Rokovania o mierovom pláne Možno sa práve deje niečo dobré, tvrdí Trump. Zelenskyj chce kompromisy, ktoré by Ukrajinu posilnili

Rokovania o mierovom pláne pre Ukrajinu sledujeme online.

21.30 Predstavitelia Spojených štátov počas rokovaní v Ženeve tlačili na zástupcov Kyjeva, aby Ukrajina prijala americký návrh na ukončenie vojny s Ruskom. Pre agentúru AFP to pod podmienkou zachovania anonymity povedal vysokopostavený predstaviteľ oboznámený s rokovaniami.

Zdroj tvrdí, že hoci sa tlak počas nedeľňajších rokovaní v Ženeve zmiernil, „celkový tlak“ pretrvával. 

Vo švajčiarskej Ženeve v nedeľu rokovala ukrajinská delegácia so zástupcami Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a inštitúcií EÚ a predstaviteľmi Spojených štátov o americkom mierovom pláne. 

Denník Financial Times v pondelok informoval, že Spojenými štátmi vypracovaný plán na ukončenie vojny na Ukrajine bol počas rokovaní v Ženeve zredukovaný z 28 na 19 bodov. Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycia, ktorý bol členom delegácie, uviedol, že politicky najcitlivejšie otázky a kontroverzné body - vrátane územných otázok a vzťahov NATO, Ruska a USA - vyjednávači ponechali na rozhodnutie prezidentov oboch krajín: Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského.

Stanica Sky News informovala, že Trump sa v pondelok stretne s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorý zastupoval USA na rokovaniach v Ženeve. Šéf americkej diplomacie tieto rokovania v nedeľu označil za veľmi prínosné a uviedol, že to bol za „veľmi dlhú dobu“ najproduktívnejší deň. „Cítim sa veľmi optimisticky, že dokážeme niečo dosiahnuť,“ konštatoval Rubio.

Biely dom vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke uviedol, že nedeľňajšie rokovanie sa skončilo vzájomným porozumením, že išlo o významný krok vpred a že pokračujúca úzka koordinácia bude nevyhnutná, keďže strany pracujú na trvalom a komplexnom mieri. 

18.03 Verzia amerického návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine, s ktorou sa Rusko oboznámilo, by v zásade mohla tvoriť základ konečného mierového urovnania, uviedol Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom. 

S odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa o tom informovala stanica CNN, píše TASR. 

Prezidenti Ruska a Turecka v telefonáte diskutovali o americkom mierovom pláne, pričom šéf Kremľa poznamenal, že verzia, ktorú Rusko preskúmalo, „je v súlade s diskusiami na rusko-americkom summite na Aljaške“, ktorý sa uskutočnil v auguste tohto roka. „Potvrdil sa záujem Ruska o politické a diplomatické vyriešenie ukrajinskej krízy,“ uviedol Kremeľ.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že Rusko zatiaľ nedostalo upravenú verziu amerického mierového plánu pre Ukrajinu ani žiadne informácie o rozhovoroch medzi Spojeným štátmi a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnili v nedeľu vo švajčiarskej Ženeve.

CNN konštatuje, že Kremeľ zrejme odkazuje na 28-bodový americký mierový návrh, ktorý USA predložili Ukrajine minulý štvrtok. Tento plán okrem iného predpokladá územné ústupky Ukrajiny či obmedzenie ukrajinskej armády na 600 000 vojakov. Na ukrajinskom území by sa taktiež nemali nachádzať žiadne jednotky NATO. 

Kancelária tureckého prezidenta po telefonáte uviedla, že Erdogan opätovne deklaroval, že Turecko je pripravené, podobne ako v minulosti, prispieť ku všetkým diplomatickým iniciatívam a plánom, ktoré uľahčia priamy kontakt medzi Ruskom a Ukrajinou a prispejú k trvalému mieru v regióne.

Americká stanica pripomína, že v tomto roku Turecko hostilo tri kolá rozhovorov medzi ukrajinskou delegáciou. Tieto rokovania však nepriniesli žiadny prelom v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktorá sa začala inváziou ruských vojsk vo februári 2022, a strany sa na nich dohodli iba na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov.

15.46 Nemecko po nedeľňajších rokovaniach o americkom mierovom pláne pre Ukrajinu privítalo pokrok v úsilí o dosiahnutie dohody o ukončení vojny. Podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noëla Barrota boli rozhovory v Ženeve konštruktívne a užitočné. Pokrok privítal aj predseda britskej vlády Keir Starmer, podľa ktorého je potrebné naďalej pracovať a dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier. 

„Vnímame veľmi pozitívne, že konečne došlo k pokroku, a vítame fakt, že sa veci hýbu vpred,“ povedal hovorca nemeckej vlády Sebastian Hille.

V nedeľu v Ženeve rokovali zástupcovia Ukrajiny s predstaviteľmi Británie, Francúzska a Nemecka a so zástupcami Spojených štátov o americkom mierovom pláne, ktorý USA minulý týždeň predložili Ukrajine. Tieto rokovania v utorok na sieti X vyzdvihol aj šéf francúzskej diplomacie Barrot. 

„Pokračuje práca na vytvorení podmienok na mier, ktorý bude rešpektovať suverenitu Ukrajiny a garantuje záujmy a bezpečnosť Európy,“ napísal Barrot. Dodal, že o rokovaniach diskutoval aj so svojimi náprotivkami z európskych štátov a s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom.

Pokrok v rokovaniach o ukončení viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny privítal aj britský premiér Starmer. Všetci sa podľa neho sústreďujú na to, čo z toho treba získať – spravodlivý a trvalý mier. 

„Obe tieto slová sú dôležité. Musí byť spravodlivý a, samozrejme, o veciach týkajúcich sa Ukrajiny musí rozhodovať Ukrajina, ale musí byť aj trvalý a musí vydržať,“ povedal Starmer, pričom súčasne konštatoval, že v tejto súvislosti je ešte veľa práce.

Starmer zároveň pripomenul, že v utorok sa lídri krajín tzv. koalície ochotných – voľného zoskupenia približne 35 krajín na čele s Britániou a Francúzskom – spoja prostredníctvom videohovoru, aby diskutovali o dosiahnutom pokroku v súvislosti s ukončením vojny na Ukrajine. (tasr)

15.40 Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk na summite Krymskej platformy vo Švédsku uviedol, že pre Ukrajinu je neprijateľné, aby iné štáty oficiálne uznali územia Ukrajiny okupované Ruskom. Kyjev odmieta aj akékoľvek obmedzenia svojej obrany a budúcich spojenectiev. 

Ukrajina tieto postoje deklaruje už dlho, no podľa agentúry Reuters sú v rozpore s návrhmi, ktoré obsahuje americký plán na ukončenie vojny predstavený Kyjevu minulý týždeň.

Stefančuk vo svojom vystúpení v Štokholme zdôraznil, že členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO musí byť súčasťou jej bezpečnostných záruk a každého mierového plánu.

Švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová na rokovaní vyhlásila, že na dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine nemožno meniť hranice silou a nie je možné obmedzovať ukrajinské ozbrojené sily spôsobom, ktorý by mohol vyvolať ďalšiu ruskú agresiu. Zdôraznila tiež, že nemožno obmedzovať ani suverénne práva Ukrajincov, čo zahŕňa aj rozhodnutia o budúcnosti Ukrajiny vrátane jej cesty do Európskej únie.

Podľa Stenergardovej Švédsko neuznáva a ani neuzná ruskú nelegálnu anexiu Krymu či akejkoľvek inej časti ukrajinského územia. (tasr)

14.12 Žiadna dohoda týkajúca sa vojny na Ukrajine nesmie ohroziť bezpečnosť Poľska ani celej Európy. Naopak, mala by ju posilniť, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk. Lídri Európskej únie sa podľa neho na neformálnom summite v angolskej Luande zhodli, že 28 bodov navrhnutých USA a Ruskom si vyžaduje úpravu.

Mimoriadne zasadnutie únijných lídrov o mierovom návrhu amerického prezidenta Donalda Trumpa sa uskutočnilo pred summitom medzi Európskou úniou a Africkou úniou. Na stretnutí sa zúčastnil aj slovenský premiér Robert Fico.

Tusk zdôraznil, že mierové riešenie nesmie zvýhodniť agresora. Lídri EÚ sa podľa neho prikláňajú aj k tomu, aby sa pokročilo v otázke, čo urobiť so zmrazenými ruskými aktívami.

Poľský premiér upozornil, že sa „nemôže stať, aby Európa nakoniec platila za kroky Ruska“. Uznal, že niektoré krajiny stále nie sú presvedčené o iniciatíve financovania takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu zo zmrazených ruských aktív, no lídri sú podľa neho „oveľa, oveľa bližšie“ k dohode.

Iniciatívu šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej doteraz blokovalo Belgicko. Kriticky ju vnímalo aj Slovensko.

V súvislosti s medializovanými správami o americkom mierovom návrhu sa spomínalo aj výrazné zníženie počtov vojakov v ukrajinskej armáde. EÚ sa podľa Tuska jasne vyjadrila, že nesúhlasí s obmedzením počtu vojakov v ukrajinských ozbrojených silách.

Poľský premiér poznamenal, že sankcie proti Rusku fungujú a je potrebné ich udržať, aby Moskva pristúpila k mierovej dohode. „Európa musí byť jednotná. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby USA boli na tej istej strane. Mali by sme rokovať ako NATO, spoločne, a nie ako jednotlivé štáty,“ dodal Tusk. (tasr)

13.49 Európa musí sledovať svoje vlastné záujmy. Vojna sa musí skončiť, uviedol na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Dodal, že Ukrajine musí Európska únia ponúknuť strategické partnerstvo a s Ruskom by mala začať strategický dialóg. (tasr)

12.22 Možno sa práve deje niečo dobré, napísal americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti s tým, že v mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou práve možno dochádza k veľkému pokroku.

11.32 Rusko zatiaľ nedostalo upravenú verziu amerického mierového plánu pre Ukrajinu ani žiadne informácie o rozhovoroch medzi Spojeným štátmi a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnili vo švajčiarskej Ženeve, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Odmietol komentovať návrhy mierového plánu, ktoré zverejnili svetové médiá.

„Zatiaľ sme nevideli žiadny plán, prečítali sme si iba vyhlásenia vydané po rokovaniach v Ženeve,“ povedal Peskov. „Zatiaľ sme oficiálne nedostali nič,“ uviedol.

Rusko je podľa hovorcu Kremľa aj naďalej otvorené rokovaniam o „urovnaní situácie na Ukrajine“. Informoval však, že Rusko tento týždeň neplánuje žiadne stretnutia s predstaviteľmi USA.

Peskov zároveň potvrdil, že prezident Vladimir Putin bude v priebehu pondelka telefonovať s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom. Turecký líder rozhovor s Putinom avizoval už v nedeľu a jeho cieľom je prediskutovať mierový proces a obnovenie dohody o preprave obilia cez Čierne more. (tasr)

10.51 Člen ukrajinskej delegácie Serhij Kyslycia označil rokovania v Ženeve za produktívne a vyzval Ukrajincov, aby zostali pokojní. „Zachovajte pokoj a zostaňte Ukrajincami, nech sa deje čokoľvek. Bola to dlhá, ale produktívna nedeľa v Ženeve,“ napísal prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí po rokovaní na sieti X. 

Rustem Umerov, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny a člen ukrajinskej delegácie na rokovaniach v Ženeve, uviedol, že aktuálny návrh „mierového plánu“ už odráža väčšinu hlavných priorít Ukrajiny, píše Ukrajinská pravda.

10.27 Ukrajina bude naďalej pracovať so svojimi partnermi na hľadaní kompromisov v navrhovanom mierovom pláne, ktoré by Ukrajinu posilnili, a nie oslabili. Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v online príhovore pred parlamentným summitom Krymskej platformy v Štokholme.

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk na rovnakom fóre vymenoval ukrajinské červené čiary a deklaroval, že súčasťou mierového plánu musí byť členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO.

Ukrajinská hlava štátu v prejave označila Rusko za agresora, ktorý musí zaplatiť za rozpútanie vojny. Kľúčové v tomto ohľade bude podľa neho rozhodnutie o využití zmrazených ruských aktív.

Stefančuk vo svojom príhovore vymenoval tri červené čiary, ktoré Kyjev neprekročí. Podľa neho nebude súhlasiť s formálnym uznaním okupovaných území za ruské, obmedzením svojich ozbrojených síl alebo obmedzeniami pre vstup Ukrajiny do aliancií. Členstvo Ukrajiny v NATO by pritom podľa neho malo byť súčasťou mierového plánu. (tasr)

6.56 Zástupcovia Ukrajiny a Spojených štátov v nedeľu v Ženeve viedli konštruktívne a veľmi produktívne rokovania. Ich výsledkom je vypracovanie aktualizovanej verzie mierového plánu na ukončenie vojny na Ukrajine. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnil Biely dom.

Predstavitelia podľa neho taktiež zdôraznili, že akákoľvek budúca dohoda musí v plnej miere rešpektovať suverenitu Ukrajiny a zabezpečiť trvalý a spravodlivý mier.

„Diskusie ukázali významný pokrok v zosúlaďovaní pozícií a identifikovaní jasných ďalších krokov,“ píše sa v texte vyhlásenia. Americkí a ukrajinskí činitelia sa podľa neho dohodli, že v najbližších dňoch budú intenzívne pracovať na spoločných návrhoch a že v priebehu tohto procesu zostanú v úzkom kontakte s európskymi predstaviteľmi.

Konečné rozhodnutia týkajúce sa upraveného a spresneného mierového rámca podľa Bieleho domu prijmú prezidenti USA a Ukrajiny, Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj. Agentúra Reuters a stanica CBS News predtým v nedeľu informovali, že Zelenskyj by mohol už tento týždeň navštíviť USA.

Biely dom v samostatnom stanovisku, ktoré však ukrajinská strana nezverejnila, podľa Reuters uviedol, že nová podoba mierového plánu obsahuje posilnené bezpečnostné záruky a podľa ukrajinskej delegácie tiež „odzrkadľuje národné záujmy“ ich krajiny. Kyjev sa k tomu podľa agentúry bezprostredne nevyjadril.

Zástupcovia Ukrajiny a USA v Ženeve potvrdili, že sú pripravení pokračovať v spolupráci s cieľom zabezpečiť mier, ktorý zaručí bezpečnosť, stabilitu a obnovu Ukrajiny. Ukrajinská delegácia podľa spoločného vyhlásenia takisto „opätovne vyjadrila vďaku za neochvejnú angažovanosť Spojených štátov a osobne prezidenta Donalda Trumpa a za ich neúnavné úsilie zamerané na ukončenie vojny a straty na ľudských životoch“, dodal Biely dom. (tasr)

Rokovania o mierovom pláneŽeneva priniesla pokrok aj ústupky USA. Trump karhal Kyjev aj Európu s protinávrhom

TASRPostoj