USA a Irán súhlasili s prímerím Boje sa zastavia na dva týždne. Podľa Trumpa Teherán poskytol realizovateľný 10-bodový návrh

To najdôležitejšie:

USA a Irán súhlasili s dvojtýždňovým prímerím.

Izrael prímerie podporil, ale tvrdí, že sa nevzťahuje na Libanon.

Irán umožní pohyb lodí cez Hormuzský prieliv „so zohľadnením technických obmedzení“.

Rokovania medzi Iránom a USA o ukončení konfliktu by sa mohli začať v piatok v pakistanskom Islamabade.

Dianie sme sledovali online:

„Nepriateľ vždy zavádzal. Neveríme jeho sľubom. Na každú agresiu odpovieme vyššou úrovňou reakcie,“ dodali gardy v príspevku zverejnenom na sieti Telegram.

Revolučné gardy sú elitná vojenská a ideologická zložka v Iráne, kde dohliadajú na vnútornú bezpečnosť a zahraničné operácie vrátane podpory spojencov v regióne.

Dohodu, ktorá zahŕňa otvorenie Hormuzského prielivu, Trump oznámil približne 90 minút pred uplynutím svojho ultimáta za podpory pakistanských sprostredkovateľov.

Pokoj zbraní podľa pakistanského premiéra Šáhbáza Šarífa platí „všade“ vrátane Libanonu, čo neskôr poprel izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Ten však uviedol, že rozhodnutie USA podporuje.

Zatiaľ nie je jasné, kedy prímerie nadobudne plnú účinnosť. Ceny ropy po vyhláseniach klesli, aj keď stále zostávajú výrazne nad úrovňou spred začiatku vojny.

14.50  USA budú úzko spolupracovať s Iránom, ktorý podľa Trumpa nebude obohacovať urán. Americký prezident zároveň tvrdí, že v krajine nastala „veľmi produktívna zmena režimu“.

„Urán sa tam obohacovať nebude a Spojené štáty v spolupráci s Iránom vykopú a odstránia všetok pochovaný jadrový ,prach‘,“ napísal Trump. V zátvorke k tomu bez jednoznačnej zmienky spomenul bombardéry B-2. Tento typ bombardérov Spojené štáty použili pri útoku na iránske jadrové zariadenia vlani v júni. Trump vtedy oznámil, že tieto zariadenia boli úplne zničené.

Americký prezident vo svojom najnovšom príspevku uviedol aj to, že USA s Iránom rokujú o colných a sankčných úľavách. „Mnohé z tých 15 bodov sú už dohodnuté,“ dodal v súvislosti s americkým mierovým plánom z marca. Plán odovzdal Iránu Pakistan ako sprostredkovateľ.

Trump na Truth Social taktiež tvrdil, že v Iráne došlo k „produktívnej zmene režimu“. O zmene režimu v islamskej republike hovoril počas vojny už viackrát. V prvý deň americko-izraelských útokov v islamskej republike zahynul aj iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chámeneí. Jeho smrť americký prezident v tom čase označil za „najväčšiu šancu“ pre Iráncov získať späť svoju krajinu.

14.45 Od vyhlásenia prímeria prešli cez Hormuzský prieliv dve plavidlá. Vyrazili z iránskych prístavov a v plavbe pokračovali vo vodách kontrolovaných Iránom. 

Prvým plavidlom je nákladná loď NJ Earth, ktorá bola naložená v Búšehri a smeruje do Indie. Druhá loď Daytona Beach vyplávala z mesta Bandar Abbás. Obe lode prepravujú sypký náklad, nie ropu alebo zemný plyn.

Z údajov na stránke MarineTraffic podľa Sky News vyplýva, že v utorok preplávalo Hormuzským prielivom 11 lodí, v pondelok šesť a v nedeľu 14.

Údaje tiež ukazujú, že v regióne Perzského zálivu sa nachádzajú stovky plavidiel vrátane 426 ropných tankerov, 34 tankerov na skvapalnený ropný plyn (LPG) a 19 tankerov na skvapalnený zemný plyn (LNG), z ktorých tam mnohé uviazli v dôsledku vojny.

Irán odkláňa lode zo štandardnej plavebnej trasy vedúcej stredom prielivu do „bezpečného koridoru“ vo svojich vodách. Ten vedie na sever okolo ostrova Lárk, čo umožňuje Iránskym revolučným gardám vizuálne kontrolovať lode. Táto trasa býva preto označovaná aj ako „mýtna stanica Teheránu“.

14.22 Spojené štáty uvalia s okamžitou platnosťou 50-percentné clo na všetok dovoz z ktorejkoľvek krajiny, ktorá dodáva zbrane Iránu, oznámil americký prezident Donald Trump. Na ktoré konkrétne štáty by sa malo opatrenie vzťahovať, nespresnil, informuje TASR.

Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social, ktorý zverejnil niekoľko hodín po oznámení dvojtýždňového prímeria vo vojne s Iránom, napísal, že nové clo bude voči daným krajinám zavedené bez výnimky.

Irán sa pri dodávkach zbraní spolieha predovšetkým na Rusko. Krajiny, na ktoré sú uvalené z rôznych dôvodov západné sankcie, minulý rok uzavreli „strategické partnerstvo“, ktoré zahŕňa aj spoluprácu vo vojenskej a v zbrojnej oblasti.

Moskva sa do konfliktu na Blízkom východe okrem vyjadrení podpory Teheránu oficiálne nezapája, viaceré americké médiá vrátane stanice CNN a denníka The Washington Post však informovali, že Rusko poskytuje Iránu údaje o polohe a pohybe amerických vojakov, lodí a lietadiel.

13.30 Ropná rafinéria na iránskom ostrove Láván sa stala terčom útoku. Došlo k nemu len niekoľko hodín po vyhlásení dočasného prímeria medzi USA a Iránom, uviedli iránske médiá. Explózie boli hlásené aj na Sírrí, ďalšom iránskom ostrove v Perzskom zálive.

Rafinéria na ostrove Láván bola terčom „nepriateľského, zákerného útoku“, uviedla iránska agentúra Mehr s odvolaním sa na národnú ropnú spoločnosť. Hasiči pracujú na tom, aby požiar, ktorý útok spôsobil, dostali pod kontrolu. Pri útoku neutrpel nikto zranenia. Odkiaľ útok prišiel, nebolo bezprostredne známe.

Ostrov Láván má rozlohu 78 štvorcových kilometrov a nachádza sa na ňom jeden zo štyroch najväčších terminálov, ktoré Irán využíva na vývoz ropy a zemného plynu. Výbuchy bolo podľa agentúry Mehr počuť aj na ostrove Sírrí, nie je však o nich nič bližšie známe. Na tomto ostrove sa nachádzajú prístav a letisko, ako aj infraštruktúra na spracovanie a skladovanie ropy a zemného plynu.

12.54 Hormuzským prielivom preplávali prvé lode. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) začala po oznámení prímeria na Blízkom východe pracovať na zaistení ich bezpečnej plavby.

„Už spolupracujem s príslušnými stranami na zavedení vhodného mechanizmu, ktorý zaistí bezpečný prechod lodí cez Hormuzský prieliv,“ vyhlásil generálny tajomník IMO Arsenio Dominguez. Zdôraznil, že teraz je prioritou zaistiť taký presun lodí z oblasti, ktorý zaručí bezpečnosť plavby.

V oblasti uviazlo pre blokádu podľa analytickej firmy Kpler 200 ropných tankerov.

10.14 Dvaja ľudia v Bahrajne utrpeli ľahšie zranenia po iránskom dronovom útoku, píše BBC. Podľa bahrajnského ministerstva vnútra poškodili úlomky z dronu niekoľko domov na ostrove Sitra. Vláda nepotvrdila, či Irán vyslal drony pred ohlásením prímeria.

9.50 Izraelská armáda podnikla niekoľko útokov na juhu Libanonu. Hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai vo svojom príspevku na sociálnej sieti X pred údermi vyzval obyvateľov mesta Súr, aby sa okamžite evakuovali, a zároveň zverejnil mapu so zameraným cieľom. Informoval o tom spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Adrai doplnil, že dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom sa nevzťahuje na Libanon, čo v reakcii na dohodu v noci na stredu vyhlásil aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Ich tvrdenia sú v rozpore s vyhlásením pakistanského premiéra Šáhbáza Šarífa, ktorý v konflikte medzi Izraelom, USA a Iránom vystupuje ako sprostredkovateľ a podľa ktorého sa prímerie vzťahuje na všetky oblasti na Blízkom východe vrátane Libanonu.

Libanonská štátna agentúra NNA informovala, že proiránske militantné hnutie Hizballáh prímerie rešpektuje – od približne 01.00 h miestneho času, keď nadobudlo platnosť, neoznámilo žiadne svoje útoky proti Izraelu.

Spravodajský web L’Orient-Le Jour konštatoval, že oznámenie Pakistanu o prímerí medzi Teheránom a Washingtonom prinieslo nádej pre Libanončanov vysídlených z oblastí na juhu krajiny zasiahnutých bojmi s izraelskou armádou. Vzhľadom na neistotu, ktorá nastala po Netanjahuovom vyhlásení, však libanonská armáda v stredu vyzvala evakuantov, aby „boli opatrní pri návrate do dedín a miest na juhu Libanonu“ a „vyhýbali sa oblastiam, kde izraelské sily postupujú“, najmä v blízkosti hraníc s Izraelom.

8.14 Donald Trump uviedol, že Spojené štáty pomôžu zvládnuť situáciu s preťaženou lodnou dopravou v Hormuzskom prielive. „Bude veľa pozitívnych krokov! Zarobia sa veľké peniaze. Irán môže začať proces obnovy,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

USA budú podľa jeho slov dodávať zásoby všetkého druhu a „len tak sa tam zdržiavať“, aby sa uistili, že všetko pôjde dobre. „Verím, že to tak bude. Tak ako to zažívame v USA, toto by mohol byť zlatý vek Blízkeho východu!!!“ dodal.

Agentúra Reuters konštatuje, že dočasné pozastavenie bojov a znovuotvorenie Hormuzského prielivu umožní vývozcom z Blízkeho východu prepraviť výrazné množstvo ropy, ktorá uviazla v prielive od začiatku nepriateľských akcií. Na základe údajov analytickej firmy Kpler sa na približne 200 tankeroch v regióne nachádza zhruba 130 miliónov barelov ropy a 46 miliónov barelov rafinovaných palív.

6.40 Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf pozval delegácie USA a Iránu na priame rokovania v piatok do Islamabadu. Teherán prejavil ochotu stretnúť sa, Washington však schôdzku zatiaľ oficiálne nepotvrdil.

Rokovania sa majú sústrediť na úplné ukončenie vojny na Blízkom východe a na desaťbodový návrh Iránu, ktorý podľa Trumpa môže slúžiť ako funkčný základ pre ďalšie rokovania.

Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti označila dohodu za víťazstvo Teheránu a tvrdí, že Trump prijal iránske podmienky. Naopak, Biely dom a Trump hovoria o víťazstve USA, ktoré umožňuje diplomatickú cestu k dlhodobému mieru.

Po oznámení prímeria sa v uliciach iránskej metropoly uskutočnili provládne zhromaždenia. Demonštranti kričali „Smrť Amerike, smrť Izraelu!“ a pálili americké a izraelské vlajky.

Prímerie nadobudne plnú účinnosť, keď Irán umožní bezpečný a úplný prechod lodí cez Hormuzský prieliv. Medzitým sa očakáva, že iránske útoky môžu pokračovať. Izraelská armáda zaznamenala vypálené rakety a podľa médií podnikla odvetné údery na odpaľovacie zariadenia v Iráne.

Po oznámení prímeria si trhy vydýchli; americké akcie vzrástli a ceny ropy prudko klesli. 

5.57 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu potvrdil, že Izrael podporuje rozhodnutie Spojených štátov o dočasnom prímerí s Iránom. Podľa jeho slov sa však dohoda nevzťahuje na Libanon, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf predtým uviedol, že dvojtýždňové prímerie zahŕňa aj túto krajinu. TASR o tom informuje podľa správ stanice BBC a agentúry AFP.

„Izrael podporuje rozhodnutie (amerického) prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť útoky proti Iránu na dva týždne pod podmienkou, že Irán okamžite otvorí prielivy a zastaví všetky útoky na USA, Izrael a krajiny v regióne,“ uviedla kancelária predsedu izraelskej vlády.

Podľa vyhlásenia Izrael podporuje aj snahy USA zabezpečiť, aby Irán už nepredstavoval jadrovú, raketovú a teroristickú hrozbu pre Spojené štáty, Izrael, krajiny na Blízkom východe aj mimo neho. „Spojené štáty oznámili Izraelu, že sú odhodlané dosiahnuť tieto ciele, na ktorých sa zhodli USA, Izrael a izraelskí regionálni spojenci, v nadchádzajúcich rokovaniach,“ píše sa ďalej v oficiálnom oznámení, ktoré prišlo približne štyri hodiny po Trumpovom vyhlásení, že súhlasí s podmienečným prímerím a pozastavením útokov proti Iránu.

„Dvojtýždňové prímerie sa nevzťahuje na Libanon,“ zdôraznila kancelária izraelského premiéra. Toto tvrdenie je však v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením pakistanského premiéra, ktorý v tomto konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ a podľa ktorého sa prímerie vzťahuje na všetky oblasti na Blízkom východe vrátane Libanonu.

5.24 Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti oznámila, že súhlasila s dvojtýždňovým prímerím vo vojne so Spojenými štátmi a Izraelom. Rokovania medzi Iránom a USA o ukončení konfliktu by sa mali začať v piatok v pakistanskom Islamabade, informuje TASR podľa správ agentúr AP a Reuters.

Americký prezident Donald Trump predtým oznámil, že súhlasil s pozastavením útokov na Irán na dva týždne, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že počas dvojtýždňového obdobia bude umožnený bezpečný pohyb v tomto prielive, cez ktorý pred vojnou prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy.

Uskutoční sa to „v koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami a s náležitým zohľadnením technických obmedzení“, spresnil Arákčí. Zdôraznil, že Teherán s prímerím súhlasí pod podmienkou zastavenia útokov proti jeho krajine.

K vyhláseniam prišlo krátko pred ultimátom, ktoré dal šéf Bieleho domu Iránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. V opačnom prípade Trump pohrozil útokmi na iránske elektrárne a ďalšiu infraštruktúru.

Americký prezident v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Irán predložil aj desaťbodový návrh, ktorý môže slúžiť ako funkčný základ pre ďalšie rokovania. Podľa iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti predstavený návrh zahŕňa akceptovanie obohacovania uránu Teheránom, zrušenie všetkých sankcií či záruky, že sa nezopakuje „agresia“ proti Iránu.

Medzi ďalšie body patrí zachovanie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom, vyplatenie odškodného a ukončenie vojny na všetkých frontoch, napríklad aj proti hnutiu Hizballáh v Libanone. Izraelský spravodajský portál ynet pritom informoval, že súčasťou prímeria je aj Libanon.

5.01 Americký prezident Donald Trump oznámil, že súhlasí s pakistanským návrhom na dvojtýždňové prímerie s Iránom, ak Teherán odblokuje lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Šéf Bieleho domu to uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social, informuje TASR podľa správ agentúr AFP, AP a Reuters.

„Súhlasím s pozastavením bombardovania a útokov na Irán na obdobie dvoch týždňov. Toto bude obojstranné prímerie,“ napísal po rokovaniach s pakistanskými predstaviteľmi vrátane premiéra Šáhbáza Šarífa. Trump však podmienil prímerie tým, že Irán umožní „úplné, okamžité a bezpečné otvorenie Hormuzského prielivu“.

Ďalej doplnil, že Teherán poskytol realizovateľný desaťbodový návrh, ktorý by mohol prispieť k ukončeniu vojny na Blízkom východe. Oznámenie šéfa Bieleho domu prišlo približne hodinu a pol pred uplynutím jeho ultimáta, ktoré dal Iránu na otvorenie Hormuzského prielivu pod hrozbou, že zničí iránske elektrárne a mosty.

S prímerím podľa stanice CNN a denníka New York Times súhlasili aj Izrael a Irán.

Čo sa dialo v utorok 7. apríla si môžete pozrieť tu:

Trump stupňuje vyhrážky IránuAk neuzavrie dohodu, zomrie celá jedna civilizácia, vyhlásil prezident USA. V noci vyprší ultimátum

Adam TakáčTASR