Zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov je v druhom čítaní Za hlasovalo 78 poslancov koalície, rokovanie o návrhu pokračuje vo štvrtok

Koalícia 78 hlasmi posunula návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho premenu na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti do druhého čítania.

V parlamente návrh prešiel v skrátenom legislatívnom konaní. Rokovanie v druhom čítaní sa má začať už tento štvrtok ráno.

Návrh schválila vláda netradične na sobotnom rokovaní pred týždňom. 

Zmeny kritizuje opozícia, právnici, mimovládky, generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale aj prezident Peter Pellegrini. Podľa opozičných predstaviteľov ide o pomstu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a snahu vymeniť predsedníčku úradu Zuzanu Dlugošovú.

Súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov je s ministrom v súdnom spore pre pokutu vo výške 114-tisíc eur. Hoci ministerstvo pokutu úradu zaplatilo, o jej zákonnosť sa s ním súdi. Rezort vnútra sa totiž pri postavení policajtov okolo Jána Čurillu mimo služby neobrátil na úrad, hoci policajti predtým dostali status chránených oznamovateľov.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa k zákonu postaví prezident Peter Pellegrini. Na konci minulého týždňa sa vyjadril, že koalícia určite nemá istotu, že zákon podpíše. 

Hovoril, že z debaty nechápe urgentnosť celého procesu. Podľa prezidenta má Slovensko momentálne iné problémy ako riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov. 

Nerozumie ani tomu, prečo bolo potrebné, aby vláda schválila návrh v sobotu na mimoriadnom zasadnutí. 

Koalícia tvrdí, že úrad nie je nezávislý

Šutaj Eštok v parlamente zrýchlené konanie odôvodnil tým, že sú ohrozené základné ľudské práva a slobody obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

„Existujúci model inštitucionálnej ochrany týchto ohrozených osôb je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a praktickému oslabeniu garancie ich práv,“ hovorí.

Samotný návrh odôvodňoval tým, že v praxi práva zamestnávateľov nie sú dostatočné chránené, na čo chce zákon reagovať.

Tvrdí, že doteraz bola ochrana oznamovateľa poskytovaná bez možnosti jej preskúmania, napríklad zo strany zamestnávateľa, čím dochádzalo k nerovnováhe, ktorá viedla k nejasnostiam.

Zároveň hovorí, že Úrad na ochranu oznamovateľov nie je nezávislý. „Je to hlásna politická trúba opozície. Táto zmena nie je namierená proti nikomu, ale nebudeme skrývať, že prípady tzv. čurillovcov odkryli nedostatky,“ povedal. Neuviedol však ani jeden konkrétny príklad, keď úrad porušoval ľudské práva. Pokuta po spore s čurillovcami s tým podľa neho nesúvisí.

Premiér Robert Fico tvrdí, že úrad robí špinavú robotu a chráni ľudí, ktorí v minulosti páchali trestnú činnosť. Predsedníčku úradu označil za pešiaka a žoldniera súčasnej opozície.

Hovorí, že úrad bude mať tie isté právomoci, ako mal, len sa pridajú právomoci v oblasti ochrany obetí trestných činov. „Všetko ostatné bude fungovať tak ako doteraz,“ uviedol.

Naznačil však, že dôjde k výmene vedenia. „Keď sa robí rekonštrukcia úradu, tak sa robia aj personálne rozhodnutia,“ povedal. Verejnosť podľa premiéra rozumie tomu, prečo dochádza k zmene úradu, a aj tomu, že zrejme dôjde k personálnym výmenám.

Podľa Tibora Gašpara zo Smeru je úrad spolitizovaný. Dôkazom podľa neho je, že predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová je manželka člena PS. 

Iné dôvody na zrušenie úradu ako problém s tým, že Dlugošová je manželka člena PS a že úrad podľa neho poskytoval „systém organizovanej ochrany čurillovcov“, podpredseda parlamentu za Smer neuviedol.

Poslanec za SaS Ondrej Dostál mu v rozprave pripomenul, že Dlugošovú ako kandidátku na post šéfky úradu posunula na schválenie do parlamentu ešte vláda Smeru pred voľbami v roku 2020. Gašpara sa pýtal, či je problém, že na čele úradu je manželka člena PS, ale je v poriadku, že SIS vedie jeho syn.

Podpredseda parlamentu za Smer neskôr reagoval, že vo funkciách šéfov Úradu na ochranu oznamovateľov a SIS je veľký rozdiel.

„Riaditeľ SIS je nominovaný a rozhoduje prezident. Ide o štandardnú riadiacu funkciu, ktorú si bezpečnostná rada, prípadne premiér navrhne podľa toho, komu dôveruje z hľadiska odbornosti a ďalších kvalít, ktoré potrebuje,“ povedal. „Nie je to funkcia, na ktorú by bolo nejaké verejné výberové konanie.“

Podľa Žilinku vláda nerešpektovala princípy právneho štátu

Rušenie úradu kritizoval okrem opozície aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu poslal list, v ktorom vyjadril najzásadnejšie výhrady k návrhu.

Podľa neho neboli v prvom rade splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie.

Žilinka ďalej píše, že navrhovateľ, ktorým je vláda, zvolil neštandardný spôsob kreovania Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „V právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe,“ hovorí.

Vláda zároveň podľa neho zúžila ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bez zreteľa na právo Európskej únie a nerešpektovala princípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity právnych noriem a princíp legitímneho očakávania.

Šéf poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci Žilinkovi odkázal, nech okrem listu napíše aj nejaký pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu a že o tom budú ochotní diskutovať. Dodal však, že generálny prokurátor si v niektorých veciach z dlhodobého hľadiska protirečí.

Obavy vyjadrili právnici aj Európska komisia

K navrhovaným zmenám sa vyjadrili aj právnici, ktorí v odbornom stanovisku varovali pred „brutálnym zásahom do právneho štátu na Slovensku“. Ide podľa nich o zneužitie moci a je to v rozpore s právom EÚ.

Právni experti identifikovali tri zásadné právne problémy návrhu zákona.

Prvým je porušenie základných princípov právneho štátu. Zrušenie úradu je neprimerané deklarovaným cieľom a zasahuje do jeho nezávislosti. Návrh obchádza pravidlá o odvolaní predsedníčky úradu, retroaktívne odoberá ochranu oznamovateľom a porušuje tak zákaz retroaktivity aj princíp legitímneho očakávania.

Ďalším závažným zistením odborníkov je, že návrh nesie znaky zneužitia moci. Ministerstvo vnútra, teda orgán výkonnej moci, ktorý bol sankcionovaný, presadzuje zrušenie inštitúcie, ktorá ho sankcionovala. Takýto postup odporuje princípu objektivity a férovosti verejnej moci. Podľa expertov ide o zásah do jadra inštitucionálnej nezávislosti úradu a pokus oslabiť efektívnu kontrolu exekutívy.

V neposlednom rade návrh podľa nich porušuje právo Európskej únie, najmä smernicu o ochrane oznamovateľov. Znižuje úroveň ochrany poskytovanej oznamovateľom a ohrozuje princíp dôvernosti informácií.

Obavy z rušenia úradu vyjadrila aj Európska komisia. „Sme si vedomí, že slovenská vláda predložila návrh zákona a v parlamente prechádza skráteným konaním. Viaceré prvky tohto zákona vyvolávajú vážne obavy v súvislosti s právom EÚ,“ cituje Denník N hovorcu Komisie pre oblasť demokracie a právneho štátu Markusa Lammerta.

Zamestnanci úradu poslali list poslancom. Upozornili ich, že ak schvália zrušenie súčasného úradu a nahradia ho novou inštitúciou, hrozí vážne oslabenie postavenia ľudí, ktorí sa odvážia upozorniť na porušovanie zákonov, ale aj obetí trestných činov.

„Navrhovaný zákon totiž umožňuje opakované preskúmanie ochrán, retroaktívne zrušenie už udelených ochrán a oslabuje dôveru v nezávislosť inštitúcie,“ cituje TASR Máriu Hunkovú z odboru prevencie a komunikácie úradu.

Vládou navrhované zmeny môžu podľa zamestnancov úradu viesť k tomu, že ľudia, ktorí dnes v dobrej viere chránia verejný záujem, sa môžu zo dňa na deň ocitnúť bez pomoci.

Zamestnanci zároveň odmietajú akúkoľvek politizáciu úradu. „Chceme jednoznačne zdôrazniť, že sme nikdy nepociťovali tlak rozhodovať v záujme konkrétnych politikov, politických strán alebo iných skupín či jednotlivcov,“ uviedla Hunková. Dodala, že rozhodnutia zamestnancov sú vždy založené na odbornej expertíze, zákonoch a najlepšej znalosti jednotlivých prípadov.

Pred parlamentom sa protestovalo

Počas toho, ako poslanci rokovali o Úrade na ochranu oznamovateľov, k parlamentu smeroval protestný pochod proti rušeniu inštitúcie. Organizovali ho mimovládky Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International a Via Iuris.

Pred parlamentom s prejavmi vystúpili bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák či novinár Marek Vagovič. Protestujúcim sa prihovorila aj Mária Koránová, ktorá upozornila na pochybný tender a následne dostala výpoveď či Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Vedenie Úradu na ochranu oznamovateľov neprekvapilo, že koalícia posunula návrh do druhého čítania. Verí však, že parlament zohľadní varovania odborníkov aj EÚ. „Je len na poslancoch, či Slovensko zostane lídrom v oblasti ochrany oznamovateľov alebo sa stane odstrašujúcim príkladom,“ píše úrad na sociálnych sieťach.

„Teraz sme na križovatke, na ktorej sa rozhoduje, či chceme skutočne efektívne chrániť oznamovateľov alebo dovolíme, aby sa systém ochrany dostal pod vplyv krátkodobých politických záujmov,“ pokračuje úrad.

Protikorupčný pochodChráňte oznamovateľov, nie korupciu, odkázal dav Ficovej koalícii (fotogaléria)

Andrej Lojan