Spoločnosť 13. máj 2017

Prečo Slováci asi nezopakujú, čo vyšlo Čechom v roku 2010

Igor Dopirák
Igor Dopirák
Mali minimum hráčov z NHL, tiež prehrali s outsidermi, no napokon sa tešili zo zlata. Čo alebo kto chýba Slovákom, aby napodobnili Čechov?
Mali minimum hráčov z NHL, tiež prehrali s outsidermi, no napokon sa tešili zo zlata. Čo alebo kto chýba Slovákom, aby napodobnili Čechov?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Igor Dopirák

Prečo Slováci asi nezopakujú, čo vyšlo Čechom v roku 2010
Zľava Roman Červenka, Jaromír Jágr, Petr Hubáček a Petr Koukal v kolínskej Lanxess Aréne so zlatými medailami po tom, čo vo finále zdolali Rusko 2 : 1. (Foto: TASR/AP)

Stáva sa to už zvykom. Do povinnej výbavy slovenského hokejového fanúšika patria v posledných rokoch kalkulačka a slová „ak“ či „keby“. Už po prvých stretnutiach svojho tímu totiž prerátava, koľko bodov potrebujú hokejisti získať na postup či dokonca záchranu. 

Často sú pritom pre Slovákov dôležitejšie zápasy súperov ako ich vlastné. Potrebujú súhru okolností.

A zvykom sa stáva aj to, že mená niektorých slovenských hokejistov počujú fanúšikovia po prvý raz až na samotnom šampionáte. Novinkou bývajú aj pre skalných priaznivcov. Reprezentačným výberom začínajú chýbať osobnosti. Hráči, ktorých pozná celé Slovensko. Pálffy, Bondra, Šatan, Lašák.

Od ponižujúcej prehry k titulu

Najfrekventovanejším slovom na Slovensku pred majstrovstvami sveta bol „bojkot“. Na šampionát nešiel ani jeden hráč z najslávnejšej hokejovej ligy sveta NHL. V ére samostatnosti sa to stalo po prvýkrát. Od roku 1996, keď sa dostali Slováci do elitnej kategórie, až do vlaňajších MS boli súčasťou výberu zakaždým minimálne dvaja hráči z NHL. 

Aj tréner Zdeno Cíger naznačoval, že za neúčasťou hviezd môže byť dohoda medzi hráčmi. Navyše, keď odmietnutie ísť na šampionát prišlo aj od hokejistov zo slovenskej ligy. A hoci sa väčšina fanúšikov začala na situáciu dívať pesimisticky a za primárny cieľ neoznačovala boj o štvrťfinále, ale o záchranu (zatiaľ oprávnene), našli sa aj optimisti, ktorí potichu hovorili o nedávnom príbehu českej reprezentácie.

V roku 2010 šli Česi na šampionát do Nemecka iba so štyrmi hráčmi z NHL. Tamojšie médiá hovorili o škandále. Väčšinu výberu tvorili hráči z českých a ruských klubov. Dokonca aj Slováci mali v tíme vyšší počet hráčov zo zámoria. 

Obavy z blamáže sa pritom začali napĺňať už v úvode majstrovstiev. Po výhre nad Francúzskom totiž už v druhom stretnutí Česi nečakane prehrali s podceňovaným Nórskom.

Po zápase svojimi vyhláseniami zaujal najmä Jaromír Jágr. Namiesto vlastných spoluhráčov kritizoval hokejistov z NHL, ktorí mohli prísť, ale neprišli. „Tí, ktorí teraz odmietajú chodiť na šampionáty, by si mali uvedomiť, že hráči ako Reichel, Výborný, Patera, Procházka či Ručinský vyhrávali šampionáty a preslávili český hokej. Vďaka nim sa mladí dostali do NHL. Ťažko by si niekto vybral českého hráča, keby v minulosti nevyhrávali majstrovstvá,“ vravel Jágr v žlčovitom prejave.

Vtedy ani len netušil, že už o dvanásť dní neskôr bude nad hlavu dvíhať trofej pre majstrov sveta. Česi síce okrem Nórov prehrali aj so Švajčiarmi, no pokoriť dokázali všetkých favoritov. Ešte v osemfinálovej skupine zdolali Kanadu, vo štvrťfinále a semifinále vyhrali nad Fínmi, resp. Švédmi, a vo finále na nich nestačili ani Rusi v zostave s Ovečkinom či Malkinom.

Kolínske finále v roku 2010. Česi vyhrali nad ruskými hviezdami.

Český kňaz: Nie je boh, ale je boží

Jágr mal v tom čase už 38 rokov. Dnes má 45 a stále dokáže konkurovať najlepším v NHL. „Ak mi dá Boh zdravie, budem hrať až do päťdesiatky,“ priznal Jágr v aprílovom rozhovore pre ESPN. 

Hoci jeho Florida nepostúpila do vyraďovacej časti, český hokejista zažil z individuálneho hľadiska úspešnú sezónu. „Boh mi dal zdravie, talent a silu. Mohol som dosiahnuť aj viac,“ uviedol.

Svoju vieru v Boha prezentuje takmer v každom rozhovore. „Je tu pre každého, aby nám pomohla. Nie každý však cíti, že ju potrebuje. No dáva vám všetko – stačí o to len žiadať,“ dodal Jágr pre ESPN.

Pokrstiť sa pritom nechal až ako 29-ročný, väčšina jeho rodiny sú ateisti. Prvé dva roky svoj vzťah k viere tajil, priznal sa k nemu až v roku 2003. „V istom čase som vycítil, že to potrebujem, povedala mi to intuícia. A tiež som stretol ľudí, ktorých som asi mal stretnúť. Tak som skončil pri pravoslávnej viere. Už neriešim, či to malo byť tak alebo nie,“ priznal pre idnes.cz.

Fanúšikov sa pritom snaží povzbudzovať či motivovať aj cez sociálne siete. „Myslím, že človek má vo svojom živote dve dôležité úlohy. Prežiť svoj život najlepšie, ako vie, a nájsť cestu k Bohu. Čím rýchlejšie ju nájdeš, tým lepší (šťastnejší) život prežiješ,“ odkázal cez facebook.

V roku 2015 sa počas majstrovstiev sveta dokonca český denník Blesk pýtal kňazov, či je Jágr bohom. „Nemyslím si, že je boh, ale je boží. A Boh ho má rád. Pán Boh to sleduje a fandí dobrému hokeju. To, že Jágr hrá božsky a geniálne, je dané jeho vzťahom k Pánu Bohu, láskou k športu a pokorou,“ uviedol mediálne známy kňaz Zbigniew Czendlik. 

Známe výroky Jaromíra Jágra



Jaromír Jágr v zápase s Bostonom 22. decembra 2016. Jágr sa stal druhým najproduktívnejším hráčom v histórii NHL. (Foto: TASR /AP)

„Pobyt v Rusku ma najviac zmenil v postoji k cirkvi a viere. Vždy som bol silne veriaci, ale keď u nás v Česku niekto povie, že verí, tak si druhí ťukajú na čelo. Tu sa za to nehanbím, to je najväčšia zmena. A cítim, že toto som ja. Obava z toho, že sa mi niekto bude smiať, vo mne už nie je. Stratil som hanbu hovoriť o týchto veciach. Tu v Rusku sa za to nikto nehanbí. Je to skôr naopak – keď je niekto neveriaci, tak sa ostatní čudujú.“

„Kostol je pre mňa ako mydlo, ktoré používame na umývanie a čistenie nášho tela, ale neurobí naše telo silnejším a zdravším. Tak ani iba návšteva kostola z nás neurobí lepšieho človeka. Ale je to dobrý začiatok, ako sa ním stať.“

„O čo poprosím Boha, všetko mám. Iba to niekedy trvá dlhšie.“ 

„Viete, čo je na viere to najkrajšie? To, že vieru nemôžete oklamať, pretože vám nikto nezaručí, ako to vlastne je. Keby ľuďom niekto povedal, že ak budú dobrí, tak sa naisto dostanú niekam, kde je to strašne skvelé, a dal im jasný dôkaz, tak tí ľudia by sa správali pekne iba preto, aby sa mali niekde ešte lepšie. A nebola by v tom pravdivá túžba robiť dobré veci. Ale práve tým, že neviete, a aj tak sa snažíte byť dobrými, v tom je tá cena. Neistota, to je na viere vlastne to najzaujímavejšie. Vďaka nej sa niekam ďalej dostanú iba tie skutočne dobré duše.“

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0