Ústavný súd pozastavil rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov Po rýchlom schválení zákona a expresnom vete prezidenta prišlo pohotové rozhodnutie súdu

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna pozastavil účinnosť zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Prijal na ďalšie konanie návrh skupiny 63 opozičných poslancov a preskúma, či zákon je v súlade s ústavou.

Opoziční poslanci namietali aj to, že zákon bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní. Kritizovali aj skrátenie funkčného obdobia riadne zvolenej predsedníčky úradu či zmeny týkajúce sa poskytovania a prehodnocovania ochrany oznamovateľov.

Podľa zákona, ktorý vládna väčšina presadila minulý týždeň, mal úrad od prvého januára zaniknúť. To sa vďaka rozhodnutiu súdu zatiaľ nestane. Úrad naďalej povedie predsedníčka Zuzana Dlugošová, ktorú chce koalícia z funkcie zosadiť.

Úrad rozhodnutie Ústavného súdu privítal s tým, že predznamenáva, že ochrana oznamovateľov sa nemôže oslabovať skráteným legislatívnym konaním, retroaktívnymi zásahmi ani politickým ovplyvňovaním nezávislých inštitúcií. „Dnešné rozhodnutie považujeme za významný míľnik pri ochrane právneho štátu na Slovensku,“ povedala hovorkyňa úradu.

Ústavný súd rýchlo zverejnil aj celé rozhodnutie. Spomína v ňom pochybnosti o ústavnosti legislatívneho procesu, možnú retroaktivitu či to, že zákon nevytvára nové pravidlá, ale ide mu o odvolanie šéfky úradu. V rozhodnutí sa hovorí aj o právnej neistote pre oznamovateľov korupcie.

Celé znenie rozhodnutia prikladáme na konci článku.

Rýchle veto prezidenta

Zrušenie úradu presadila vládna väčšina v parlamente v piatok 12. decembra. Prelomila expresné veto prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý zákon poslancom vrátil o deň skôr po tom, čo ho koaličná väčšina schválila 9. decembra, na Deň boja proti korupcii.

Úrad na ochranu oznamovateľov sa má podľa zámeru koalície zmeniť na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Súčasná predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová má odísť, výber nového dočasného vedenia bude mať v rukách predseda parlamentu Richard Raši z Hlasu.

Opozícia hovorí o tom, že zmena úradu na novú inštitúciu je účelová. Návrh na zmenu zákona prišiel tri dni po tom, čo Správny súd v Bratislave zrušil personálny rozkaz, ktorým minister vnútra Matúš Šutaj Eštok postavil Pavla Ďurku a ďalších policajtov zo skupiny čurillovcov mimo služby.

Poslanci z PS, SaS, KDH a Hnutia Slovensko sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal súlad zákona s ústavou. Ich podanie verejne podporil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Upozornil na zásahy do základných práv a slobôd, najmä slobody prejavu a na to, že okamžitá účinnosť nového zákona môže viesť k nezvratným zásahom do práv oznamovateľov. Hlavný problém identifikoval v ustanovení, podľa ktorého bude kedykoľvek možné preskúmať už udelenú ochranu oznamovateľa, čo do systému vnáša nepredvídateľnosť.

Podporu opozičnému podaniu na Ústavný súd vyjadrili aj mimovládne organizácie. Vážne obavy z rušenia úradu vyjadrila aj Európska komisia. Orgány EÚ upozornili, že zmeny môžu byť v konflikte s právom Únie.

Rušenie úradu kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Tento krok podľa neho oslabí práva oznamovateľov aj obetí trestných činov.

Koalícia prelomila veto prezidentaOpozícia počas rušenia úradu spievala hymnu. Mikloško hovorí o rokovaní ako za Mečiara

Juraj Brezáni

Fico hovorí o úrade na ochranu čurillovcov

„Ide zatiaľ len o rozhodnutie o pozastavení účinnosti. V rámci konania pred Ústavným súdom sa kvalifikovane vyjadríme a sme presvedčení, že Ústavný súd potvrdí, že zákon je v poriadku a nadobudne účinnosť,“ cituje TASR reakciu hovorcu ministerstva vnútra Mateja Neumanna na rozhodnutie súdu.

Úrad na ochranu oznamovateľov podľa premiéra Roberta Fica „chránil čurillovcov“ a je prekážkou vyšetrovania „zneužívania trestného práva na politické účely“ v rokoch 2020 až 2023. Podľa podpredsedu Smeru Roberta Kaliňáka úrad chránil ľudí, ktorí sa podieľali na „mučení Lučanského a Krivočenka“. Ochranu vraj dostali účelovo, aby „mohli pokračovať vo svojich zverstvách“.

V Sobotných dialógoch v Rádiu Slovensko hovoril Fico o tom, že ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi vytvárajú všetky právne podmienky, aby mohli orgány činné v trestnom konaní vyšetriť „zločiny“ z obdobia predošlých vlád.

Bude mu vraj pomáhať, no zároveň naňho tlačiť. „Musia prísť výsledky,“ povedal Fico. Pomôcť má podľa neho zrušenie úradu aj novela Trestného zákona, ktorá obmedzí využívanie kajúcnikov.

Opozícia: Mocenská arogancia vlády nestojí nad ústavou

Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje rozhodnutie Ústavného súdu za mimoriadne významné. „Zamedzí možným negatívnym a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy a zároveň umožní preskúmanie jej súladu s ústavou, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Zmluvou o EÚ,“ napísal na sociálnej sieti.

„Podarila sa nám veľká vec – Ústavný súd nám dal za pravdu a pozastavil zákon pomsty z dielne neschopného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka,“ cituje Denník N podpredsedníčku poslaneckého klubu PS Zuzanu Števulovú.

Rozhodnutie privítala aj SaS, podľa ktorej ide o „dôležitý signál, že ani mocenská arogancia vlády nestojí nad ústavou a princípmi právneho štátu“. Strana zdôraznila, že opozičný tlak mal zmysel.

„Práve teraz krehká slovenská demokracia potrebuje takúto záchrannú ruku Ústavného súdu. Je to naozaj len predbežné rozhodnutie, ale veľmi dôležité pre Slovensko,“ povedala poslankyňa za SaS Mária Kolíková. „Toto rozhodnutie by mohlo dodať prezidentovi odvahu, aby v boji proti korupcii a zločinu dôsledne zabojoval.“

Pozastavenie rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov ocenilo aj KDH. „Aj skrátené konanie a lámanie pravidiel cez koleno touto vládou má svoje hranice. Právny štát sa nedá budovať obchádzaním zákonov a bez rešpektu k základným princípom demokracie,“ uviedlo opozičné hnutie.

„Ústavný súd odkázal Robertovi Ficovi a babrákovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi, že takto sa to nerobí, do psej matere,“ reagoval šéf Hnutia Slovensko Igor Matovič. „Je to výdych pre demokraciu, ale nie dokončený boj.“