KÁZEŇ MILANA BUBÁKA: Kto je pre nás autorita?

jesus_teaching_tit_mala.jpg

Ľudia, ktorí sa v ten deň zhromaždili v synagóge v Kafarnaume, aby načúvali Ježišovi, boli hlboko zasiahnutí, ako nám to hovorí evanjelista Marek v evanjeliu nasledujúcej nedele, jeho autoritou: „A žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, čo má moc, a nie ako zákonníci,“ hovorí evanjelium.

V slovenskom preklade síce nie je slovo autorita, ale slovo moc, no v latine sa nachádza práve slovo autorita, v gréckom pôvodnom texte zasa slovo exousia. No na tom nezáleží, slovo moc je presne to, čo obsahuje slovo autorita. Ľudia cítili, že Ježišove slová majú zvláštnu silu a moc, s ktorou sa dovtedy ešte nestretli. Ľudia ho porovnávali so svojimi učiteľmi – zákonníkmi. Títo ich – podľa nich – neučili ako tí, ktorí mali moc, Ježiš učil. Nemáme dôvod myslieť si, že zákonníci si autoritu od nich nevyžadovali; určité áno, a môžeme sa domnievať, že občas nad nimi dokonca aj mávali povedzme nejakými svojim menovacím dekrétom, ktorým im dokazovali, že oni majú autoritu. Ľudia ju navonok určite rešpektovali, no vnútorne to tak, ako to vplýva z ich slov z evanjelia, necítili.

Autorita

Autorita je niečo, čo všetci poznáme. V živote každého z nás bolo veľa ľudí, ktorí nad nami uplatňovali svoju autoritu. Každý ale ovplyvnil náš život iným spôsobom. Pýtal si sa vôbec niekedy seba samého, kto a akým spôsobom ovplyvnil tvoj život, keď si rástol a dozrieval? Ktorý z tvojich príbuzných, alebo známych ťa ovplyvnil najviac? Alebo na ktorého učiteľa si nikdy nezabudol?

„Veľkosť znamená dať pocítiť iným, že sú veľkí.”  G. K. Chesterton 

Ľudia na tých, ktorí ich život veľmi výrazne ovplyvnili, často spomínajú. Niekedy dokonca presne citujú ich slová. Ak niekto povie napríklad: „Moja matka mi hovorievala...” môžeš si byť istý, že hovorí o osobe, ktorá ovplyvnil jeho život pozitívnym spôsobom.

Aké sú kritériá na to, aby sme niekoho označili za autoritu? Ktorí ľudia v mojom živote mali autoritu, boli pre mňa významnými a veľkými? Veľkými v mojom živote boli a sú tí, ktorí mi pomohli cítiť sa veľkým, teda ktorí mi pomohli rásť. G. K. Chesterton raz povedal: „Veľkosť znamená dať pocítiť iným, že sú veľkí.”

Ježišova moc

A presne toto je autorita. Autorita je to, čo pomáha ľuďom rásť, čo je ich oporou, čo je pre nich pomknutím ísť dopredu, nevzdávať sa, dôverovať si. Samotné slovo „autorita” pochádza z latinského koreňa augere, čo znamená „tvoriť, spôsobovať rast, zveľaďovať, obohacovať” (lat. auctoritas<auctor, stvoriteľ; auctor<augére, tvoriť). V pôvodnom gréckom texte sa na tomto mieste používa, ako sme si to už povedali, slovo exousia. Exousia, na rozdiel od slova dynamis, ktoré tiež znamená moc, poukazuje na moc vnútornú. Dynamis je moc skôr vonkajšia, prejavovaná navonok veľkými skutkami. Ježiš konal aj s mocou dynamis, no vo väčšine prípadov, keď ľudia žasnú nad jeho mocou, je to práve táto moc vnútorná, exousia: keď napríklad Ježiš učí (Mk 1, 22; Mt 5, 22), alebo odpúšťa hriechy (Mk 2, 10) alebo sa delí so svojimi učeníkmi o moc uzdravovať (Lk 9, 1) či vyháňať diablov (Mk 6, 7) a tiež keď ohlasuje blížiace sa kráľovstvo (Mt 10, 7-8; Lk 9, 1-2). Exousia je čosi, čo má Ježiš hlboko v sebe, a čo z neho potom automaticky prýšti navonok cez jeho postoje, slová a skutky.

jesus_teaching2.jpg

Rozdiel medzi slovami exousia a dynamis si ozrejmime na prirovnaní. Predstavme si človeka, ktorý má schopnosť hrať virtuózne na klavíri. Keďže každého to fascinuje, stane sa hlavným klaviristom v národnom orchestri. To, čo z neho urobilo hlavného klaviristu orchestra nebol papier, ktorým ho na toto miesto menoval riaditeľ orchestra, ale jeho vnútorná schopnosť, talent, nadanie. Ak by niekto vymenoval za hlavného klaviristu orchestra nejaké hudobné nemehlo, tým by sa tento človek už automaticky nestal klavírnym virtuózom. To isté platilo s Ježišom: on to mal jednoducho v sebe, jeho autorita mu nebola daná od ľudí, ako to bolo u zákonníkov, on ju jednoducho mal. A táto jeho autorita, na rozdiel od autority zákonníkov spôsobovala, že ľudia sa v jeho prítomnosti cítili veľkými a hodnotnými.

A presne toto sa stalo aj ľuďom, ktorí v nedeľnom evanjeliu počúvali Ježiša rozprávať v synagóge v Kafarnaume. Keď ho počúvali, začali si uvedomovať svoje vlastné možnosti. Ježiš im dával nádeje, ktoré im zákonníci nikdy pred tým nedali, ba ktoré im dať ani nechceli. Ježiš ich neznižoval alebo nemoralizoval, ako to robili zákonníci. Ježiš s nimi jednal ako s priateľmi, ako s rovnými.

Ježiš im nelichotil, ani im neťahal medovým motúzikom popod nos. Ľudia sa v jeho prítomnosti nestávali ani snilkami, ani popieračmi reality. Naopak, stávali sa ďaleko realistickejším, než tomu bolo kedykoľvek predtým. Pod jeho vplyvom si možno konečne po prvý raz v živote uvedomili, že Boh ich volá k ďaleko väčším veciam, než si len kedy boli schopní predstaviť.

Chcieť rásť

Je jasné, že toto všetko nerobilo ich život vždy ľahším. Avšak v každom prípade im ho to robilo omnoho cennejším a dôstojnejším. Ježišova autorita ich primäla k tomu, že sa rozhodli robiť to, čo by každá autorita – vrátane tej našej – mala ľudí primäť robiť: chcieť rásť.

V priebehu dejín mal Ježiš veľa nasledovníkov. No mali ich aj zákonníci. Oboji prinášali svoje plody. Zákonníci ľudí ubíjali. A ľudia sa cítili v ich prítomnosti nedobre. Niektorí si boli vedomí toho, že sú ubíjaní. Iní zasa uverili tomu, že sú nanič, a že sa nedá od nich nič dobrého očakávať, ako im to často opakovali zákonníci.

Ježišovi nasledovníci, naopak, doslova „kriesili mŕtvych“. Spomeňme si na dvoch svätých, ktorých sviatky slávime v nasledujúcich dňoch: Don Bosca, ako pozdvihoval k dôstojnosti stratenú a odpísanú mládež, či Jozefa Freinademetza, ktorý Číňanov učil dôverovať si, pretože Boh ich volá k veľkým veciam. Spomeňme si na misionárov, ktorí pracujú v černošských štvrtiach veľkých miest, alebo so závislými ľuďmi kdekoľvek na svete a týmto pomáhajú znova nájsť samých seba.

Ak sú ti títo vzdialení, potom si spomeň na otcov či matky, ktorí robia to isté so svojimi deťmi, učiteľov so svojimi žiakmi, kňazov so svojimi farníkmi, vychovávateľov so svojimi zverencami. No nie vždy je to tak. Medzi rodičmi, učiteľmi, kňazmi či vychovávateľmi je stále ešte až príliš veľa zákonníkov, ktorých učenie moc nemá.

Ako uplatňuješ autoritu ty? Koho nasledovníkom si ty: Ježiša alebo zákonníkov? Milí priatelia, želám nám všetkým, aby našim modelom v uplatňovaní autority boli nie zákonníci, ale len a len Ježiš.

Milan Bubák, SVD
Autor je rehoľným kňazom, momentálne pôsobí v Ríme.

Ilustračné foto: Flickr.com