K VECI: Zrodení pre boj

Pápeža Leva XIII. poznáme najmä ako autora encykliky Rerum Novarum z roku 1891, ktorou Katolícka cirkev reagovala na fenomén industrializácie, triedneho konfliktu a rozvoja kapitalizmu. Pápež sa v encyklike stavia na stranu súkromného vlastníctva a práv robotníkov, pričom kritizuje nielen marxizmus, ale aj bezuzdný kapitalizmus. Kľúčové sociálne encykliky neskoršej generácie, Quadragesimo Anno Pia XI. a Centesimus Annus Jána Pavla II., sa odvolávajú na encykliku Rerum Novarum nielen spomienkou na jej štyridsiate, resp. sté výročie, ale aj podčiarkujú a ďalej rozvíjajú učenie, ktoré obsahuje.

Za hranicami Vatikánu sa jasnozrivosť encykliky Rerum Novarum napokon prejavila aj v konkrétnych historických udalostiach. Marxizmus, ako uvádza Lev XIII., je iba odlišným druhom vykorisťovania robotníkov a nemôže splniť to, čo sľubuje. Napokon ho zvrhli samotní robotníci, ako to bolo v prípade Poľska. Na druhej strane, takmer každá rozvinutá societa na svete prijala reštriktívne opatrenia vo vzťahu k trhovým silám, aby eliminovala určité nehumánne prvky kapitalizmu.

Kedy odporovať zákonom

Rerum Novarum však nebola prvou a ani jedinou sociálnou encyklikou Leva XIII. Od prvého roku svojho pontifikátu (1878) až po svoju poslednú encykliku (1902) sa Lev XIII. venoval prevažne sociálnym otázkam. K encyklike Rerum Novarum sa dodnes myslitelia pomerne často vracajú. Koniec koncov, jej múdrosť bola podložená reálnym historickým vývojom a jej odporúčania pretavené do praxe. Ďalšia sociálna encyklika, ktorú Lev vydal o rok skôr, Sapientiae Christianae, však zostala do značnej miery nepovšimnutá, čo malo deštruktívne dôsledky pre cirkev aj pre svet.

V tejto staršej encyklike Lev XIII. definuje povinnosti katolíkov v občianskej spoločnosti, ktoré sú základnejšie a preto aj dôležitejšie než tie, ktoré opisuje v známejšom texte Rerum Novarum. Ako zdôrazňuje, katolíci majú poslúchať Boha aj vtedy, keď ich tento postoj stavia do konfliktu s civilnou autoritou. Ak občianske právo jasne odporuje Božiemu zákonu, potom sa naozaj „vzdor stáva povinnosťou a poslúchanie zločinom“. Žiaľ, konštatuje pápež, spoločnosti čoraz častejšie prijímajú taký druh legislatívy, ktorý je v rozpore s Božím zákonom. Podľa Leva XIII. sú katolíci povinní „do hĺbky študovať katolícku náuku“, aby boli schopní rozlíšiť, ktorému zákonu sa treba postaviť na odpor. A keď už porozumejú tejto doktríne, ich povinnosťou je brániť pravdu, a to verejne.

Obidva príkazy – študovať doktrínu a hlásať ju – katolíci až príliš často ignorovali a naďalej ignorujú, najmä pri pohľade na uplynulých 50 rokov. V čase, keď Druhý vatikánsky koncil ponúkol členom cirkvi detailný program, mnohí katolíci stratili vlastný zmysel pre katolícku identitu. A keď Katolícka cirkev ponúkla v katechizme detailné a ľahko prístupné zhrnutie všetkého, čo má katolík veriť, katolíci sa prestali vzdelávať v doktríne.

Mlčanie kresťanov = víťazstvo nepriateľov pravdy

"V čase, keď Druhý vatikánsky koncil ponúkol členom cirkvi detailný program, mnohí katolíci stratili vlastný zmysel pre katolícku identitu." Zdieľať

Samo osebe by to nebolo žiadnou tragédiou, pokiaľ by obdobie uplynulých 50 rokov bolo epochou zakorenenou vo viere a tradícii. Je zrejmé, že to bolo presne naopak. Išlo o obdobie hlbokých zmien a tvrdých útokov na tie najzákladnejšie pravdy katolíckeho morálneho učenia. Po sexuálnej revolúcii a nástupe vlny rozvodov „bez zavinenia“, potratov, antikoncepcie a ostentatívnej homosexuality, bol postoj väčšiny katolíkov charakteristický nezáujmom a ústupom v snahe o „obozretnosť“ a s cieľom nestratiť dôveryhodnosť v očiach okolia.

Lev XIII, však nemal trpezlivosť byť ticho. „Cúvnuť pred nepriateľom alebo mlčať, keď sa zo všetkých strán vznášajú námietky proti pravde,“ varuje Lev XIII., „je prístupom človeka, ktorý buď stratil charakter, alebo prechováva pochybnosť voči pravde, o ktorej tvrdí, že ju verí.“ Keď kresťania mlčia, jediným víťazom, hovorí Lev XIII., sú nepriatelia pravdy. Mlčanie katolíkov je o to znepokojujúcejšie, že na porážku falošných ideí niekedy stačí aj pár odvážnych slov.

Hlásať vhod i nevhod

„Kresťania sú,“ pokračuje Lev XIII., „stvorení pre boj.“ K nasledovaniu Krista patrí aj zastávanie nepopulárnych ideí, obrana pravdy a občas aj prinášanie veľkých obetí. Jednou z hlavných povinností kresťana je „otvorene a neochvejne vyznávať katolícku náuku“ a „zo všetkých síl ju šíriť ďalej“. Mnohí dnes uznávajú, že katolícku vieru treba šíriť najmä osobným príkladom. No nemenej potrebné je hlásať vieru „otvoreným a stálym poukazovaním na povinnosti, ktoré so sebou viera prináša“. Negatívne reakcie okolia ani zďaleka nemusia byť známkou toho, že ich nositeľ sa mýli. Práve naopak, môžu svedčiť o opaku. „Ježiš Kristus,“ zdôrazňuje pápež, „jasne svedčil, že nenávisťou a nepriateľstvom, ktoré u ľudí zakúsil, možno sotva pomeriavať dielo, ktoré na zemi vykonal.“

Skrátka, ešte predtým než Lev XIII. zadefinoval dôležitú sociálnu náuku v encyklike Rerum Novarum, vymedzil aj niekoľko základných právd o tom, ako majú katolíci žiť. Tak, ako sa katolíci tešia, že veľká časť predpovedí Rerum Novarum sa na Západe naplnila, rovnako by mali smútiť nad tým, že encyklika Sapientiae Christianae zostáva prakticky mŕtvym textom. Mnoho spoločenských problémov na Západe by dnes neexistovalo, ak by katolíci zobrali slová tejto encykliky vážne. Zatiaľ však nie je neskoro. Dnes, vďaka veľkému požehnaniu, akým je internet, môžu katolíci študovať náuku omnoho ľahšie než kedykoľvek predtým. Ďalší krok – „otvorene a neochvejne vyznávať“ je ťažší, no priamo vyplýva z prijatia tejto pravdy: boli sme „zrodení pre boj“.

Todd Hartch
Autor prednáša dejiny Latinskej Ameriky na Eastern Kentucky University. Špecializuje sa na historický vývoj kresťanstva, misií a náboženstva v Mexiku.

Pôvodný text: Born for Combat, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo