Nedotýkajú sa nás a ani iní kresťania sa s nami nechcú sobášiť

Nedotýkajú sa nás a ani iní kresťania sa s nami nechcú sobášiť

Rozhovor so Šerin Aša o útlaku proti dalitom, rasizme Gándího a znásilňovaní žien.

Kto sú daliti?

V Indii máme kastový systém, sú štyri kasty, Indovia veria, že je to božie dielo. Je to ale jednoduchšie, tento systém vytvorili ľudia, ktorí z neho ťažia. Najvyššie stoja brahmáni, ktorí veria, že sa narodili v hlave boha, preto je ich poslaním sprostredkovať nám poznanie. Pod nimi sa nachádza kasta s označením kšatrija, sú z paží boha, preto majú vládnuť krajine, pod nimi sú vaišovia, narodení zo stehien, preto majú v Indii na starosti obchod, pod nimi stoja šúdrovia, slúžia vyšším trom kastám, sú z chodidiel. Toto je kastovný systém. A pod týmito štyrmi kastami sú daliti, sme vydedencami systému, nie sme ani jeho súčasťou. Tie štyri kasty si hovoria, že sú dotknuteľní (touchables) a my sme nedotknuteľní. Väčšina z príslušníkov kást sú hinduisti, medzi dalitmi je rozšírené kresťanstvo. Tento systém funguje v Indii viac ako 2000 rokov.

Ale kasty sú oficiálne zrušené a ústavou zakázané.

Oficiálne áno, jeden z článkov ústavy hovorí, že všetci sú si rovní. V skutočnosti to neplatí, kultúra je silnejšia.

Čo znamená to označenie dotknuteľný a nedotknuteľný?

Som dalitská žena, keď prídem do dediny a stretnem ženy z týchto štyroch kást, budú ma posielať preč, aby sa ma nedotkli, aby sa nepošpinili.

Ani úplne bežný dotyk, aj to je vylúčené?

Vylúčené. Ani s nami nejedia, nemôžeme robiť kuchárov alebo pekárov, neženia a nevydávajú sa s nami. Občas sa nájde nejaký radikálne založený jednotlivec, ktorý sa opováži to porušiť, ale neoficiálny zákaz sa rešpektuje. Keď prídem do mesta, nenájdem ubytovanie medzi ľuďmi z kást.

Ako vedia, že ste dalitská žena?

Spýtajú sa ma a ja im to poviem.

Prečo to neutajíte?

Raz som to zatajila, ale keď sa po čase na to prišlo, stretla som niekoho, kto ma poznal, a oni zistili, že som dalitská žena, boli na mňa veľmi nahnevaní. Celé roky som sa hanbila za to, kto som a ku komu patrím, ale jedného dňa sa to zmenilo, povedala som si, že sa nemám za čo hanbiť a už na otázku, z ktorej komunity pochádzam, odpovedám priamo. Mala som veľa priateľov, ale keď prišli na to, že som dalitka, zrazu už priateľmi neboli, taký život nestojí za to.

Koľko ľudí sa voči vám správalo inak, boli z vyššej kasty, ale aj keď prišli na to, že ste dalitka, nezmenilo to ich názor na vás?

Občas sa to stane, išlo o príslušníkov nižších kást a boli to kresťania. Ale ani oni s nami nechcú uzavrieť zmiešané manželstvá..

... ani kresťania?

Ani kresťania. Ale oni sa nás dotknú, jedia s nami, dokážeme byť priateľmi. A to je dobre.

Indický kastový systém. Foto: Šerin Aša

A spomedzi ostatných Indov-nekresťanov aké percento z nich sa k vám nespráva podľa príslušnosti ku kaste?

Možno desať percent. Ale ak ide o manželstvo, tam sú všetci jednotní. Manželstvo medzi kastami je striktne zakázané.

Ústava kasty zakazuje, spoločnosť podľa nich žije, ako sa správa vláda? Snaží sa prekonať kastový systém?

Vláda, to sú príslušníci druhej najvyššej kasty, tým som odpovedala. Existuje zaujímavá postava Dr. Ambedkara, zomrel v 50. rokoch a bol to hlavný autor indickej ústavy. Bol to dalit a on presadil v ústave rovnosť. V Indii každý pozná Gándhího, on je označovaný za otca vlasti, Dr. Ambedkar je v jeho tieni, pritom to bol skutočne veľký človek, ktorý uspel na Columbia university a London School of Economics, na konci života konvertoval na budhizmus, poznal Bibliu a oceňoval Krista a cítil sa byť Mojžišom našej komunity. Jeho  význam však ďaleko presiahol dalitov.

Ako sa správal k dalitom Gándhí?

Bol absolútne proti dalitom. Keď Briti v roku 1932 presadili politickú reformu, ktorá dávala dalitom rovnocenné postavenie s ostatnými Indmi, Gándhí začal držať hladovku, aby sa táto reforma netýkala dalitov. Existuje jedna reč Dr. Ambedkara, v ktorej hovorí, ako je Gándhí mužom s dvomi tvárami, jednou pre Západ, kde hovorí o rovnosti, a druhou pre Indov, kde obhajoval kastový systém, najmä pokiaľ ide o dalitov.   

To, o čom hovoríte, sa volá rasizmus.

Áno, ale je to ešte horšie, aj rasisti sa môžu nižších rás dotýkať, nás sa ani nedotýkajú. Sme untouchables.

V Indii je viacero štátov, ktoré sa navzájom líšia. Sú daliti diskriminovaní aj v tzv. komunistických štátoch v Indii, ktoré sú sekulárnejšie, ako v Goa napríklad?

Áno aj tam, ale sú rozdiely. Ja som zo štátu Kérala, kde sú sýrski kresťania aj latinskí. Sýrski kresťania patria k vyšším kastám, latinskí sú daliti. Hoci nie sú žiadne manželstvá medzi nimi, inak je to lepšie, máme tam svoju dôstojnosť, správajú sa k nám priateľsky. India je vidiecky národ, väčšina žije na dedinách. Na každej dedine sú dve dediny, jedna patrí kastám, druhá dalitom.

A každý vie, kto kam patrí?

Keď prídem do Ameriky, kde ma nikto nepozná, stretnem niekoho z Indie, spýta sa ma, odkiaľ som, poteší sa, z ktorej som oblasti, dediny a potom sa spýta, kde presne bývam – a je koniec. Keď poviem názov ulice, presne vie, či som dalitka. Južné ulice sú pre dalitov. A podľa úsmevov zistíte, že už je všetko inak.

India je demokracia, máte stranu, ktoré sa snaží presadiť reálnu rovnosť?

Áno, máme, volá sa BSP, na jej čele sú aj ženy, presadili viacero kultúrnych zmien aj pre dalitov. Minulé voľby sa im stala zlá vec, prišli o veľa mandátov, hoci ľudia tvrdili, že za nich masovo hlasovali, počítacie stroje ukázali prepad hlasov. Naši ľudia odvtedy žiadajú, že chcú voliť iba papierovým systémom, nie elektronickým, obávame sa, že tam dochádza k manipulácii. Tie stroje sa dajú hacknúť, papierové lístky možno skontrolovať lepšie. V Indii žije asi 25 percent dalitov, problém je, že časť zvolených poslancov rešpektuje záujmy strany a nie vždy prihliada na záujmy dalitov, čo je naša chyba.

Na Slovensko ste prišli na pozvanie organizácie ACN robiť kampaň na podporu dalitov v Indii, pomoc pre nich. Povedzte pár príkladov, ako vyzerá bežná diskriminácia.

Budem hovoriť najmä o dalitských ženách. Ak žiadame o riadnu mzdu, nedostávame ju, často sme sexuálne zneužívané a znásilňované, aj vyplatenie malej mzdy podmieňujú sexuálnymi službami. Ďalšia vec sú ťažké práce, v poľnohospodárstve, stavebníctve aj inde.

Aké časté je znásilňovanie?

Jedna zo štyroch dalitských žien je znásilnená. Zvláštnym prípadom je skupinové znásilnenie, ktoré sa v podstate mimo našej komunity nevyskytuje.

V niečom to pripomína situáciu z USA, americkí otrokári sa voči otrokyniam správali ako k majetku, tiež ich znásilňovali, čo však prinieslo prekvapivú reakciu: deti černošiek s belošskými otrokármi sa stali novým hlasom v boji za rovnosť, ich otcovia boli otrokári a mimomanželskí synovia sa im postavili a dosiahli viaceré úspechy. Existuje niečo podobné aj v Indii?

V Indii nič podobné nepoznám, deti z týchto vzťahov sú untouchables rovnako ako ich matky. Ich postavenie je zlé aj preto, že majú zlé vzdelanie, nemajú pôdu. Aj keď vláda niečo podporí, často sa to obráti proti komunite dalitov. V minulosti to bolo ubytovanie, kde celé rodiny žili v jednej miestnosti, v poslednom období sú to mobilné telefóny, keďže učím, všimla som si, že 80 percent dalitských študentov má androidy, dostávajú sim karty zdarma, ale využívajú to na sledovanie pornografie a celé to ďalej demoralizuje dalitskú komunitu. India je štátom závislým od filmov, problém je, že stále ide o lásku a sex. Učím 20 rokov, také zlé to ešte nebolo, mládež hovorí omnoho viac o sexe, po ničom inom netúži. Stráca sa záujem o vzdelanie, aj schopnosť sa niekam posunúť, je to hrozné.

Váš osobný príbeh je ale iný, ste učiteľka, ako ste sa ňou stali?

Vďačím za to svojej rodine, moji starí rodičia konvertovali na kresťanstvo v roku 1901. Moja prababka nemohla chodiť odetá, musela chodiť odhalená, od pása nahor nahá. Hrozili jej, že ak sa oblečie, odrežú jej prsia. Moja babka sa proti tomu vzbúrila a začala sa organizovať, vzniklo hnutie žien, ktoré chceli chodiť odeté. Vznikol problém, a keďže sme boli britská kolónia, skončil ako súdny spor a moja babka v roku 1923 súd vyhrala. Keď sa jej potom pýtali, ako rozlíšia dalitské ženy od ostatných žien, keď aj ony budú môcť nosiť hornú časť odevu, babka im odpovedala, že ak sa chcú ostatné ženy odlíšiť, môžu teraz začať chodiť nahé ony... (Smiech.)

Vaša babka bola feministka!

(Smiech.) Vidíte a jej gény som zdedila, aj moja mama bola učiteľka, učím na kresťanskej škole.

Sú daliti diskriminovaní na školách?

Ako sa to vezme, na štátne školy môžeme chodiť, sme akceptovaní, ale sedíme oddelene. Na súkromných a cirkevných školách takáto diskriminácia nie je, ale tie sú príliš drahé, aj kresťanské.

Ako sa vláda správa k dalitom, keď konvertujú na kresťanstvo?

Snaží sa to oslabiť, ak daliti nie sú kresťanmi, majú nárok na vyššie benefity, keď sa daliti stanú kresťanmi, získajú označenie BC a strácajú nárok na sociálne benefity.  

Ale to je potom pasca, kresťanstvo dalitom sociálne pomáha a okamžite sa stávate kvôli nemu diskriminovaní zo strany štátu.

Áno. Naozajstná pasca.

A daliti sa stále rozhodujú pre konverziu a kresťanstvo, prečo?

Kvôli dôstojnosti, kresťanstvo nám dáva sociálnu dôstojnosť, v cirkvi sme považovaní za rovnocenných ostatným ľuďom.

Koľko dalitov je kresťanmi?

2,5 percenta, ale existuje aj kategória skrytých kresťanov, ktorí sú oficiálne hindu, kvôli benefitom od štátu, ale inak sú praktizujúcimi kresťanmi. Podstata je v tom, že títo ľudia sa domáhajú sociálnej dôstojnosti, chcú ju presne tak, ako o tom hovoril Dr. Ambedkar, ktorý bojoval za rovnosť nielen pre dalitov, ale aj pre ženy. Rovnosť je základom pre všetko ostatné, vzdelanie, zamestnanie a spoločnosť, politiku. Bez dôstojnosti a rovnosti nefunguje nič z toho tak, ako má. V Indii je veľká nerovnosť.

Ako vám pomáha to, že bežní Indovia vnímajú Západ ako kresťanský? Predpokladám, že sa im páčia západné filmy, imponuje im bohatstvo Západu a vnímajú vás ako príslušníkov západného náboženstva. Pomáha vám to nejako?

Áno, vidia, že životný štýl kresťanov na Západe je iný, nie taký, aký si spájajú s dalitmi, a to im nabúrava obraz, aký zdedili. Platí to aj naopak a kresťania medzi dalitmi sa snažia správať ako Európania, pri obliekaní, stolovaní, používame napríklad keramické nádoby a taniere pri obede, ale aj bežnom správaní a vystupovaní. Ak sa niekto nespráva dostatočne decentne, napomenú ho rodičia slovami, správaj sa ako kresťan, aj to nás formuje. V pozadí je práve to, že kresťania sú takí ako ľudia na Západe.  

Keď chcete byť ako my, to znamená, že by sme vám mohli aj nejako pomôcť. Prišli ste na Slovensko získať peniaze, na čo presne?

 V Indii je často prakticky veľmi ťažké postaviť kostol, je to možné, ale kladú sa mnohé prekážky, preto sa snažíme robiť zbierky na multifunkčné centrá, ktoré slúžia našim farnostiam aj ako kostoly, aj priestory na vzdelávanie, stretanie a ďalšie činnosti. V poslednom čase čelíme silným perzekúciám zo strany vládnej strany, ktoré je radikálne hinduistická a nacionalistická, kresťania sú obeťami.

Foto: ACN Slovensko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo