Na futbalových MS 2026 je výrazne viditeľný návrat kresťanstva, píše Rob Draper v UnHerd. Podľa neho sa popri góloch, dráme, penaltách a sporných zásahoch VAR-u stali pravidelným obrazom turnaja aj hráči kľačiaci v modlitbe pred zápasmi či po nich. Tvrdí, že na tomto šampionáte dominuje najmä kresťanská modlitba.

Draper je americký novinár, redaktor denníka Guardian a spolumoderátor podcastu o futbalovej histórii. Pripomína, že modlitby brazílskych či afrických tímov neboli pre západné sekulárne publikum prekvapením. Novinkou je podľa neho skôr „znovupokresťančenie“ západoeurópskych reprezentácií vrátane Anglicka. Ako príklady uvádza Eberechiho Ezeho, Bukaya Saku, Noniho Maduekeho, Marca Guéhiho, Marcusa Rashforda či Ivana Toneyho.

Draper tento jav vysvetľuje aj prisťahovalectvom. Mnohí hráči majú korene v krajinách a komunitách, kde je kresťanstvo silno prítomné, napríklad v Nigérii, Pobreží Slonoviny alebo afrokaribskom prostredí. Podľa autora tak anglický tím odráža „nové Anglicko, kde sa kresťanstvo prezentuje bez zahanbenia“.

Podobný trend si všíma aj v Holandsku a Nemecku. Cody Gakpo z Liverpoolu má prezývku „pastor“, keďže vedie modlitebnú skupinu Holanďanov, a nemeckí hráči sa modlili aj so súpermi z Curaçaa a Ekvádoru.

Pripomína vyjadrenie Grahama Danielsa z organizácie Christians in Sport, že v osemdesiatych rokoch bolo priznanie kresťanskej viery vo futbale spojené s posmechom, no dnes je Daniels „ohromený“ kresťanským oživením. Podľa výskumu jeho organizácie sú kresťania v 75 percentách profesionálnych klubov a pravidelné kresťanské stretnutia existujú v polovici klubov Premier League.

Podľa Drapera nie je isté, či sa dá hovoriť o širšom kresťanskom „miniobrodení“ v západnej Európe, no futbal podľa neho „nikdy predtým nevystavoval kresťanstvo tak viditeľne“.

Neúmyselný dôsledok migrácieNemeckému manšaftu už nešéfujú iba moslimovia, ale aj globalizovaní kresťanskí černosi s láskou k modlitbe

Martin Leidenfrost