Advent, Vianoce, Nový rok, Traja králi...
Každoročne rovnaké obdobia. Stále tie isté sviatky. Tie isté a zároveň iné.
Vieme si spomenúť na Vianoce, ktoré sme prežili ako deti. Ako dospievajúci. Potom ako pracujúci, ženatí, či vydaté. Niekto sám, iní s deťmi či starými rodičmi.
Stále tie isté sviatky. A predsa stále iné...
Spomienky sa hromadia. Niekedy akoby sa prelínali so skúsenosťou, ktorú človek získal. Tá sviatočná – podobne ako spomienka – býva príjemná.
Obdobie medzi sviatkami a čas krátko po nich majú svoje zvláštne čaro.
Vianoce, na ktoré sme sa týždne pripravovali, sú už preč. Aj keď nie úplne. Ostali dary, pocity, zážitok...
Starý rok je už v nenávratne a s novým sa ešte len zžívame. Človek akoby bol v štádiu blízkej prípravy.
Ide o to, prípravy na čo. Či na každodenný stereotyp, ktorý má trvať mesiace, alebo na to, čo vyjadruje výraz „nový“: nový rok, nové postoje, nové vzťahy... A možno aj nová chuť do života.
Chuť, ktorá sa môže prejaviť rôzne. Možno aj radosťou. Aj preto vám ponúkam slová, ktoré som kedysi dostal:
„Prajem ti radosť z času, ktorý je nám daný.
Z lásky, ktorá sa skrýva v dávaní.
Z maličkostí, ktoré sú odmenou, ak sme vnímaví...“
Prajem vám požehnaný nový rok!
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.