K VECI: Svet v roku 2030

Na začiatku tohto tisícročia som publikoval dlhší článok v Catholic World Report s názvom „2030: Pohľad späť“. Išlo o fikciu, v ktorej sa katolícky kňaz (moje „druhé ja“) zamýšľa nad nedávnou históriou cirkvi s dôrazom na vývoj v Spojených štátoch.

Za tento text sa mi dostalo pomerne ostrej kritiky od elitných mainstreamových médií a dokonca aj od nebohého Tima Russerta v relácii Meet the Press. Pomerne veľa veriacich katolíkov text považovalo za temnú a hrozivú predpoveď, hoci ja som sa ho snažil písať naopak v pozitívnom a optimistickom duchu. Posúďte sami.

Cirkev bude omnoho menšia

Kňaz – avatar z môjho článku sa v roku 2030 zamýšľa nad nedávnou „históriou“ cirkvi – nad príbehom amerických katolíkov, ktorí sa stali martýrmi pre svoju vieru počas perzekúcie „kultúry smrti“, ktorú reprezentuje federálna vláda. Vzhľadom na nedokonalosť mojich prorockých schopností však otec Charles (moje „druhé ja“) nezaznamenal príchod Felsenburgha (pozn. prekl. – antikrist z klasickej utópie Roberta Hugh Bensona, Pán svetaz knihy, ktorá nedávno znovu vyšla v nakladateľstve Augustine Press so sídlom v South Bend, v blízkosti Notre Dame).

V historickej štúdii otca Charlesa však možno nájsť veľa iných pozoruhodných vecí: napríklad odtrhnutie „kultúry života“ od Spojených štátov, ktoré vyvolalo krátku, ale krvavú občiansku vojnu. Tá sa napokon skončila vznikom niekoľkých regionálnych štátov amerických. Pokiaľ ide o cirkev v roku 2030, podľa otca Charlesa je omnoho menšia, ale prekvitá vo svojej vernosti a prekypuje povolaniami medzi laikmi. Ťažko v nej však nájdete nejakých „opozičníkov“.

Bude treba začať odznova

V čase vzniku článku bl. Ján Pavol II. písal o jubilejnom roku, komunizmus bol z väčšej časti porazený, Spojené štáty boli jedinou veľmocou na svete a šok z 11. septembra nás ešte len čakal.

Bl. Ján Pavol II. však rozhodne nebol naivný optimista, sám zažil nacistickú aj komunistickú okupáciu Poľska a v čase, keď som písal svoj článok, bola jeho rodná krajina súčasťou demokratického sveta iba krátko. Vtedy predpovedal, že „nová evanjelizácia“ prinesie civilizáciu lásky a pravdy v ďalších storočiach. Jeho vízia sa stále môže naplniť.

Nečakaný nástupca Jána Pavla II., dnešný pápež Benedikt XVI. ponúkol ešte ako kardinál o čosi pochmúrnejšiu víziu, ktorá je z mnohých hľadísk podobná listu môjho fiktívneho hrdinu:

Cirkev bude malá a v mnohom bude musieť začať od začiatku. Veľa stavieb budovaných v čase konjunktúry sa nedokončí. Cirkev stratí nielen mnohých stúpencov, ale príde aj o svoje spoločenské privilégiá. Viac než kedykoľvek predtým bude dobrovoľným spoločenstvom, do ktorého človek vstupuje výlučne vlastným uvedomelým rozhodnutím. Ako malé spoločenstvo bude od svojich členov v ďaleko väčšej miere vyžadovať iniciatívu.

Nie cirkev politického kultu, ale cirkev viery

Samozrejme súčasný pápež má na mysli predovšetkým situáciu na Západe (čiže v Európe a Severnej Amerike), nie Afriku, Áziu a Južnú Ameriku.

Bude to cirkev zvnútornená a bude to mať ťažké. Proces kryštalizácie a dozrievania ju pripraví o mnoho pozitívnych síl. Bude chudobná a stane sa cirkvou malých... Bude to proces zdĺhavý a namáhavý – podobne ako bola dlhá cesta od falošného progresivizmu v predvečer francúzskej revolúcie... 

Ale po tejto skúške bude zo zvnútornenej a zjednodušenej cirkvi prúdiť veľká sila. Ľudia sa budú vo svete skrz na skrz preplánovanom cítiť nevýslovne osamotení. Keď Boh úplne zmizne z ich obzoru, potom zistia, akí sú príšerne ochudobnení. A vtedy sa objaví ono malé spoločenstvo veriacich ako niečo, čo je celkom iné; ako nádej, ktorá je tým, čo hľadali, ako odpoveď na otázku, ktorú si vždy potajme kládli.

Považujem za isté, že cirkev čakajú mimoriadne ťažké časy. Samotná kríza cirkvi ešte len začala a treba počítať so značnými otrasmi. Ale som si istý aj tým, čo zostane na konci tejto krízy: nie cirkev politického kultu, ale cirkev viery. Azda nikdy už nebude silou ovládajúcou spoločnosť, akou bola ešte donedávna. Ale znovu rozkvitne a človek v nej objaví svoj domov, ktorý mu dáva život a nádej, ktorá prekonáva hranicu smrti.

Morálny úpadok rodiny a sociálnych inštitúcií ako aj súčasné útoky proti katolíckym inštitúciám v už dávno nie „výnimočných“ Spojených štátoch, nie sú žiadnym prekvapením vzhľadom na úpadok protestantského moralizmu a ničivý vplyv nedorozumení, ktoré sprevádzajú implementáciu Druhého vatikánskeho koncilu.  

Dnes nie je čas ani na optimizmus, ani na pesimizmus, ale na augustiniánsky realizmus. Na život vo viere, nádeji, láske, na život oddaný Kristovi a Jeho Cirkvi. Prví kresťania nás okrem mnohých iných vecí učia, že konečnou odmenou verných kresťanov nie je nič z tohto sveta, ale život vo večnosti.  

Fr. C. John McCloskey III
Autor je odborným pracovníkom Inštitútu pre vieru a rozum (FRI) so sídlom vo Washingtone, D.C.

Pôvodný text: 2030 Revisited, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo