Miera očkovania dojčiat vo svete sa vlani mierne zvýšila. OSN však upozorňuje, že nedostatočné financovanie, vojny a dezinformácie naďalej oslabujú očkovacie programy. Dôsledkom sú pretrvávajúce rozdiely v zaočkovanosti a vyššie riziko epidémií.
Z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Detského fondu OSN (UNICEF) vyplýva, že v roku 2025 dostalo takmer 116 miliónov dojčiat, čo je 90 percent na celom svete, minimálne jednu dávku vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Všetky tri potrebné dávky absolvovalo 85 percent.
V porovnaní s rokmi 2024 a 2021 sa miera očkovania vlani zvýšila o jeden, respektíve štyri percentuálne body, stále však o jeden percentuálny bod zaostáva za úrovňou z roku 2019, po ktorom nasledoval výrazný prepad počas pandémie ochorenia covidu-19.
„Avšak milióny ohrozených detí zostávajú naďalej bez ochrany v dôsledku konfliktov, vysídlenia a chudoby,“ upozornila vo vyhlásení riaditeľka UNICEF Catherine Russellová. „Žiadne dieťa by nemalo trpieť chorobou, ktorej sa dá predísť jednoduchou vakcínou,“ dodala.
Údaje ukazujú, že v roku 2025 odhadom 13,5 milióna detí na svete nedostalo ani jednu dávku vakcíny v rámci bežných očkovacích programov. Bolo to o 750 000 menej ako v roku 2024 a približne o jeden milión menej ako v roku 2023.
WHO a UNICEF varovali, že predovšetkým v chudobnejších krajinách rastie počet detí, ktoré síce začnú s očkovaním, ale nedokončia ho. Približne 7,3 milióna dojčiat dostalo prvú dávku vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu v prvých mesiacoch života, ale nedostalo prvú dávku vakcíny proti osýpkam, ktorá sa zvyčajne podáva vo veku medzi deviatym a dvanástym mesiacom života.
Pre takéto prerušenie očkovania môže existovať mnoho dôvodov, no podľa WHO to v niektorých prípadoch jasne súvisí s dezinformáciami, ktoré sa šíria v súvislosti s očkovaním proti osýpkam, uviedla šéfka WHO pre vakcíny Kate O’Brienová a označila to za veľmi vážny problém.
Miera očkovania proti osýpkam stagnuje na úrovni 84 percent detí, ktoré dostali prvú dávku vakcíny. Druhú dávku potom dostalo len 77 percent detí. Na zabránenie šírenia tejto vysokonákazlivej choroby je pritom potrebných aspoň 95 percent.
„Dôsledky sa prejavujú už teraz,“ uviedla O’Brienová a poukázala na to, že v roku 2025 sa v 57 krajinách vyskytli rozsiahle alebo závažné ohniská osýpok. Okrem nich vznikol aj väčší počet ohnísk záškrtu a cholery.