Prečo zavadzia dlhová brzda

Prečo zavadzia dlhová brzda

Foto - Profimedia.sk

Dôležitý ústavný zákon, ktorý má chrániť krajiny pred príliš vysokým zadlžením, chcú vládni politici zmeniť.

V týchto dňoch otvoril minister financií debatu o tom, že Slovensko by malo zmeniť alebo zrušiť ústavný zákon o dlhovej brzde. Pre túto zmenu začal hľadať podporu aj v opozícii. S odôvodnením, že krajina potrebuje ďalšie úvery na ďalšie investície. Prinášame reakciu ekonóma Michala Horvátha, ktorý stál pri zrode tohto ústavného zákona a bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.


V rokoch 2010-11, mnohé vlády vo svete – hlavne tie konzervatívnejšie – začali veľmi rýchlo upratovať vo verejných financiách. Ku škrteniu výdavkov a zvyšovaniu daní ich viedli najmä obavy o dôveryhodnosť krajiny v očiach investorov. Skresávali sa výdavky a zvyšovali dane, ktoré bolo procesne jednoduché meniť: klesali výdavky na investície vrátane infraštruktúry a stúpali dane z práce či spotreby. 

To boli zároveň opatrenia, ktoré najviac škodili slabej ekonomike, ktorá práve prešla traumou krízy.

Dnes ministri financií v mnohých krajinách vrátane Slovenska čelia inej otázke: mali by dnes, keď je už situácia pokojnejšia, uvoľniť opraty verejným financiám? Ak áno, stojí za to ignorovať alebo úplne zrušiť zábrany, ktoré majú krajinu chrániť pred budúcimi krízami?

Spomínané upratovanie vo verejných financiách po kríze, teda konsolidácia, si vyžiadala aj svoju obeť. Vyššia nezamestnanosť a nižšie platy, ktoré boli výsledkom predčasných rozpočtových škrtov, majú dodnes vplyv na životy mnohých rodín.  Hoci neskoro, ale uvedomujúc si škodlivosť predčasnej konsolidácie, mnohé z vlád týchto krajín z tempa rozpočtových škrtov ubrali alebo konsolidáciu úplne zastavili. Ich ekonomiky začali aj vďaka tomu rásť rýchlejšie.

Narástla chuť míňať

Na Slovensku sa konsolidácia verejných financií skončila v roku 2013. V nasledujúcich rokoch ekonomika celkom slušne rástla, zároveň pribúdali pracovné miesta (a, samozrejme, aj príjmy rozpočtu). Vláda vtedy začala míňať citeľne viac, ako si sama stanovila vo vlastnom pláne.

Hospodárstvu Slovenska sa darí aj dnes, nezamestnanosť klesá na dlho nevídané úrovne. Analýzy Ministerstva financií naznačujú, že nezamestnanosť už dosahuje také nízke úrovne, že ďalšie vládne investičné stimuly by ekonomike už nepomohli, naopak, mohli by spôsobovať problémy. 

No vláda chce pokračovať v míňaní ešte razantnejšie ako doteraz. Chce si požičať obrovské sumy na investície do infraštruktúry.

Hodnota slovenského verejného dlhu je už blízko zóny, ktorú zákon o dlhovej brzde považuje za privysokú. Grafika – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Sú tieto plány vlády správne? Nebolo by načase skôr šetriť a pripravovať sa na horšie časy, ktoré isto prídu teraz, keď sa darí lepšie?

Peniaze sú dnes stále lacné. Európska centrálna banka naďalej uspáva finančné trhy ópiom čerstvých peňazí. Vláda by si mohla rýchlo napožičať „za lacné” a minúť na dobré projekty. Niektorým krajinám, ako Veľká Británia alebo USA, to odporúča aj Medzinárodný menový fond ako jeden zo spôsobov, ako dať prácu ľuďom, ktorí sa kvôli kríze ocitli v beznádeji života bez práce.

Napriek poklesu nezamestnanosti, ktorý dnes vidíme, Slovensko trápi miera dlhodobej nezamestnanosti. Teda príliš veľký počet ľudí, ktorí sú bez práce dlhé roky. Miera dlhodobej nezamestnanosti je na Slovensku neprimerane vysoká už desaťročia aj v časoch, keď sa ekonomike darí. Najmä z dôvodu, že zamestnávatelia očakávajú úplne iné vlastnosti a schopnosti, ako vedia títo nezamestnaní ponúknuť.
K tejto neblahej situácii prispieva aj zlá infraštruktúra a nedostupnosť nájomného bývania. Ak by bol priestor vo verejných financiách na masívne investície v týchto oblastiach, bol by som za.

Ale Slovensko má problém. Akákoľvek diskusia na túto tému na Slovensku by mala zahŕňať očakávané dôsledky blížiacej sa katastrofickej demografickej krízy. O nich však z úst politikov nepočuť.

Už dnes vieme, že ani na existujúce projekty – či už investičné alebo sociálne – si Slovensko ako krajina nezarobí, keď v budúcnosti začne ubúdať pracovnej sily a pribúdať sociálne odkázaných. Nieto ešte na tie, ktoré sa rodia v mysliach politikov.

Keď je očakávaný vývoj tak dramaticky zlý, zostáva nám dnes len rozumne hospodáriť. Iste, treba aj investovať, ale obozretne. Do asfaltu, ale aj do mozgov. A hlavne neplytvať, aby sa mohlo míňať viac na veci, ktoré dlhodobo prinášajú vyššiu hodnotu za peniaze. 

Zvýšiť potenciál ekonomiky sa dnes teda dá najmä tak, že budeme robiť rozumné veci – v daniach aj výdavkoch. Ak chce vláda zýšiť dane, nemôže to znamenať, že si to odnesú len snaživí ľudia, pričom novozbohatlíci vo svojich vilách či znečisťovatelia životného prostredia sa budú cítiť ako v daňovom raji. Zamyslieť sa budeme musieť aj nad naším postojom k imigrácii. Dnes s meškaním sledujeme, ako susedné krajiny, napríklad Poľsko či Česko, vo veľkom lákajú schopných ľudí, ktorí sa bez problémov začlenia do miestnej ekonomiky a sú veľkým prínosom.

Dlhová brzda kope za budúce generácie

Na Slovensku dnes platí ústavný zákon o dlhovej brzde, prijatý krátko po kríze, keď sa ukázalo, že naše verejné financie treba poupratovať. Dlhová brzda stanovuje limity pre zadlžovanie krajiny. Máme ju, aby nám pripomínala zásady rozumného hospodárenia. A aby sme nezabúdali na chyby, ktoré sme v minulosti spravili.

No zdá sa, že jej odkaz dnes akosi zavadzia. 

Niektorí chcú naprávať chyby minulosti aj za cenu, že ju umlčíme. A tak dnes počúvame napríklad aj to, že „zápchy na cestách sú pre dlhovú brzdu”. 

Deravé a upchaté cesty boli pritom vedomá voľba, keď prioritou boli vianočné dôchodky namiesto ich opráv. Slovensku by preto viac prospela zmena priorít ako zmena ústavnej ochrany budúcich generácií.

Pre politikov by bol život iste jednoduchší, keby dlhová brzda nebola alebo ak by brzdila menej. Záujmové skupiny – finančné či profesné – by ďakovali a voličom by sa to možno aj páčilo. Veď demografická kríza je vecou vzdialenejšej budúcnosti a ďalšia globálna kríza príde, keď to už dnešní politici nebudú musieť riešiť, aspoň oni tomu veria.

Pohodlná politika alebo dobrá ekonómia: ako už veľakrát v minulosti, rozpočtová politika čelí znovu tejto dileme. 

Dlhová brzda, osamelý hlas obhajujúci záujmy budúcich generácií, nekompromisne presadzuje druhú možnosť. Preto mnohým zrazu zavadzia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo