Imigrácia a nové rozdelenie Európy

Imigrácia a nové rozdelenie Európy

Ilustračná fotka z filmu Potomkovia ľudí, antiutopického filmu, ktorý spájal tému demografie a imigrácie. Foto: wikimedia

Imigračná debata začala rozlišovať nielen čísla, ale aj náboženstvo a kultúru.

Pred pár týždňami som v poľskej televízii sledoval diskusiu o počtoch a integrácii Ukrajincov v Poľsku. Prekvapilo ma hneď niekoľko nových čísel. Pred rokom pracovalo v Poľsku 1,3 milióna Ukrajincov, ich počet kontinuálne rastie, odhady na rok 2018 hovoria, že koncom roka by tam malo pracovať až tri milióny Ukrajincov. Iná analýza dopĺňa, že do Poľska chcú odísť za prácou 4 milióny Ukrajincov.

Nové je aj to, že Ukrajinci zarábajú stále viac, už to nie sú minimálne mzdy, podľa štatistík sú dnes na úrovni poľských miezd. Do tretice, iba sedem percent Poliakov vidí alebo cíti nejaký problém kvôli Ukrajincom na tamojšom pracovnom trhu. Inými slovami, ide o kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá vypĺňa voľné pracovné miesta, nevznikajú jazykové, kultúrne ani náboženské problémy. Poľsko sa z krajiny emigrantov zmenilo na imigračný štát.

Keď budete najbližšie počuť nejakého zasvätenca hovoriť o tom, akí sú Poliaci uzavretí a proti imigrácii, spomeňte si.

Zmena Poľska vynikne ešte viac, ak si uvedomíme nové rozdelenie Európy na východ a západ. Reč je o výskume a predikcii rešpektovanej agentúry Pew Research: počty moslimov v Európe budú ďalej rásť, aj keby bola nulová imigrácia.

Za roky 2010 – 2016, teda už pred vypuknutím imigračnej krízy, sa v Európe zvýšil počet moslimov o šesť miliónov. Ak by bola nulová imigrácia, ich počet do roku 2050 narastie podľa Pew Research z 25,8 milióna na 35,8 milióna. Ak bude stredná úroveň imigrácie, Pew odhaduje asi dvojnásobok dnešného stavu – 57,9 milióna moslimov (celkový počet obyvateľov Európy sa pritom nepatrne zníži, asi o 3 milióny). Ak by bolo tempo imigrácie na vysokej úrovni, odhad počtu moslimov v Európe dosiahne 75,6 milióna ľudí.

Výbušnosť týchto čísel ale narastie, keď si uvedomíme, kde budú európski moslimovia žiť.    

Pozrite si mapu, agentúra Pew nakreslila nové rozdelenie Európy.

Toto je mapa stredného scenára:

 

Toto je mapa výrazne pro-imigračného scenára:

 

Oči vás neklamú, naprieč Európou pôjde nová čiara a rozdelenie kontinentu. V strednej Európe bude počet moslimov zanedbateľný (0,2 až 1,3 perc.), v Rakúsku, Nemecku či Švédsku budú čísla rádovo vyššie – 10 až 20 percent, resp. 20 až 30 percent. K tomu treba pripočítať, že moslimovia budú žiť viac-menej koncentrovane a v mestách, ich podiel v danej lokalite bude preto ešte vyšší.

Ak hľadáte tému, kde bude EÚ „praskať“ v základoch, máte ju. Respektíve naopak: ak chcú západní politici zachrániť EÚ, musia dramaticky zmeniť svoju imigračnú politiku. Západ musí otočiť šachovnicu a začať hrať s bielymi, reagovať už nestačí.

Ani to ešte nie je celá informácia.

Dôležité nie sú len čísla a náboženská identita, ale najmä krajiny, odkiaľ budú imigranti prichádzať. Švédsko s vysokým podielom imigrantov z Blízkeho východu, Somálska či Afganistanu na tom bude rádovo horšie ako Rakúsko, kde bude relatívne vysoký podiel Balkáncov.

Žiadny rasizmus, ale segregácia

Diskusia o imigrácii sa v poslednom roku pozoruhodne vyvíja, v salóne aj na ulici. Ivan Krastev imigračnú krízu nazval európskym 11. septembrom, ďalší autori hovoria o konci konca dejín, ktorému Európa neskromne uverila pri pohľade do zrkadla. Angela Merkelová je najväčšou prekážkou zostavenia novej vlády, prezident Macron je tvrdší v imigračnej téme ako jeho predchodcovia, nový rakúsky kancelár Kurz je západoeurópskou verziou Orbána, izraelská vláda schválila tvrdé nariadenie, že ak nelegálni imigranti bez azylu odmietnu peniaze a odchod, budú uväznení. O imigrácii sa dnes diskutuje po celom Západe, od amerického Kongresu po českú prezidentskú kampaň. A nie je celkom pravda, že ide len o zástupnú tému, naopak, konečne získava presah, viac sa rozlišuje a nehovorí len o bezpečnosti, ale napríklad o kultúre. Najdôležitejšie ale je, že o téme sa hovorí konkrétne. Úplne inak vyzerá problém v Amerike, inak vo Francúzsku a inak v Bulharsku, ktoré je zasiahnuté emigráciou a podľa odhadov sa má populácia krajiny do roku 2050 zmenšiť takmer o tretinu (!).

Oplatí sa na moment zastaviť. Oficiálne bulharské štatistiky tvrdia, že 2,1 milióna zo 7 miliónov Bulharov dnes pracuje v zahraničí, často obidvaja rodičia malých detí, Bulhari sú po Číňanoch druhou najpočetnejšou komunitou medzi študentmi na nemeckých univerzitách.

Čo pre krajinu znamená strata 30 percent populácie? Obávam sa, že to znesie porovnanie s následkami tridsaťročnej vojny, keď nemecké štáty prišli od 25 do 40 percent populácie, alebo s morovou epidémiou v 14. storočí, ktorá znížila populáciu v dnešnom Nemecku či Británii až o 20 percent, v Európe ale až o 40 percent. Bulharsko dnes čelí podobnému procesu, aj keď dobrovoľnému, v istom zmysle ešte drastickejšiemu, keďže z krajiny odchádzajú mladší a najšikovnejší.

 Vráťme sa k imigrácii a jej dôsledkom.

Thilo Sarrazin v svojej novej knihe Přání otcem myšlenky. Evropa, měna, vzdělanost, přistěhovalectví – proč politika tak často selhává (Academia 2017) zozbieral celý rad štúdií a výskumov k téme, ktoré ukazujú jej vážnosť. Fínska štúdia z roku 2011 vyčísľuje náklady na imigráciu podľa krajín, resp. oblastí pôvodu.

Napríklad čistý fiškálny efekt všetkých zárobkovo činných osôb narodených vo východnej Ázii dosahuje 2 200 eur, pre Východoeurópanov 2 900 eur, ale pre obyvateľov narodených na Blízkom východe ide až o 10 000 eur. Rozdiely sú troj- až štvornásobné.

Inými slovami, imigranti v Nemecku a imigranti v Poľsku predstavujú dve výrazne odlišné správy.

Thilo Sarrazin, ekonóm, autor a bývalý člen ľavicovej SPD a predstavenstva Spolkovej banky. Foto: Thomas Rodenbucher/flickr.com

Nemci sa už vo vládnej správe z roku 2012 sťažovali, že zárobková činnosť imigrantov je podpriemerná, tri roky pred vrcholom imigračnej krízy bol rozdiel viac ako desať percent (65,1 percenta pri imigrantoch, 76,3 percenta pri zvyšku nemeckej populácie). Thilo Sarrazin sa odmieta na imigráciu pozerať striktne ekonomicky, ale aj tu platí prekvapivé tvrdenie, že Nemci ekonomicky doplácajú aj na tureckých gastarbeitrov zo 70. rokov.

A ešte jedno číslo, ktorého váha bude narastať: 41 percent detí prisťahovalcov v Nemecku už dnes chodí do škôl, kde v triedach tvoria väčšinu. Dôsledok je zrejmý, menšina sa prispôsobuje väčšine, čo dramaticky komplikuje integráciu. Toto číslo bude, samozrejme, ďalej rásť, vytvára to predpoklady pre segregáciu, pričom budúce riešenie bude minimálne komplikované a nákladné, možno nemožné.

Tomuto všetkému sa zatiaľ na Slovensku vyhýbame. Počty moslimov sú nízke, téma imigrantov z blízkych kultúr a náboženstiev sa len začala. Je dôležité poznať súvislosti, poučiť sa z chýb iných. Taký luxus v ťažkých témach nemá každý, my áno.

Naše úrady práce dnes oficiálne evidujú asi 50-tisíc pracujúcich, ktorí sa narodili v inej krajine. Toto číslo je poddimenzované, pretože mnohí u nás pracujúci cudzinci sú tu ako turisti, zamestnaní agentúrami. Poslanec Milan Krajniak, ktorý sa téme venuje, hovorí, že u nás pracuje asi 100-tisíc cudzincov, dve tretiny z nich sú z krajín mimo EÚ. Keby sme mali dosiahnuť poľské pomery, pracovalo by u nás asi 400-tisíc cudzincov, resp. imigrantov. Je dobré, aby sa diskusia o téme viedla včas a otvorene a aby jej dynamiku nediktovali ekonómovia.

Problém je, že diskusii v Európe aj u nás úplne chýba tretí pól, perspektívne najdôležitejší. Podpora demografie a domácich rodín. Ak existuje predpoklad, že nášmu pracovnému trhu budú v budúcnosti chýbať pracovné sily, táto téma by mala byť prioritnejšia ako diskusia o imigrácii, aj z blízkych kultúr a štátov.

Paradoxne, najďalej v tejto oblasti zašlo Rusko za vlády Putina. A to v dvoch ohľadoch. Putin jednak pohotovo reaguje na demografický vývoj, ak klesá, štát okamžite hovorí o zvýšení dávok pre rodiny a matky. A po druhé, v dlhšom meradle, počas Putinovej vlády došlo k zvýšeniu pôrodnosti v Rusku, z 1,16 dieťaťa na ženu v roku 1999 na 1,78 dieťaťa na ženu v roku 2015 (1,76 v roku 2016). Skúsenosť Ruska na jednej strane potvrdzuje starú tézu Garyho Beckera, na strane druhej ju rozširuje. Za zmenou demografie nie sú len ekonomické dotácie, ale aj iný typ oživenia spoločnosti. To napokon vidieť aj vo Francúzsku.

U nás téma absentuje – v parlamente, vo vláde aj vo verejnej diskusii. Asi neexistuje väčší paradox, ak porovnáme vážnosť témy a dosah pasivity.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo