Rokovania o mierovom pláne Ženeva priniesla pokrok aj ústupky USA. Trump karhal Kyjev aj Európu s protinávrhom

Nedeľa priniesla v prípade amerického mierového plánu pre Ukrajinu hneď niekoľko posunov. 

Americký minister zahraničia Marco Rubio označil nedeľňajšie rokovania predstaviteľov USA a Ukrajiny v Ženeve za „najproduktívnejšie a najzmysluplnejšie“ v rámci celého mierového procesu na Ukrajine. Je veľmi optimistický a domnieva sa, že bol dosiahnutý obrovský pokrok.

Podľa Rubia bol vypracovaný základný dokument a zúžené sporné body. Medzi otvorenými otázkami zostáva napríklad budúca úloha EÚ a NATO a bezpečnostné záruky. Žiadna z nevyriešených otázok však nie je neprekonateľná. Niektoré sporné body sa týkajú sémantiky alebo jazyka, zatiaľ čo iné si vyžadujú rozhodnutia alebo konzultácie „na vyššej úrovni“, uviedol Rubio na improvizovanom brífingu.

Návrh bude teraz predložený ruskej strane, ktorá ho musí schváliť. V ideálnom prípade by sa dohoda mohla dosiahnuť do štvrtka. „Chceme, aby to bolo čoskoro, aby nezomierali ľudia,“ povedal Rubio s tým, že verí v skorú dohodu.

Spokojnosť hlásia aj Ukrajinci

Aj šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak rokovania s Američanmi považoval za „veľmi produktívne“.

Najnovšia verzia amerického návrhu plánu na ukončenie vojny na Ukrajine teraz zahŕňa väčšinu „kľúčových priorít Kyjeva“, uviedol v nedeľu hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov.

Rubio už uviedol, že americká strana urobí v mierovom pláne „určité zmeny“, ktoré budú podľa Sky News zrejme vychádzať z ukrajinských návrhov. „Teraz sme si prešli niektoré z týchto položiek bod po bode. Myslím si, že sme dosiahli dobrý pokrok,“ konštatoval šéf americkej diplomacie.

Vyjednávacie tímy sa teraz budú podľa Rubia zaoberať niektorými návrhmi, ktoré im boli predložené. Pripravujú tiež určité zmeny v nádeji, že sa im podarí zmierniť rozdielne postoje a priblížiť sa k riešeniu, s ktorým budú spokojné Ukrajina aj Spojené štáty.

Jermak uviedol, že sa podarilo dosiahnuť „veľmi dobrý pokrok” pre spravodlivý a trvalý mier. Zároveň sa poďakoval USA a osobitne ich prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho tímu „za ich oddanosť veci mieru“.

Avizoval, že v Ženeve sa v nedeľu večer uskutoční aj druhé stretnutie, na ktorom bude ukrajinská delegácia rokovať s predstaviteľmi Británie, Nemecka a Francúzska. Zdôraznil, že konečné rozhodnutie vo veci mierového plánu prijmú prezidenti Ukrajiny a USA.

Európania predložili mierový protinávrh

Európania totiž počas nedele predložili upravenú verziu mierového plánu Spojených štátov, ktorá pozmeňuje navrhované obmedzenia ozbrojených síl Kyjeva a územných ústupkov, uvádza sa v dokumente, do ktorého v nedeľu nahliadla agentúra Reuters. 

Dokument, ktorý vypracovala Británia, Francúzsko a Nemecko, navrhuje, aby bola ukrajinská armáda obmedzená na 800-tisíc príslušníkov „v čase mieru“ – namiesto plošného limitu 600-tisíc, ktorý navrhuje americký plán.

V európskom návrhu sa tiež uvádza, že „rokovania o územných výmenách sa začnú od línie kontaktu“, teda sa neurčí vopred, že určité oblasti by mali byť uznané za „de facto ruské“, ako naznačuje plán USA, ktorý predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas.

Dokument tak vychádza z návrhu USA, ale bod po bode ho prechádza s navrhovanými odstráneniami alebo úpravami, píše Reuters.

Navrhuje sa v ňom tiež, aby Ukrajina dostala od Spojených štátov bezpečnostnú záruku podobnú klauzule v článku 5 NATO. Ten stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom sa považuje za útok proti všetkým – spojenci sa tak zaväzujú, že v takom prípade pomôžu napadnutému štátu vrátane použitia ozbrojenej sily, ak to bude potrebné.

Odmieta tiež americký návrh na využitie ruských aktív zmrazených na Západe, predovšetkým v Európskej únii.

Západ mierovému plánu netlieskaLídri odmietajú zmenu hraníc Ukrajiny, Vance im odkázal, že žijú v ríši snov. Trump ho brzdí

TASRPostoj

„Ukrajina bude plne zrekonštruovaná a finančne kompenzovaná, a to aj prostredníctvom ruských štátnych aktív, ktoré zostanú zmrazené, kým Rusko Ukrajine nenahradí škody,“ uvádza sa v dokumente.

Americký plán navrhoval, aby sa 100 miliárd dolárov zo zmrazených ruských fondov investovalo do „úsilia o rekonštrukciu a investície na Ukrajine pod vedením USA“ a aby z toho USA dostali 50 percent zisku, pripomína Reuters.

O tomto mierovom pláne v sobotu rokovali aj predstavitelia viacerých európskych štátov, Kanady a Japonska, a to na okraj summitu G20 v Juhoafrickej republike. Podľa spoločného vyhlásenia ide o základ, ktorý si vyžaduje prácu. Vyjadrili znepokojenie z navrhovaných obmedzení ukrajinských ozbrojených síl.

Pokrok po Trumpovej kritike Ukrajiny a Európy

V čase ženevských rokovaní americký prezident Donald Trump na svojej platforme Truth Social opäť obvinil Ukrajinu z nedostatku vďačnosti za podporu a úsilie Washingtonu v boji proti invázii ruských síl. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým povedal, že návrh by mohol zahŕňať aj prvky založené na „ukrajinských perspektívach“. Európe, ktorá prišla so svojím protinávrhom, zas Trump vyčítal, že ďalej kupuje ropu od Ruska. 

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou by sa podľa Trumpa „nikdy“ nezačala, keby mali USA a Ukrajina „silné a schopné“ vlády. Tvrdil, že ak by bol prezidentom on a nie Joe Biden, ruský prezident by nikdy na Ukrajinu nezaútočil.

„Počas môjho prvého funkčného obdobia o tom nepadlo ani slovo. Putin by nikdy nezaútočil! Až keď videl Ospalého Joea v akcii, povedal si: ‚Teraz mám šancu!‘“ pokračoval Trump, ktorý označil americké prezidentské voľby v roku 2020 za „zmanipulované a ukradnuté“. 

Vojnu označil za prehru pre všetkých, najmä pre „milióny ľudí, ktorí tak zbytočne zomreli“.

Trumpova vláda tiež v nedeľu odmietla tvrdenia, že navrhovaný mierový plán pre Ukrajinu vypracovalo Rusko, a trvá na tom, že jeho autorom sú Spojené štáty. 

Zelenskyj v reakcii na Trumpa vyjadril vďačnosť za jeho pomoc Ukrajine. Poďakoval sa aj európskym spojencom a krajinám zo skupín G7 a G20.

„Ukrajina je vďačná Spojeným štátom, každému jednému Američanovi, osobne prezidentovi Trumpovi, za pomoc, ktorá – počnúc Javelinmi – zachraňuje ukrajinské životy,“ uviedol Zelenskyj na platforme X, v ktorom spomenul americkú prenosnú protitankovú zbraň FGM-148 Javelin schopnú ničiť rôzne ciele ako tanky, obrnené vozidlá, bunkre či helikoptéry na vzdialenosť až 2,5 kilometra.

Trumpovi volali Briti, Taliani aj Fíni, Putinovi bude volať Erdogan

Pred začiatkom ženevských rokovaní volal Trumpovi pre mierový plán pre Ukrajinu fínsky prezident Alexander Stubb spolu s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

„Prezident Trump v nedeľu ráno o 5.00 h zdvihol telefón v Spojených štátoch, čo len ukazuje, že pracuje nepretržite na nájdení mierovej dohody v ruskej agresívnej vojne na Ukrajine,“ povedal Stubb.

Neskôr sa mu ozval aj britský premiér Keir Starmer, ktorý sa s americkým prezidentom zhodol, že musia všetci v tejto „kritickej chvíli“ spolupracovať na dosiahnutí spravodlivého a trvalého mieru.

Naopak, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu uviedol, že v pondelok si zatelefonuje s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme vydláždili cestu k mieru,“ dodal.

Nemecký kancelár Friedrich Merz je však „skeptický“, či sa podarí dosiahnuť dohodu na 28-bodovom americkom pláne do štvrtka 27. novembra.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zverejnila video, v ktorom okrem iného uviedla, že pre ňu osobne musí byť súčasťou akejkoľvek dohody aj návrat všetkých ukrajinských detí, ktoré Rusko unieslo. Tieto únosy označila za najväčšiu hrôzu, ktorú vojna Ruska rozpútala. 

„Desiatky tisíc chlapcov a dievčat zostávajú uväznené v Rusku. Vystrašené a túžiace po svojich blízkych. Musíme tieto deti postaviť na vrchol svetovej agendy,“ uviedla predsedníčka eurokomisie. Dodala, že preto spoločne s Ukrajinou a Kanadou zorganizujú summit Medzinárodnej koalície za návrat ukrajinských detí a budú pokračovať v práci, kým sa každé jedno z detí nevráti späť k svojej rodine. 

Americký plán vyvoláva otázky aj v USA

Americkú stranu by mal podľa správ médií v Ženeve zastupovať minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff. Pricestoval tam aj tajomník amerického ministerstva obrany pre pozemné sily Daniel Driscoll.

Americkí predstavitelia a kongresmani sú čoraz viac znepokojení októbrovým stretnutím v Miami, na ktorom sa vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner stretli s Kirillom Dmitrijevom, sankcionovaným ruským vyslancom. Na schôdzke údajne spoločne vypracovali plán na ukončenie vojny na Ukrajine.

Dmitrijev, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimíra Putina, zohráva vedúcu úlohu v rokovaniach s USA a tento rok sa už niekoľkokrát stretol s Witkoffom. Trumpova vláda vydala špeciálne povolenie na jeho vstup do Spojených štátov. Nie je jasné, či Dmitrijev prišiel na stretnutie v Miami s určitými ruskými požiadavkami a či boli tieto požiadavky zahrnuté do mierového plánu.

Diskusia s Dmitrijevom podľa jedného zdroja znepokojuje niektorých členov spravodajskej komunity.

S rozhovormi pritom nebol oboznámený ani Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg, ktorý v januári vo funkcii skončí.

Otázna je aj rola amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia. Jeho úrad v noci na nedeľu uviedol, že Rubio bol do rokovaní po celý čas zapojený. Niektoré zdroje však povedali, že plán obsahuje materiály, ktoré šéf americkej diplomacie predtým odmietol.

Viacerí americkí senátori krátko informovali, že podľa Rubia návrh nie je oficiálnym stanoviskom USA, ale vymedzuje požiadavky Ruska. Novinár portálu Axios Barak Ravid na X upozornil, že tvrdenia senátorov sú v rozpore s oficiálnymi vyhláseniami Bieleho domu aj s konštatovaniami viacerých jeho zdrojov. „Je to plán Spojených štátov. Rubio bol informovaný o každom kroku,“ povedal druhý vysokopostavený zdroj. 

Z analýzy britského denníka The Guardian však tiež vyplýva, že niektoré pasáže v mierovom návrhu boli pôvodne napísané v ruštine.