KOMENTÁR: KDH nikdy tak nesiahalo na prezidenta, mlčí však ako hrob

Sedemnásť percent pre Jána Čarnogurského je dobré číslo. Nech je povesť viacerých prieskumov akákoľvek, toto vyzerá na logický výsledok, aj keď mnohí neveriacky otvárajú oči.

Agentúra MVK včera zverejnila výsledky prieskumu verejnej mienky ohľadom budúcoročných prezidentských volieb. Respondenti dali 41,9 % hlasov R. Ficovi, na druhom mieste bol so 17,2 % J. Čarnogurský, na treťom R. Procházka so 16,4 %, nasledovali A. Kiska (13,3 %) a P. Šťastný (11,2 %). Vysvetlenie, prečo dostal Čarnogurský tak veľa oproti marcovému prieskumu vo Focuse (7,6 %), môže byť úplne jednoduché – jednak sa aktivitami postupne dostáva do povedomia a hlavne bol v ankete vypustený Pavol Hrušovský, ktorého hlasy podľa všetkého prešli v prospech Čarnogurského.

Postup KDH je však veľmi problematický. Už takmer rok je najsilnejšou opozičnou stranou (percentuálne sa síce predbieha s OĽaNO, ale to je viac skupinou nezávislých poslancov, ako štandardnou stranou). SaS sa rozpadli, SDKÚ sa síce neprepadli úplne, ale oproti niekdajším 14-15 percentám majú približne polovicu, Most-Híd sa pohybuje tiež okolo 7-8 percent. NOVA sa pomaly dvíha, ale na KDH zatiaľ nedosahuje. Aj pomer poslancov NR SR ukazuje na približne takéto rozloženie. Nemalo by byť preto nelogické očakávať, že najsilnejší opozičný subjekt bude výrazne ak už nie dominovať, tak aspoň vytvárať tlak na ostatných a na verejnú mienku, aby boli v rôznych oblastiach presadzované jeho nápady a ľudia. A zvlášť pri takej funkcii, ako je prezident republiky.

Deje sa však opak – KDH tu mlčí ako hrob. Má pritom najlepšiu východiskovú pozíciu možno aj za celých 20 rokov svojej existencie, veď doteraz vždy nejakým spôsobom dominovali kandidáti iných pravicových strán – Schuster za SOP v 1999, Kukan za SDKÚ v 2004 či Radičová za SDKÚ v 2009. 

"Rok pred voľbami sú najsilnejšími opozičnými kandidátmi na prezidenta dvaja z prostredia KDH. Ak si to hnutie skomplikuje ešte niekým tretím, bude to už úplné unikum."

Zdieľať

Na ich nerozhodnosť dopláca jednak volič, a teraz konkrétne aj spomínaný Čarnogurský. Už niekedy od polovice minulého roka verejne aj na radách a kongresoch KDH hovorí, že plánuje kandidovať na úrad prezidenta a že sa uchádza aj o ich podporu. V každej normálnej strane je prezidentská kandidatúra jej zakladateľa prestížnou udalosťou, vecou cti a vedomia svojich základov. Nech to znie akokoľvek pateticky, je to tak. Resp. je to aspoň dôležitou otázkou, ku ktorej sa treba seriózne postaviť. Čo mu však KDH odkázalo? Okrem zarytého mlčania vôbec nič.

Mohli mu povedať – „Vážime si ťa, odviedol si pre nás aj pre Slovensko dobrú robotu, ale teraz je pre nás prioritou Ľudová platforma, kde musíme rešpektovať našich partnerov. Postavíme preto vlastného kandidáta, ktorý pôjde v línii našej súčasnej politiky.“ Hoci sa nevie, čo z platformy bude platiť aj po ďalších voľbách, čoho všetkého vlastného sa KDH bude musieť kvôli nej vzdať a či sa to vôbec oplatí v otázke prezidenta. Resp. ako do súdržnosti platformy sedí verejný príklon SDKÚ ku Kiskovi. Mohla to byť však aspoň nejaká odpoveď. Nepovedali mu nič. Tak sa zobral a začal zbierať podpisy pod svoju kandidatúru, s vyjadrením, že bude rešpektovať ich prípadného kandidáta, s ktorým sa teší na férový súboj. Podľa publikovaných správ má už okolo 60-70 % podpisov vyzbieraných. Má teraz Pavol Hrušovský právo od neho žiadať, aby mu prepustil kandidátske miesto?

Pred dvoma týždňami vyšiel s Čarnogurským rozhovor v SME, ktorý vyznel negatívne, čo bolo ešte zdôraznené komentárom Petra Schutza. Dobrú odpoveď na to napísal Vladimír Palko, keď skritizoval novinársku falošnosť pri posudzovaní ústretovosti k Smeru, ktoré Čarnogurský trochu načrtol. Dal by sa ale vysvetliť v podstate každý ďalší jeho výrok, ktorý vyznel problematicky. Jednoducho si pri jeho posudzovaní treba odmyslieť názor redaktora, ktorý s ním robí rozhovor, potom vám jeho vyjadrenia môžu vyjsť veľmi racionálne. Ale nech by kandidoval akýkoľvek kresťanský politk, liberálne SME ho rozmažú tak či tak, každá takáto kampaň bude zložitá.

Je rok pred voľbami a vec sa má tak, že Iveta Radičová kandidovať podľa všetkého nebude a najsilnejšími opozičnými kandidátmi sú dvaja ľudia z prostredia KDH. Je to dosť unikátna situácia, navyše jeden z nich (Čarnogurský) je aj plne na strane kresťanského chápania kultúrno-etických otázok (Procházka je za registrované partnerstvá homosexuálov). Pavol Hrušovský sa k svojej kandidatúre mal vyjadriť do 15. mája, zatiaľ tak neurobil. Ak kandidovať predsa len bude, tak medzi dvoch (viac-menej) svojich ľudí postaví KDH ešte ďalšieho tretieho a to už bude úplné unikum hodné snáď aj nejakého patentu.

Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: hnonline.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo