KÁZEŇ PAVLA HRABOVECKÉHO: Sme iní ako ostatní?

laska.jpg

Na jednom blogu si autorka dala námahu vyhľadať googlom otázku: „Čím sú známi kresťania?“ (What are Christians known for?)

Okrem iného jej naskočilo aj video s anketou pripravenou v USA. Američania rôznych tvarov aj farieb zdôraznili viackrát negatívne veci ako „snahu presvedčiť iných, aby boli kresťanmi,“ „pokrytectvo“ či „politiku.“ Objavila sa tam ale aj žena prezlečená za Marilyn Monroe, z ktorej vyšlo toto: „Tak dúfam, že predovšetkým láskou. Tým by sme ako nasledovníci Krista mali byť známi: láskou, dokonalou láskou.“

Sme iní ako ostatní?

Keď Ježiš zanechal svojim učeníkom nové prikázanie, dodal: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13,35) V súlade s jánovskou teológiou aj tento výrok by mal znamenať, že nasledovníci Krista sú iní ako ostatní, a práve preto budú ľahšie rozoznateľní od nie-nasledovníkov. Predovšetkým v tom, že budú robiť to, čo robil ich Učiteľ a takto mu urobia pred svetom tú najlepšiu reklamu.

Láska ako riziko viery

V jednej zo svojich kázní sa bl. John Henry Kardinál Newman pýta o skutočnej odlišnosti života viery. Čo by sme robili, keby sme neboli kresťanmi? Ako by sa náš život líšil od toho, čo robíme práve teraz? „Skutočne sa bojím, že väčšina ľudí zvaných kresťania, nech už vyznávajú čokoľvek, nech sa domnievajú, že cítia čokoľvek, nech už tvrdia čokoľvek o tom, akú v sebe majú vrúcnosť, božskú inšpiráciu a lásku, by si počínala skoro úplne rovnako ako teraz, ani oveľa lepšie, ani oveľa horšie, keby verili, že kresťanstvo je len rozprávka.“ Newman príznačne zdôrazňuje, že aj keď rozprávame o riziku viery, ktoré podstupujeme, v skutočnosti to nie je nikde vidieť. Nie je vidieť, ako riskujeme pre lásku.

"Prekonať seba a chcieť šťastie druhého – to je riziko viery, ktoré sa nám dáva ako príkaz inakosti."

Ako má vyzerať inakosť kresťanov?

Emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Deus Caritas est odporúča hľadať odpoveď na to, ako žiť lásku v Piesni piesní. Hovorí, že v tejto knihe sa na vyjadrenie lásky používajú dve slová: dodim a ahabá. Prvé označuje neistú lásku počas neurčitého hľadania, ale druhé, nám známe pod gréckym termínom agapé, odzrkadľuje istotu nájdenia druhej osoby a prekonanie egoizmu. „Teraz sa láska stáva starosťou o druhého a pre druhého. Nehľadá viac seba, ponorenie sa do opojenia šťastím. Naopak, hľadá šťastie milovaného: stáva sa zriekaním, je pripravená na obetu, ba dokonca ju vyhľadáva.“ (6) Zatiaľ čo človek neistý hľadá pre seba šťastie vo všetkom a všade, nevediac k čomu upnúť svoju lásku, kresťania by mali byť tými, ktorí sú si istí, ktorí našli v osobe Krista a blížneho pevný bod, s ktorým pohnú celým svetom.

Prekonať seba a chcieť šťastie druhého – to je riziko viery, ktoré sa nám dáva ako príkaz inakosti. A iba táto inakosť dokáže osloviť v budúcej ankete o kresťanoch.

Pavol Hrabovecký

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy.

Ilustračné foto: wikimedia.org