Časť novely Trestného zákona o kajúcnikoch je nejasná, nepredvídateľná a proti princípom právneho štátu, myslí si generálny prokurátor Maroš Žilinka. Novelu napadol na Ústavnom súde.
Podal návrh na začatie konania o súlade časti, ktorá hovorí o nepoužiteľnosti dôkazov získaných od kajúcnikov. Navrhol tiež, aby Ústavný súd pozastavil účinnosť novely.
Štát podľa Žilinku novou úpravou rezignuje na schopnosť efektívne vyšetrovať závažné trestné činy a otvára priestor na spochybňovanie dôkazov bez časového a vecného ohraničenia, čo môže mať dôsledky aj pre už skončené trestné veci. Generálny prokurátor kritizuje aj nezrozumiteľnosť prílepku o kajúcnikoch.
Žilinka už v decembri po schválení novely avizoval, že novelu napadne na Ústavnom súde. Svoje podanie doručil na súd dnes.
Návrh v decembri prišiel vo forme prílepku k „horalkovej novele“ Trestného zákona. Koalícia ho schválila 76 hlasmi. Prílepkami tiež zaviedla trestný čin popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne aj marenie volebnej kampane cudzou mocou.
Schválený pozmeňovací návrh, ktorý podali poslanci Richard Glück a Zuzana Plevíková zo Smeru a Richard Eliáš z Hlasu, stanovuje, že výpoveď spolupracujúceho obvineného sa nebude môcť použiť ako dôkaz, ak kajúcnik získal nejaké benefity či nevypovedal pravdivo v inom trestnom konaní. O tom, či výpoveď bude uznaná, rozhodnú súdy.
Kajúcnici vypovedali napríklad v kauze Očistec. Obvineniu v nej čelí podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar aj oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör.
Opozícia upozorňovala, že novela má zaručiť beztrestnosť ľuďom, ktorí páchajú trestnú činnosť a cez obmedzenie využitia kajúcnikov cieli priamo na živé konania.
Novela je účinná od 27 decembra. Prezident Peter Pellegrini ju podpísal krátko po jej schválení v parlamente.

Podľa Žilinku je napadnuté ustanovenie napísané tak nejasne a neurčito, že ho nie je možné uplatňovať bez porušovania ústavy.
„Napadnuté ustanovenie významným spôsobom ohrozuje právo na spravodlivý proces a vytvára zákonnú prekážku pre objasnenie najzávažnejšej trestnej činnosti,“ pokračuje podanie generálneho prokurátora. Časť novely týkajúca sa kajúcnikov podľa neho ohrozuje spravodlivosť trestného konania a jeho plynulosť. „Vo svojej podstate rezignuje na pozitívny záväzok štátu objasňovať závažnú trestnú činnosť,“ píše Žilinka.
Podľa generálneho prokurátora časť novely o kajúcnikoch systematicky oslabuje dokazovanie, pretože umožňuje dodatočne diskvalifikovať dôkazy len na základe hodnotenia, či spolupracujúca osoba „nevypovedala úplne alebo pravdivo“. Upozornil, že to môže zmariť aj právoplatne skončené trestné konania.
Žilinka zdôrazňuje, že štát si novelou sám podkopáva schopnosť vyšetrovať korupciu, organizovaný zločin či násilné trestné činy.
Upozorňuje, že novela je problematická aj z praktického hľadiska, lebo orgány činné v trestnom konaní nemajú k dispozícii žiadnu centrálnu evidenciu, z ktorej by vedeli spoľahlivo overiť, či a kedy dostala konkrétna osoba v inom konaní výhodu výmenou za spoluprácu.
Podľa Žilinku tak zákon vytvára stav permanentnej právnej neistoty, v ktorom môže byť dôkaz spochybnený kedykoľvek, aj spätne, na základe výpovede v úplne inej trestnej veci. Takýto mechanizmus označuje za „bezbrehý“ a v rozpore s princípom právnej istoty.
Varuje, že poslanci novelou prenášajú ťažisko rozhodovania z fázy dokazovania na dodatočné formálne posudzovanie. To podľa neho narúša logiku trestného procesu a oslabuje postavenie súdov pri hodnotení dôkazov v súvislostiach.
Žilinka tiež pripomína, že inštitút spolupracujúcej osoby je legitímnym a dlhodobo uznávaným nástrojom v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Upozorňuje, že jeho plošné oslabenie môže viesť k tomu, že štát nebude schopný objasniť skutky, ktoré sú inak prakticky nedokázateľné.