Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
22. február 2018

Najprv teliatko, potom dieťatko

Ako jednodetný systém preriedil evanjelikov na juhu stredného Slovenska dlho pred tým, než svet začal hovoriť o demografickej kríze.
Najprv teliatko, potom dieťatko

Ľudské embryo v 3-D filme o ľudskom rozmnožovaní v múzeu zdravotníckej výchovy v holandskom Oegstgeeste. Ilustračné foto: TASR/AP

Asi najmrazivejším symbolom javu, známeho ako „jednodetstvo“, boli náhrobky na cintorínoch:

„Najviac som sa zastavovala pred krížmi, na ktorých sa čudne, neprirodzene vynímali na zasklených fotografiách tváre mladučkých žien v ligotavých čepcoch,“ píše Hana Ponická v próze Ábelovský dom. „Priveľa mladých mŕtvych žien na takú malú obec.“

Toto a ďalšie podobné dobové svedectvá zozbieral Ján Aláč, autor odbornej štúdie s názvom Jednodetstvo, rozprávanie o pustých školách a prázdnych dvoroch. Spolu s literárnovedným textom Júliusa Lomenčíka tvorí prílohu k pozoruhodnej próze Samuela Činčuráka Tajní vrahovia. Takmer zabudnutá novela, odohrávajúca sa v závere existencie Rakúsko-Uhorska a v počiatkoch ČSR, vznikla v roku 1928 a spolu so spomenutými odbornými textami ju vlani vydal Miloš Hric a Múzeum sestier Royových.

Čím vlastne bol onen „jednodetný systém“ alebo skrátene proste „jednodetstvo“?

Priekopníci demografickej krízy

Osudovou témou 21. storočia je demografia. Miera plodnosti väčšiny vyspelých štátov sa nachádza pod číslom 2,1 dieťaťa na ženu, čo je úroveň, ktorá akurát zabezpečuje zachovanie počtu obyvateľov krajiny. Na Slovensku pripadá na ženu len približne 1,4 dieťaťa a naša spoločnosť bude patriť k najrýchlejšie starnúcim v Európe.

Hoci demografickú krízu zvykneme považovať za moderný jav, v slovenských dejinách pre ňu nachádzame čudný regionálny precedens: Niekedy od začiatku 19. storočia sa v evanjelických komunitách na juhu stredného Slovenska začal presadzovať fenomén jednodetstva, ktorého dôsledky vrcholili v 20. storočí – v období medzi dvomi svetovými vojnami.

Ľudia proste začali považovať za nepísanú spoločenskú konvenciu mať v manželstve len jedno dieťa. Ako najčastejšia príčina sa uvádza snaha zamedziť drobeniu sedliackych majetkov medzi viacerých potomkov, prípadne naopak, dosiahnuť ich spájanie.

Jednou z ústredných postáv Činčurákovej prózy Tajní vrahovia je „stará Hajdúková“ – zámožná, no lakomá statkárka, ktorá v nenásytnej honbe za majetkom privedie do skazy svoju dcéru Ruženku, zaťa Janka, svoje vnúčatá, manžela... a napokon aj seba. Jej heslom je: „Najprv teliatko, potom dieťatko.“

„Že si nevedel krk vylomiť, keď do môjho domu vkročil,“ pajedí sa Hajdúková na svojho zaťa na jednom mieste novely, keď sa jej dcére narodí druhé dieťa. „Už druhé dieťa. Uvidím, koľko štvrtí im necháš!“

Ján Aláč sa vo svojej štúdii taktiež odráža od vysvetlenia jednodetstva v podobe snahy zamedziť drobeniu poľnohospodárskych majetkov. No skúma aj ďalšie možné faktory: Rozpad veľkorodín po zrušení poddanstva, skúsenosť s uprázdnenými majetkami po sťahovaní Slovákov na Dolnú zem či snaha slovenských evanjelikov majetkovo sa „vymedziť“ voči ostatným skupinám obyvateľstva na etnicky a konfesionálne zmiešanom území.

Teritórium zasiahnuté jednodetstvom zahŕňalo Tekov, Hont, Novohrad a Gemer-Malohont. Stretávali sa tu katolíci i protestanti tak slovenskej, ako aj maďarskej národnosti. Jednodetným systémom boli ovplyvnení aj reformovaní Maďari a je možné, že práve ich reprodukčné stratégie sa stali inšpiráciou pre miestnych slovenských evanjelikov.

Potraty i antikoncepčná mágia

Jednodetstvo nebolo prikázané zákonom. Vo vidieckych komunitách išlo o nepísanú normu žiaduceho správania sa. Vynucovala sa hrozbou vylúčenia a opovrhovania.

Často z popudu mocných gazdín. Tak ako v prípade postavy starej Hajdúkovej v próze Samuela Činčuráka. Tieto gazdiné niekedy zvykli mladšie ženy vo svojich rodinách tlačiť do potratov alebo do využívania dobových foriem antikoncepcie.  

Ján Aláč opisuje tieto metódy vo svojej štúdii. Na dedine sa ľudia uchyľovali trebárs k antikoncepčnej mágii: „Koľko detí chce nevesta v manželstve mať, na toľko prstov si musí v kostole sadnúť a po sobáši musí tými istými prstami niečo robiť.“

Inzercia

Reálna antikoncepcia zahŕňala pohlavný styk počas menštruácie, prerušovanú súlož alebo oddelené spálne manželov s dlhými obdobiami sexuálnej abstinencie.  

Muž a žena, sobášiaci sa len kvôli spojeniu majetkov, k sebe nezriedka pociťovali odpor. Východisko nachádzali v mimomanželských vzťahoch a ak ich dôsledkom bolo tehotenstvo, riešilo sa potratmi. Ostatne rovnako, ako aj neželané druhé či tretie tehotenstvo v manželstve samotnom.

Potraty vyvolávali v hygienicky väčšinou nevyhovujúcich podmienkach pôrodné babice napríklad masážou alebo prepichnutím plodu vretenom. Mnohé ženy tieto procedúry neprežili. Odtiaľ v úvode spomenuté náhrobky s obrázkami mladých dievčat v krojoch.

Paradox jednodetstva

Dôsledky jednodetného systému boli devastujúce tak na úrovni jednotlivcov, rodín, ako aj celých komunít. Poľnohospodárske majetky sa síce zväčšili, no obrábať ich musela zmenšujúca sa rodina, ktorá k tomu paradoxne nemala často dosť síl.

V dobe vysokej úmrtnosti detí sa stávalo, že jediný potomok zomrel trebárs na šarlach a manželia už boli príliš starí, než aby splodili ďalšie dieťa. Celé rodiny v dôsledku toho proste vymreli.

Pokles žiakov v školách, ktorý tak dobre poznáme z posledných rokov, zažívali evanjelické komunity už pred storočím. Ján Aláč ako príklad uvádza obec Ľuboreč (okres Lučenec). V roku 1897 tu do školy chodilo 80 detí, v roku 1927 už len 57.

Uvoľňujúci sa priestor po evanjelikoch zapĺňalo katolícke obyvateľstvo, ktoré sa na juh stredného Slovenska sťahovalo z iných častí krajiny. Katolíci prichádzali ako pomocné pracovné sily na statky alebo priamo kupovali hospodárstva po evanjelikoch. Vďaka ich vyššej pôrodnosti sa zmenili konfesionálne pomery vo viacerých obciach regiónu.

Bezradnosť v cirkvi

Keďže celoslovensky populačne mierne rástli na začiatku 20. storočia aj evanjelici, lokálny problém s jednodetstvom nebol zrejme v cirkvi pociťovaný ako príliš naliehavý. Napriek tomu Ján Aláč zachytil vnútornú debatu medzi evanjelikmi o tomto jave.

Jednodetstvo a jeho negatívne sprievodné javy považovali za vážnu výzvu niektorí luteránski kňazi (Ján Lajčiak), politici (Ľudovít Bazovský) i prebudeneckí laici ako napokon Samuel Činčurák. Evanjelická cirkev však nedokázala nájsť presvedčivý recept, ktorý by trend k jednému dieťaťu zvrátil.

Podľa údajov, ktoré Postoju poskytol geograf a demograf Juraj Majo z Katedry humánnej geografie a demografie UK, pokračoval kolaps luteránstva na juhu stredného Slovenska aj v druhej polovici 20. storočia. Mnohé cirkevné zbory ECAV tu zaznamenali viac ako 80-percentný úbytok veriacich.

Hoci dôvodom nebude len pôrodnosť, ale celková sekularizácia slovenskej spoločnosti, iné regióny až takýto strmý pokles evanjelikov nezaznamenali. Na východe krajiny v rovnakom čase dokonca pár nových cirkevných zborov ECAV vzniklo.

Jednodetstvo, maximálne dvojdetstvo, sa medzičasom stalo všeobecne rozšíreným spoločenským štandardom. Je možné, že doposiaľ si nevieme predstaviť, aké ďalekosiahle dôsledky tieto demografické trendy prinesú. Niektoré kontúry možno uvidíme jasnejšie, keď sa na problém pozrieme cez skúsenosť evanjelických obcí na juhu stredného Slovenska spred sto rokov.

Možno nám to pomôže lepšie sa pripraviť na demografickú zimu, ktorá je pred nami.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Inzercia

Inzercia

Odporúčame