NÁZOR: Dvakrát o putovaní

Redemptoristický kňaz a novinárka o význame putovania.

Stretnúť samu seba

Iste ste už počuli o troch základných kresťanských púťach. Do Svätej zeme sa chodí, aby ste kráčali po stopách Ježiša, do Vatikánu, aby ste stretli pápeža a do Santiago de Compostela, aby ste stretli samého seba.

Pár dní pred odletom na Slovensku mi brat zaprial: „Tak teda, nech tam stretneš samú seba, keď už prejdeš tých 800 km.“ „A vieš čo bude najhoršie?“ odpovedám mu: „Keď naozaj stretnem a z tej osoby budem sklamaná.“

K téme:
Fenomén pútí
Santiago – začiatok cieľa
WYD – všetky cesty vedú do Madridu
Prísť do cieľa znamená začať ďalšie putovanie
Zdieľať

Neviem, čo ma najbližších 40 dní čaká. Teším sa na dobrodružstvo, na spolupútnikov z celého sveta a ich príbehy, na množstvo času s človekom, ktorého ľúbim a tiež na kilometre v tichu s Bohom...

Na druhej strane viem, že ma stretne taká dávka ticha a námahy, na akú nie som zvyknutá. Táto kombinácia môže človeku povedať pravdu o ňom samom. Pravdu o fyzických možnostiach, o vlastnom sebectve, no tiež o tom, čo je vlastne v živote podstatné.

Neviem odhadnúť, čo so mnou púť do Santiaga spraví. Viem však, že nás povedie ten, ktorý je Cesta a že ma ešte nikdy nesklamal.

Mária Škvarlová
Autorka je redaktorka TASR, momentálne na ceste do Santiaga de Compostela.

Keď zaznie hlas, vstaň a choď

Radi sa túlate? Ja niekedy áno. Hlavne vtedy, keď mám všetkého plné zuby a nechce sa mi premýšľať nad vážnymi vecami. Byť však tulákom celý život musí byť hrozné. Tuláci nevedia načo sú na tejto zemi a aký je zmyslel a cieľ ich života. Nejako sa potĺkajú zo dňa na deň. Niekedy sa človek utešuje, že nie je jediný, kto sa túla, tak čo?!

Kam plánujete ísť tento rok na dovolenku? Aká je vaša vytúžená destinácia? Vysoké Tatry alebo Niagarské vodopády? Niekedy sa v živote správame ako turista. Máme svoj vytúžený cieľ. Ako sa hovorí: „Vidieť Rím a zomrieť.“ Chceme zažiť dobrodružstvo, oddýchnuť si, nafotiť si pamiatky a nakúpiť suveníry. A tak máme albumy plné fotografií a police plné suvenírov. Stačí nám to?

Mne nie. Videl som už kus sveta. Svet je prekrásny! Ale nestačí mi to. Moje srdce je stále nespokojné. Nenachádza tu konečnú stanicu. Spomínam si na mnohých ľudí, ktorí prežili svoj život ako pútnici. Adam a Eva, ktorí stratili raj a tak sa celé ľudstvo ocitlo na ceste do strateného raja. Na Abraháma, ktorému Boh vo veku 75 rokov povedal: „Vydaj sa na cestu do krajiny, ktorú ti ukážem.“ „Kam ideme?“ pýta sa Boha: „Uvidíš,“ odpovedá. „A ako dlho bude cesta trvať?“ nedá to starému mužovi. „Nechaj sa prekvapiť. Neboj sa, ja budem s tebou.“ Čo si asi pomyslela Abrahámova žena Sára o tomto nápade. Rád by som počul jej prvú reakciu.

Mám rád aj Mojžiša, toho Božieho muža. Jeho Boh vytiahol na cestu tiež na staré kolená. Mojžiš sa bál, ale Boh ho uisťoval, že bude s ním celý čas. Mojžiš vyviedol ľud z otroctva v Egypte. To bola púť oslobodenia. Oslobodenie by nenastalo, keby sa nevydali na púť. Bola dlhá, ale stálo to za to. Zázraky na každom kroku.

„Púť sa líši od túlania a turistiky. Je to cesta k ,veľkej destinácii´. Konečnej zastávke, ktorú voláme domov alebo nebo. Je to plavba k nebeským brehom. Je to expedícia, lebo nás tam ide veľa a sami sa tam nedostaneme. Je to cesta za pokladom, za elixírom večnej mladosti.“ Zdieľať

A praotec Jakub? Jeho púť začína útekom z domu. Zo strachu a od hanby. Oklamal otca aj svojho staršieho brata a teraz uteká, a ani nevie kam. Nemá plán. Chce len utiecť. Ale na úteku sa stretne s Bohom, ktorý mu hovorí: „Jakub, ja ťa poznám! Mám s tebou plán! Máš budúcnosť. Požehnám ťa, aj tvoje potomstvo.“ A tak sa Jakub vracia domov. Tým sa však jeho púť nekončí. Neskôr pôjde do Egypta za synom.

Púť sa líši od túlania a turistiky. Je to cesta k „veľkej destinácii“. Konečnej zastávke, ktorú voláme domov alebo nebo. Je to plavba k nebeským brehom. Je to expedícia, lebo nás tam ide veľa a sami sa tam nedostaneme. Je to cesta za pokladom, za elixírom večnej mladosti. Cesta do krajiny zázrakov, kde sa naplnia všetky naše najhlbšie túžby a sny, ktoré možno ani nedokážeme pomenovať.

Cesta leží pred nami. Je dlhá, náročná, nebezpečná, ale aj vzrušujúca a dobrodružná. Keby apoštoli Peter, Jakub, Ján, Tomáš, Filip ignorovali Ježišovo pozvanie vydať sa na cestu, keby neodpovedali na výzvu „poď za mnou“, nikdy by nezažili, aké to je, keď Ježiš rozmnoží chleby, keď premení obyčajnú vodu na najlepšie víno. Peter by si nikdy nevyskúšal chodenie po vode. Nikdy by nevideli Lazára vyjsť z hrobu, ani chromých chodiť. Ale oni išli za ním a išli s ním do konca, až domov, do krajiny zázrakov.

Možne dnes v sebe cítite, že prišiel čas vydať sa na cestu. Možno už nechcete žiť ako tuláci a turisti. Ožíva vo vás pútnické srdce. Hlas Majstra znie láskavo, ale nástojčivo: „Poď za mnou!“ Ak ťa Majster volá, nečakaj, vstaň a choď.

Rastislav Dluhý
Autor je kňaz – redemptorista.

Foto: O. Sočuvka, Flickr.com (licencia creative commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo