Ísť voliť? A koho?

...alebo v ústrety dileme vskutku konzervatívnej v časoch vôbec nie neliberálnych a rada kresťanským voličom ako voliť i nevoliť

„Ľudia s náboženským presvedčením sú považovaní za hrozbu, pretože spôsob života má verejné dopady a verejná aktivita spočívajúci na neliberálnom mravnom presvedčení porušuje neutralitu. Prosté uplatňovanie tradičnej sexuálnej morálky je ponímané ako despotické, pretože vytvára neformálne prekážky (hoci i len silou názoru) uspokojovania osobných chúťok.“
James KALB: Tyrania liberalizmu

„Povinnosť dávať Bohu pravdivú úctu zahŕňa človeka ako individuálne, tak spoločensky! Toto je tradičné katolícke učenie o morálnej povinnosti jednotlivcov a spoločnosti k pravému náboženstvu a jedinej Kristovej Cirkvi“.
Porovnaj Katechizmus bod 2105 a Dignitatis Humanae. 1 § 2.

Blížia sa ďalšie voľby a s nimi aj prichádza aj otázka ako a či vôbec nejako sa k tomuto faktu postaviť. Samozrejme, táto otázka má svoju odpoveď. Nedospejeme k nej však, paradoxne – alebo ak chcete napriek všetkým peripetiám, ktoré sa s tým spájajú – zvažovaním každej jednotlivosti na miskách citlivých lekárenských váh, ale predovšetkým poznaním reálnej hierarchie hodnôt, skrze ktorú jedine môžeme dospieť ku správnemu vyhodnoteniu cieľov a prostriedkov použitých na ich dosiahnutie v danom čase. Každý prvok predchádzajúcej vety má pritom obrovský význam, aj preto musíme napríklad prelomiť niektoré teoretické zásady – pozor, hovorím len o teoretických zásadách /nie morálnych/ a nie o hodnotách, ktoré sú postavené vysoko v hierarchii a to aj napriek tomu, že tieto zásady nie sú od hodnôt oprostené.

Presadzovanie týchto teoretických zásad dnes nie je možné, hoc len v tom prípade, že tak robíme, ako je aj našou povinnosťou so zameraním na vyššie spoločné dobro, objavujúce sa ako objekt v praktickej politickej činnosti. Domnievam sa, že ak sa totiž význačné dobro všeobecného charakteru v tejto sfére nachádza, je našou povinnosťou zúčastniť sa volieb, nech by sme hoci aj mali výhrady, či už k takémuto usporiadaniu spoločnosti, či keby sme mali nedôveru k jednotlivým politickým stranám, k čomu máme viac ako dosť dôvodov.

Je vcelku možné, že nikto nekritizoval viac ako ja liberálnu podstatu „našej“ politiky a všetkých slovenských politických strán /minimálne medzi tými, ktoré sa objavujú v prieskumoch mienky nie je žiadna neliberálna, ak sem samozrejme radíme aj zvyšok ľavice/ a predsa napriek nezmieriteľnému odporu k liberalizmu vidím dôvod vo voľbách voliť, lebo nie je rozumné /a nie je to ani v súlade s učením Cirkvi a Písmom/ tento systém zo dňa na deň zbúrať – veď revolúcia je prvým nepriateľom konzervativizmu – či správať sa k nemu absolútne indiferentne a na druhej strane je stále možné vzhľadom na princíp spoločného dobra aj v týchto voľbách relatívne dobre vybrať. Aj napriek tomu, že tento výber v konečnom účtovaní nemusí priniesť potenciálne dobro, ktoré bolo v našej intencii.

Vyvstáva tak následne otázka, či možno hlasovaním vo voľbách potenciálne dosiahnuť ochranu významného dobra, alebo zamedziť páchaniu veľkého mravného zla. O týchto veciach sa v čase všeobecného a nezmieriteľného útoku na dobro a na hodnoty devalvované do krajnosti, ktoré boli generáciám a generáciám našich predkov nekonečne drahé a čo je dôležité ich tvorcom je samotný Boh, nedá vôbec pochybovať. Stačí uviesť útok na človeka a jeho dôstojnosť – napríklad vraždenie nenarodených detí – a útok na manželstvo, ako sviatosť a základ rodiny a dobre usporiadanej spoločnosti. Nielen pre každého konzervatívca, ale aj pre každého kresťana by malo byť morálnou povinnosťou voliť tak, aby boli tieto hodnoty chránené a útok proti ním bezpodmienečne zastavený. Ak sa tohto dotýkajú voľby a voľby sa toho skutočne dotýkajú, mal by sa ich zúčastniť, nech má akokoľvek veľké výhrady k iným, síce dôležitým otázkam, ale rozhodne nie natoľko dôležitým ako je ochrana počatého dieťaťa pred jeho likvidáciou, ktorá predstavuje zločin prekonávajúci aj holokaust. Kresťan musí mať na pamäti, že krv týchto detí volá do neba, silnejšie ako hlások, ktorý nikdy nemohli vydať, popravený pre egoizmus svojej vlasti bez toho, že by sa dopustili akéhokoľvek zla. Toto volanie neostane bez odozvy a laxný postoj k ich životom bude nepochybne bodom obžaloby pri poslednom súde. Násilie proti tým najbezbrannejším si samo na seba privoláva tvrdší trest. A páchanie tak veľkého zla zamoruje zlom celú spoločnosť.

Ak je možnosť postaviť sa svojim hlasom vo voľbách na ochranu týchto neviniatok, treba tak urobiť, pretože výhrady k politikom, politickým stranám, či dokonca zohľadňovanie menej dôležitých kritérií ako je napríklad očakávanie riešenia osobnej ekonomickej situácie od politiky ani náhodou neobstoja, lebo oproti ľudskému životu sú tieto veci nesúmerateľné.

Mimochodom, ak očakávate, že sa budete mať po ekonomickej, či hmotnej stránke flagrantne lepšie len na základe toho, kto bude pri moci po ďalších voľbách, budete sklamaní. Politici to zázračne nevyriešia. Nanajvýš ak zhoršia, čo platí zvlášť pre strany, ktorých sľuby nemajú konca kraja.

Vráťme sa však k tomu dôležitejšiemu a to k hodnotám, ktorých ochrana by mala byť pre nás kritériom, ktoré je bez diskusie a ktoré ako prvé použijeme ak si dávame otázku z nášho nadpisu. Bez zaváhania tak môžeme vylúčiť strany, ktoré by kresťan nemal voliť a tých je väčšina. Určite môžeme podľa našich kritérií vylúčiť strany ako: SMER-SD, HZDS a jeho deriváty, SF, či dvojičky KSS a ANO. Tieto strany sú vzhľadom na naše kritériá absolútne neprijateľné. Kresťan, ktorý počul napríklad vyjadrenia poslanca za SMER-SD Kondróta prednesené v parlamente v prípade ešte liberálnejšej úpravy vraždenia neviniatok v parlamente, kde pourážal kresťanov tak, ako sa to na tejto pôde ešte ani nestalo, si musí poriadne zvážiť, či dá prednosť aj tak veľmi lživej propagande Róberta Fica a jeho súdruhov s ich úplne nereálnou politikou, alebo či to myslí aspoň trošku vážne so svojím kresťanstvom. Napokon Fico jeho dôveru aj tak sklame.

Rovnako to platí o stále viac skrachovanom ĽS-HZDS, ktoré podobne ako SDKÚ používa kresťanstvo len ako lacnú nálepku pre svoje politické ciele, o čom svedčia napríklad ich hlasy za ešte liberálnejší „interrupčný“ zákon. O stále vulgárnejšom a dokonca veľmi oplzlom vyjadrovaní jeho predsedu Vladimíra Mečiara je hádam škoda aj hovoriť. Kresťan, ktorý si je vedomý hodnoty ľudskej dôstojnosti, nemôže predsa voliť politika s takým oplzlým a dvojzmyselným vyjadrovaním. A to pri oboch stranách dávam naozaj čitateľovi na zváženie len niečo z mála dôvodov, ktoré však samotné stačia na vysvetlenie, prečo ich nemožno voliť. Ako som už vyššie načrtol, SDKÚ tiež nie je dobrou alternatívou, pretože pre morálne prostredie v duchu kresťanského učenia nič neurobila, naopak ak jej to prináša politické body, kresťanstvo kedykoľvek odhodí. Mnohí z vrcholu špičky vedenia tejto strany by pritom určite nemali s podporou protikresťanského žiadny problém, vrátane súhlasu s „interrupčným“ zákonom. Pri liberálno-oportunistickej strane to nijak neprekvapí.

Z toho všetkého vyplýva pre slovenského kresťanského voliča neradostná situácia, pretože nemá príliš veľa možností na výber ak sa chce riadiť zvrchovane najvyššími princípmi. A pravdu povediac, neostáva mi ani iné, ako odporučiť v dnešnej situácii jedinú stranu, ktorá v týchto otázkach zatiaľ stojí na správnych postojoch a stavia sa jasne a nahlas proti vraždeniu nenarodených detí. Niežeby nemohla byť v tejto otázke ďaleko neúprosnejšia a pevnejšia, lebo až keď vyhrá tento boj môže si absolútne sebavedome povedať politik tejto strany: „Dobrý boj som bojoval“. Vlastne ide o jednu z mála otázok, kde môžu byť poslanci KDH v prípade úspechu naozaj na seba hrdí. Iba keď nebudú násilne zomierať tieto deti, môžeme hovoriť o slušnom živote.

V tejto – pre kresťana skutočne primárnej otázke – je jedinou aktívnou stranou a koná aj keď jej to príliš veľa politických bodov neprináša, čo je veľmi tvrdá výčitka nie pre KDH, ale pre kresťanov na Slovensku. Čomu sme ochotní obetovať neviniatka? Ich život musí byť pre nás prioritou a tak musíme podporiť stranu, ktorá o to skutočne usiluje. Nie som to tak ja, kto v podstate nedáva príliš na výber v základnej otázke, ktorú som si v tomto článku položil, ale sú to samotné politické strany. V dnešnej situácii je proti-interrupčná politika najdôležitejšou morálnou výzvou júnových volieb do NR SR. Pokiaľ KDH bude neochvejne brániť nenarodené deti má môj hlas zaručený, nech sa deje čokoľvek. Samozrejme, toto sa netýka takých nepríjemných skutočností ako podpory potratára na predsedu samosprávneho kraja, čo by sa už nikdy nemalo opakovať. Takéto lapsusy nemôže žiaden kresťanský volič tolerovať. Rovnako tak by nemal tolerovať ani príliš nadštandardné vzťahy s OKS, ktorá je intelektuálne a čiastočne i personálne príťažlivá a má pravdepodobne najlepšie a najreálnejšie názory na otázky súvisiace z EÚ. Od bližšej spolupráce však neodrádza názorová a personálna blízkosť tejto strany s jedným liberálnym .týždeň-níkom, ale najmä to, že umiestnením Rudolfa Zajaca, ktorého pro-potratové konanie sa nedalo počas uplynulého volebného obdobia nepostrehnúť, na kandidátku, dala táto strana ako celok signál že od nej nemožno očakávať v najzásadnejšej politickej otázke absolútnu principiálnosť. Prirodzene, ťažko by to bolo čakať od tzv. „občianskeho konzervativizmu“, ktorý je sám viac liberálny ako konzervatívny, čo Rudolf Zajac samozrejme nezabudol pripomenúť s dodatkom, že „občiansky konzervativizmus“ nebazíruje na transcendentnom. Lepšie odporúčanie pre kresťanského voliča prečo nevoliť OKS ani nemohol vystaviť. Iba dnes môže byť takýto manicheizmus spájaný s konzervativizmom.

Pretože vždy odporúčam konať podľa hierarchie hodnôt, ktorých jediným tvorcom je Boh, odporúčam vám, bratia a sestry, voľte pro-life, voľte pre život, pretože inak sa nikto nezastane neviniatok, ktoré odsúdila na smrť ich vlastná matka.

Peter Frišo
Autor je predseda Slovenského kruhu Leva XIII. a konzervatívneho katolíckeho myslenia a zástupca šéfredaktora časopisu Don Quichotte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo