Ďalší problém haciendy Malanta Štát vyplatil dotáciu pol milióna, aj keď firma nedodržala zmluvu, upozorňuje SaS

Firma, ktorá získala viac ako pol milióna eur z eurofondov na výstavbu penziónu Malanta, nedodržala zmluvu. Pôdohospodárska platobná agentúra jej však peniaze aj tak vyplatila, upozornila Martina Bajo Holečková z SaS na tlačovej konferencii v Nitre.

Dotáciu na „haciendu“ v Nitrianskych Hrnčiarovciach podľa informácií poslankyne získala firma SL-Stone deň pred parlamentnými voľbami v marci 2016, v čase jednofarebnej vlády Smeru. Spoločnosť sa zaviazala, že do konca septembra 2016 predloží všetky potrebné doklady vrátane stavebného povolenia.

„Nemohla ho však získať, lebo pozemok bol do 11. decembra 2016, odkedy platil nový územný plán Nitrianskych Hrnčiaroviec, ornou pôdou,“ upozornila Bajo Holečková. Firma SL-Stone teda nemohla predložiť stavebné povolenie, ktoré bolo súčasťou žiadosti o dotáciu.

Podľa opozičnej poslankyne je otázne, či spoločnosť predložila falošné dokumenty alebo nepredložila nič. SaS sa preto s otázkami na stavebné povolenie pre penzión Malanta obrátila na obec Nitrianske Hrnčiarovce aj na PPA.

Štátna agentúra vlani vykonala kontrolu 53 projektov z eurofondovej výzvy na penzióny, s ktorou sa spájajú viaceré pochybnosti. V prípade haciendy Malanta pochybenia nezistila.

Dvorný právnik Norberta Bödöra

Vila má podľa medializovaných informácií väzby na oligarchu Norberta Bödöra a je jednou z najznámejších budov z kauzy haciend, ktorou sa zaoberá Európska prokuratúra aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Bajo Holečková upozornila, že firmu ktorá „penzión“ v Nitrianskych Hrnčiarovciach vlastní, zastupuje advokát Eugen Cimmermann. „Je považovaný za dvorného právnika Norberta Bödöra a v istom čase zastupoval aj Tibora Gašpara v kauze Očistec,“ pripomenula. Cimmermann podľa jej informácií zastupuje aj vlastníka haciendy Fafokan.

Nadácia Zastavme korupciu minulý týždeň upozornila, že PPA vlani v auguste „penziónu“ v Sebechleboch vyplatila dotáciu ďalších takmer 830-tisíc eur. Štátna agentúra pritom vedela, že k projektu boli dodané falošné zmluvy a že prípad od roku 2021 vyšetruje polícia.

Vyšetrovanie odhalilo, že firma Fafokan k žiadosti o dotáciu doložila nájomnú zmluvu podpísanú neexistujúcou osobou. Ďalší súhlas s užívaním pozemkov od Slovenského pozemkového fondu bol sfalšovaný. Koncom roka 2022 polícia v tejto súvislosti obvinila štyri osoby vrátane vtedajšieho spolumajiteľa firmy a bývalého starostu obce.

„PPA peniaze aj tak vyplatila, hoci podľa predpisov by mala počkať do skončenia vyšetrovania,“ upozornila nadácia s tým, že štátna agentúra na svojich stránkach okrem toho zverejnila o niekoľko stotisíc nižšiu sumu dotácie, než akú haciende naozaj poskytla.

Ani Hlinovi sa nepodarilo ubytovať

Vo Vidieckom dome Malanta, ako znie oficiálny názov haciendy, sa opakovane pokúšali ubytovať novinári. Neuspeli. Nepodarilo sa to ani poslancovi za SaS Alojzovi Hlinovi.

Vo videu na sociálnej sieti opísal, že v piatok spravil rezerváciu cez internetovú stránku „penziónu“, no nikto mu ju do nedele nepotvrdil. Nepodarilo sa mu ani dovolať na telefónne číslo ubytovacieho zariadenia. Nikto neodpovedal ani na SMS.

„Čo tá čvarga chcela robiť v turistickom ruchu?“ pýtal sa Hlina vo videu. „Z čoho žije táto čvarga, keď si vybrala na Malantu pol milióna, keď nechce robiť turistický ruch? Im je to úplne jedno, či tu niekto je alebo nie je.“

Prípad haciendy Malanta označil za „karpatský cestovný ruch“.

Novinárka z Denníka N Mária Benedikovičová sa pred dvoma týždňami pýtala ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, ako je možné, že v podozrivých haciendách sa nedá ubytovať. „Ja sa nechodím s vami ubytovávať a ani by som nešiel,“ reagoval minister.

Haciendy v europarlamente

Minulý týždeň prebehla v Európskom parlamente debata o korupcii v slovenskej Pôdohospodárskej agentúre. Na rokovaní výboru pre kontrolu rozpočtu zazneli aj informácie o haciendách, na ktoré šli desiatky miliónov eur z eurofondov a ktoré mali byť penziónmi, no sú z nich súkromné obydlia.

„Korupcia a zneužívanie eurofondov, ako sme videli v prípade haciend, sa obhájiť nedajú,“ konštatoval český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý bol v máji ako vedúci misie europoslancov na Slovensku skúmať využívanie finančných prostriedkov EÚ a slovenské opatrenia zamerané na ochranu peňazí daňových poplatníkov Únie. 

Nemecká europoslankyňa Monika Hohlmeier (CSU) po hearingu uviedla, že sa jej javí, že na Slovensku nezlyhali jednotlivci, ale štátne inštitúcie. „To by viedlo k pozastaveniu prostriedkov. Pokiaľ štátne orgány nepracujú tak, ako majú, a Európska komisia dostáva správy, ktoré nie sú primerane vypracované, potom treba zistiť, či Európska komisia koná,“ cituje ju denník SME.

Nemecký europoslanec Daniel Freund, ktorý v januári navštívil Slovensko a bol sa pozrieť aj na jednu z podozrivých haciend, označil tento prípad za „najhorší spôsob, ako môže krajina znížiť dôveru Únie pri čerpaní peňazí“.

Slovenské haciendy v europarlamenteZlyhali štátne inštitúcie, zhodnotili europoslanci. Dotácie na pochybné projekty bežali aj vlani

Miro Pastorek