Kiskotrol

Ste prasatá a vaši čitatelia fašisti, odkazujú nám z prezidentskej kancelárie.

Z prezidentskej kancelárie sme sa za uplynulé dva roky o sebe dozvedeli veľa. O nás osobne, o Postoji ako médiu, aj o našich čitateľoch. 

Napríklad, že sme úbožiaci, nahnedlí, naši čitatelia že sú fanúšikmi fašistov, zástancovia prolife že sú hlupáci a nedávno dokonca aj to, že sme sexistické prasatá. Žily nám to nikdy netrhalo, keďže sme sami zvyknutí rozdávať, nepríde nám čudné, že občas musíme aj dačo schytať.

Vystrašené deti utekajú pred trolom skrývajúcim sa v priestoroch prezidentského paláca. (Pôvodná foto – TASR)

Preto redaktorov Postoja nenájdete zápalisto sa vybíjať na diskusiách pod článkami či na facebooku. (Na čo zasa občas počúvame sťažnosti, že sme ignoranti, čo v tomto prípade chápeme ako ocenenie.)

Po dvoch rokoch vytrvalého trollingu z prezidentskej kancelárie sme si však uvedomili, že už nevieme rozlíšiť, ktorý status pochádza z paláca a ktorý zo sídliskovej krčmy. 

Chápeme, že s koncom volebného obdobia prezidenta treba uvažovať nad budúcnosťou a v rámci konkurzov na nové progresívne angažmán sa treba občas predviesť s nejakým číslom. Chápeme aj to, že z času na čas sa niekomu môže stať, že sa ráno zobudí a má pocit, že sa do neho prevtelil Charlie Hebdo v najlepšej forme.

V poriadku, život je krátky, nech je pestrý. Ak sa to stane občas, je to v súlade s teóriou, že každý má nárok, aby mu desať percent času šibalo. No už iné je, ak sa z toho stane modus operandi v kancelárii najvyššieho ústavného činiteľa.

S prihliadnutím na toto všetko sme si povedali, že tento úkaz stojí za pár nasledujúcich slov.

Imunita

Prezidenti si do paláca nanosili už kadejaké haraburdie, dvojplatničku i volant z automobilových pretekov. Súčasný prezident si priniesol vlastného internetového trola. Oficiálne poradcu a prominentného úradníka so špeciálnymi výsadami.

Rozoberanie a škandalizovanie vulgárnych a necivilizovaných statusov politikov či iných verejných činiteľov, novinárov, ale aj súkromných osôb, napríklad športovcov, sa už dávno považuje za štandardnú súčasť aj tej žurnalistiky, ktorá si hovorí nebulvárna. Na Slovensku máme aj pár prípadov, keď nevhodné statusy, vyslovené pod veľkým stresom a vzápätí verejne oľutované, pripravili ich autorov po mediálnom nátlaku o prácu.

Putikové statusy z prostredia prezidentskej kancelárie však požívajú mediálnu imunitu. Akoby neboli. Prominentný úradník si kupuje imunitu za občasné posedenie s novinármi, ktoré sa tvári ako zásadné insiderské sprostredkovanie informácií o prezidentskom paláci a stave vesmíru. Väčšinou však prezidentov prominentný úradník rozpráva prítomným o tom, prečo je prezident presne taká istá nula ako všetci ostatní. Všetci ostatní okrem samotného prezidentovho prominentného úradníka.

To by nedal ani Boris

Prominentný úradník sa nebabre. Rozkrikuje sa na všetky strany, na opozičných politikov, na členov vlády, na zástupcov cirkví, na komentátorov, vlastne na každého, s koho názorom nesúhlasí. Niekedy dokonca aj na tých, s ktorými súhlasí.

Vážiť si inštitúciu, ktorá sa nevie vysporiadať ani so statusmi na facebookoch, ktoré vznikajú pod jej strechou, to ide len veľmi ťažko. Zdieľať

Je možné, že tiež neznášate všetkých vyššie vymenovaných, a preto vám takýto trolling neprekáža. Potom si to ale predstavte v opačnom garde. Že by napríklad niekto z kancelárie predsedu vlády alebo z kancelárie KBS, alebo z kancelárie Richarda Sulíka, hoci aj v súkromnom móde facebookoval, že prezident je „bezcharakterný karierista“ alebo – čo sa budeme okúňať – „sexistické prasa“.

Hodno tiež spomenúť, že spomínané statusy majú v sebe potenciál vyvolať planý poplach. Ak si statusy o politických, citujem, „sračkách“ prečíta občan, ktorý verí, že prezidentská kancelária má úroveň, môže chytiť paranoju. Napríklad uverí, že Borisova strana zobrala palác útokom, Boris osobne si z pracovníkov prezidentskej kancelárie spravil rukojemníkov a teraz ich núti kopírovať jeho stranícke statusy. Pod hrozbou, že inak ich omotá svojím károvaným šálom a popusinkuje ich.

Recept starých mám

Historik Timothy Snyder vo svojej nedávnej knihe o diktatúrach napísal, že pre zachovanie normálnej spoločnosti je kľúčové brániť inštitúcie pred tlakom zvonka. V prípade našej prezidentskej kancelárie ale otázka znie, ako ubrániť inštitúciu pred trolom zvnútra.

Vážiť si inštitúciu, ktorá sa nevie vysporiadať ani so statusmi na facebookoch, ktoré vznikajú pod jej strechou, to ide len veľmi ťažko.

Netrúfame si ani v najmenšom radiť prezidentovi, ako sa s touto zložitou situáciou vysporiadať. Len skromne ponúkame tradičný výchovný recept, ktorý na nezvládnuteľné deti používali naše staré mamy, ktorým to poradili ich staré mamy: Zmeňte heslo na wifine.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo