bol objavený tzv. Hilferdingov rukopis, je však o storočie mladší, zo 14. storočia, meno má podľa ruského slavistu Alexandra Fjodoroviča Hilferdinga, ktorý ho objavil v Peči, dávnom sídle srbských patriarchov. Tretí prepis sa nazýva Chludovovov, opäť podľa nálezcu Alexeja Ivanoviča Chludova, pochádza zo 14. storočia, je blízky Chilandarskému rukopisu, sú tam však isté zmeny. Posledný štvrtý rukopis sa nazýva Trojický, obsahuje len menšiu polovicu textu a pochádza zo 16. storočia.

To bolo 19. storočie. Proglas bol znovunájdený v cyrilike, ďalší posun prinieslo 20. storočie. Rus Alexej Ivanovič Sobolevskij text rekonštruoval (1910) a dal mu podobu básne. Myslel si totiž, že autorom Proglasu aj Abecednej modlitby je Konštantín Bulharský, a keďže Modlitba mala podobu dvanásťslabičného veršu, zveršoval aj Proglas. Ďalší posun sa spája so slovinským slavistom Rajkom Nahtigalom, ktorý v text rekonštruoval (1943) modernejším spôsobom, do textu však pridal viacero prvkov (ešte ich označil, aby bolo jasné, že ide o jeho zmeny), problém bol v tom, že sa držal mustry, že ide o báseň.

Básnik, prekladateľ a literárny vedec Viliam Turčány 10. marca 2014 počas prezentácie knihy sv. Konštantína Filozofa Proglas I slovo i písmo. Foto: Martin Baumann/TASR

Na Slovensku preložil Chilandarský rukopis aj Nahtigalovu rekonštrukciu Ján Stanislav (1967), poňom Eugen Pauliny (išlo o surový podklad, nepublikovaný), ktorý využil následne Viliam Turčány ktorý ho neskôr prepracaval a poslednú verziu vydal v roku 2011. S vlastným prekladom prišiel aj ďalší významný básnik a prekladateľ Ján Zambor a pomerne voľný preklad (sám ho označil za parafrázu) pripravil aj Ľubomír Feldek.

Problém, ktorý si všimla Pavlovičová je, že každý ďalší slovenský preklad Proglasu ho vzďaľuje originálu, jednak text „poetizuje“ a „prikrášľuje“, ešte prekvapivejšie je, že ho obsahovo mení.

Ako to vie, keď originál nepoznáme?

Jednak porovnaním s pôvodnými odpismi a prvými rekonštrukciami (Nahtigalove zátvorky sa stratili a doplnky sa stali súčasťou textu), jednak fascinujúcou rekonštrukciou toho, na čo mal podľa nej Proglas pôvodne slúžiť. Pri čítaní nosných kapitol jej štúdie je čitateľ opakovane prekvapovaný, od zlých prekladov (apoštol Matúš sa stal napr. Matejom), voľnou interpretáciou, stratou zmyslu pre náboženský a v užšom zmysle slova pravoslávno-byzantský kontext.

K najlepším častiam štúdie patria tie, kde autorka poukáže na nesprávny preklad a významové posuny. Napríklad keď sa biblický citát z apoštola Pavla zmení na voľnú parafrázu alebo keď sa žiadostivosť ako kresťanská necnosť v širšom zmysle zmení na smilstvo či sexuálnu „žiadzu“, prípadne  keď prekladatelia premenili „mučivý oheň“ s teologickým významom na „horiaci oheň“ alebo „horúce plamene“, podobných príkladov je uvedených viacero, týkajú sa aj tak základných slov ako národ, jazyk, kmeň či dokonca čísloviek.

Chvíľami je to doslova zábavné, napríklad keď Feldek zdôvodňuje prečo má Proglas podobu spievanej básne: „museli zistiť, že prichádzajú dať písmo a spisovnú reč národu, ktorý si to mimoriadne zaslúži, pretože je to národ nielen so široko-ďaleko najväčším rozprávkovým bohatstvom, ale aj národ široko-ďaleko najspevavejší. A hádam si len nebudeme myslieť, že naši staroslovienski predkovia spievali vo voľnom verši? Kde bola pieseň, tam určite bol aj rým.“

A čo autorka tvrdí?

Presvedčivo vyvracia, že ide o báseň alebo hymnus, ukáže, že Proglas bol komponovaný v rečníckom štýle, náročnom a ťažkom, ukáže dobový kontext. Išlo teda o prozaický žáner s mnohými rečníckymi prvkami. Vysvetlí ako básnenie Proglasu vzniklo, prečo nesedia počty veršov, prečo bol Proglas na pergamene písaný tak, ako bol.

Ešte vážnejšie je odlíšenie, že nemalo ísť o prvú báseň v novom jazyku, ale o „predslov prekladateľa (...), ktorý má za cieľ presadiť biblický text do bohoslužobného života novovznikajúcej slovanskej cirkvi na Veľkej Morave,“ text mal teda obstáť pred vyššou cirkevnou autoritou, aj Slovanmi, ktorým bol určený. Autorka svoje tvrdenie oprie o autoritatívny historicko-teologický výklad, o.i. dielo sv. Hieronýma, ktorý obdobných „proglasov“ napísal niekoľko.

Kristínu Pavlovičovú si treba začať pozorne všímať, dlho sa neobjavil podobný talent, ktorý s takou bravúrou otočí doterajšie vedomosti naruby. Navyše ide o veľkú historickú a náboženskú tému a samých rešpektovaných autorov, ktorí sa jej u nás venovali. Pavlovičovej zistenia ich prácu neničí, len poukazuje, že zatiaľ čo Turčány so Zamborom, Feldekom a ďalšími písali básne (krásne básne, treba dodať), Konštantín (alebo iný autor Proglasu) napísal niečo trochu iné.

Aby som to zhrnul, zdá sa, že čakáme na nový preklad Proglasu. Ťažko si dokážem predstaviť väčšiu propagáciu a oživenie témy, ako práve toto. Na význame Proglasu nič nemení, že podobných textov bolo napísaných viac a že "náš" Proglas nie je až tak jedinečný. Naopak, vďaka mladej akademičke z Trnavskej univerzity konečne začíname chápať o čo v Proglase išlo a ide.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo